Zobraziť galériu

Samoopraviteľný asfalt, ilustračné foto

Holandskí vedci riešia podobný problém, ako má väčšina slovenských ciest - chcú eliminovať výtlky.

Zamýšľajú do asfaltu pridávať špeciálne oceľové vlákna, do betónu zasa baktérie, ktoré samé zacelia praskliny. Ako sa to podarí? Rozbité povrchy slovenských ciest majú v Európe povesť tých najhorších. S odolnosťou cestných povrchov však majú problém aj v Holandsku. Klasický porézny asfalt trpí v každom podnebí - vznikajú v ňom trhliny a výtlky.

Bolo iba otázkou času, kto sa pokúsi tento problém (vy)riešiť. Prof.dr. Erik Schlangen z technickej univerzity v Delfte je jedným z tých, ktorí pracujú na riešení, ktoré by malo uľahčiť opravy ciest. Do asfaltu primiešava drobné oceľová vlákna. Tie stačí indukčne nahriať (napríklad veľkým elektromagnetom), materiál zmäkne a sám zaplní diery, ktoré sa v ňom vytvorili. Namiesto klasickej opravy, ktorá vyžaduje odfrézovanie horných vrstiev asfaltu a položenie nových, tak stačí nasadiť pojazdnú „indukčnú žehličku“, ktorá by dokázala poškodený úsek opraviť v priebehu niekoľkých hodín.

Profesor Schlangen ale nie je iba nejakým teoretikom. Jeho nový asfalt je už položený na dvanástich rôznych cestách v Holandsku, pričom jedna z nich slúži už od roku 2010. Vzhľadom na to, že bežná asfaltová cesta má životnosť od siedmich do desiatich rokov, blíži sa chvíľa, kedy sa uvidí, či jeho vynález naozaj funguje.

Vedec očakáva, že hoci je jeho materiál o štvrtinu drahší ako klasický asfalt, mohol by však minimálne dvojnásobne predĺžiť životnosť cesty. Znamenalo by to, že len v Holandsku ročne ušetria na opravách povrchu vozoviek až 90 miliónov eur. O niečo podobné sa mimochodom pokúšajú aj v Číne. Tím Erika Schlangena má však s oceľovými vláknami vo vozovke aj ďalšie plány. Chceli by s ich pomocou prenášať informácie, alebo indukčne dobíjať elektromobily. „Stačilo by napríklad, aby ste na chvíľku zastavili, napríklad pri čakaní na križovatke a trocha by ste si mohli batérie,“ hľadí vedec do budúcnosti.

V Holandsku premýšľajú aj nad betónom, z ktorého sa okrem mostov robia tiež povrchy ciest a diaľnic. Ani betón nie je stopercentne odolný voči prasklinám. Keď sa do nich dostane voda (a s ňou rôzne soli), môže spôsobiť koróziu oceľovej výstuže. Tá v betóne  zabezpečuje potrebnú pevnosť v ťahu. „Preto bolo treba vymyslieť niečo, čo zamedzí vzniku podobných trhlín, vysvetlil Schlangen. 

Ako najsľubnejšie riešenie zatiaľ vyzerá pridať do betónu špeciálne baktérie, ktoré sú pre ľudí úplne neškodné a budú žiť v samotnom materiáli. Budú vytvárať vytvárať uhličitan vápenatý, ktorý praskliny zacelí. „V prírode tieto baktérie žijú viac ako 200 rokov, keď ich dáme do betónovej stavby tak ju s veľkou pravdepodobnosťou dokonca prežijú,“ hovorí Schlangen.
    Problémom sú testy nového typu betónu. Ak by sa použil na stavbu mosta a ten by sa zrútil, následky by boli katastrofické. Schlangenov tím preto zatiaľ nový materiál skúša len v drobných konštrukciách a skúma jeho vlastnosti. Získať povolenie v Európe alebo USA bude veľmi zložité. No napríklad Čína, Japonsko, ale tiež Kórea už o novinku prejavili záujem.