Zobraziť galériu

Spomaľovač
Zdroj: barsec.com.au

Štúdia britskej organizácie NICE v návrhu riešení zníženia znečistenia vzduchu uvádza ako problém aj spomaľovače.

Spomaľovače na cestách, sú jedným z populárnych riešení na zníženie rýchlosti v obývaných oblastiach. Položením bariéry priečne na cestu, obvykle z plastu, vytvárajú dopravní inžinieri prekážku, pred ktorou vodiči automobilov automaticky spomalia preto, lebo si nechcú poškodiť auto, a tiež nechcú dostať ranu do zubov od tvrdého prejazdu cez prekážku. Účinok spomaľovača je tak výrazne vyšší než ako účinok dopravného značenia.

Vodiči spomaľovače radi nemajú, no tí z nás, ktorí majú deti, dobre vedia, že spomaľovače sú jedným zo spôsobov ako svoje ratolesti ochrániť (okrem mnohých lepších).

Britský Národný inštitút pre zdravie a starostlivosť (NICE) vydal náčrt opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia pre samosprávy a mestských plánovačov. Cieľom opatrení je pomôcť plynulosti dopravy prostredníctvom zníženia potreby zrýchľovania a spomaľovania vozidiel.

Práve akcelerácia, brzdenie, no tiež pomalé posúvanie sa v zápchach, či v hustej premávke sú jedným z významných zdrojov znečistenia. Národný inštitút pre zdravie a starostlivosť odhaduje, že prostredníctvom balíka opatrení, ktoré samosprávam a mestským plánovačom navrhol, by mohli znížiť znečistenie súvisiace s dopravou o viac ako polovicu.

Práve nízka plynulosť dopravy je zodpovedná za 64 % znečistenia v mestách. Riešenie následkov zvýšeného znečistenia vrátane zdravotných problémov obyvateľstva stojí Veľkú Britániu ročne viac než 18 miliárd libier, teda takmer 22 miliárd eur za rok.

NICE navrhuje, aby boli napríklad zavedené rýchlostné limity 30 km/h (20 MPH) na miestach, kde sú vodiči nútení neustále pridávať a brzdiť. Automobily by síce znížili najvyššiu dosahovanú rýchlosť, no priemerná rýchlosť a priepustnosť daných oblastí by v konečnom dôsledku stúpla. Ďalším návrhom je uvedenie rýchlostného limitu 80 km/h (50 MPH) na preťažené diaľničné úseky pre zvýšenie plynulosti dopravy. NICE navrhuje zvážiť odstránenie spomaľovačov v súvislosti so znížením maximálnej povolenej rýchlosti na danej komunikácii, tak aby automobily museli ísť pomalšie, no nemuseli výrazne brzdiť ani zrýchľovať. Inštitút ale navrhuje tiež zavedenie tzv. „no idling zones“ teda zóny, kde by bolo vyslovene zakázané ponechať naštartovaný motor počas krátkodobého zastavenia. Napríklad v okolí škôl, kde rodičia ponechávajú naštartované motory, keď vezú deti z a do školy (a čakajú ich na parkovisku).

Zaujímavými riešeniami sú napríklad plánovanie bytov a domov tak, aby obývacie miestnosti neboli otočené smerom k vyťaženým cestám, stavba cyklistických chodníkov mimo hlavných komunikácií, či vytvorenie „car free days“ teda dní bez áut v niektorých oblastiach a štvrtiach.

I keď by sa niektoré z opatrení mohli zdať ako zbytočné, prehnané, či s malým účinkom, odborníci i tento náčrt riešení kvitujú a mnohé z navrhnutých riešení považujú za dobré.

Kľúčová je však skutočnosť, že náčrt opatrení od NICE naznačuje, že by sa boj so znečistením vzduchu mal preniesť z riešenia následkov do plánovania. Developeri by mali svoje projekty plánovať so zreteľom na znečistenie ovzdušia, mali by sa teda snažiť nielen znížiť lokálne znečistenie ovzdušia (parky, parkovacie miesta pre elektromobily...), no tiež chrániť ľudí pred následkami znečistenia.

Podobný návrh a hlavne jeho realizácia by sa už dnes zišla aj na Slovensku. Aj keď viaceré z týchto riešení (napríklad v doprave v podobe znížení rýchlostí) sú uplatňované dnes, výraznejšie brať ohľad na kvalitu vzduchu by mali plánovači a developeri nielen pri veľkých diaľničných stavbách, ale tiež pri výstavbe bytov, nových mestských štvrtí, či aj pri navrhovaní rodinných domov.