Zobraziť galériu

Malibu crash test
Zdroj: IIHS

Crash testy do deformovateľných bariér sú ľahká skúška oproti testu nárazu do návesu kamiónu.

Hviezdičky, hviezdičky, čím viac hviezdičiek tým lepšie, avšak ani najvyšší počet hviezdičiek z crash testov vás nemusí ochrániť pred nárazom do návesu kamiónu. Žiadne auto nedokáže návesu nákladného vozidla čeliť, najmä pri malom prekrytí. V takom prípade môže byť smrteľná jazda aj rýchlosťou nižšou než 50 km/h!

Dôvodom je samozrejme fakt, že pri náraze osobného automobilu do návesu nákladného vozidla posádku neochránia deformačné zóny (ak ich automobil vôbec má). Náves je jednoducho vyššie než kapota väčšiny osobných vozidiel. Miernu výhodu majú v tomto vysoké SUV automobily, no ani jazda v nich vám nezaručí, že by ste náraz do návesu kamióna prežili.

Test spoločnosti IIHS to dokumentuje možno až príliš detailne. Sledovanie videa pod článkom môže byť pre niekoho nepríjemné. Vymeniť si pozíciu s testovacou figurínou by po tomto videu nechcel nikto, napriek tomu vodiči bežne nedodržujú bezpečný odstup od nákladných vozidiel, niekedy dokonca jazdia úmyselne blízko využívajúc „vzduchový tunel“ za nákladným autom, aby si znížili spotrebu, nehovoriac o riskantnom predbiehaní a nebezpečnej jazde vysokou rýchlosťou.

Najbrutálnejšie sú nárazy s malým prekrytím, kde auto vrazí doslova do hrany pevného a ťažkého návesu, čo nedá deformačným zónam auta absolútne žiadnu šancu, rovnako ako posádke na predných sedadlách. Na záberoch z takéhoto nárazu vidieť ako hrana návesu doslova roztvorí auto ako konzervu. Pritom nejde o žiadny predpotopný „vehikl“ ale o moderné, bezpečné a americky veľké auto Chevrolet Malibu, ktoré z klasických crash testov dostalo výborné hodnotenie – mierne horšie iba v prípade testu malého prekrytia - small overlap test - každopádne také dobré hodnotenie získa len málo súčasných vozidiel).

Test, ktorý si môžete pozrieť nižšie, vznikol za účelom dokumentácie rozdielu medzi nárazom do návesu vybaveného „ochranou proti podbehnutiu“ zodpovedajúcej staršej legislatíve a nárazom do návesu vybaveného „ochranou proti podbehnutiu“ zodpovedajúcej novšej americkej legislatíve.

Skutočnosť, že náves je príliš vysoko na to, aby osobné auto dokázalo nárazu čeliť (ale i dodávka, či autobus) je už dlho známa a už desiatky rokov majú mať všetky nákladné autá ochranné zariadenia proti podbehnutiu. Tie majú byť na návesoch ako z bokov, tak i zo zadu, ťahače súprav zas majú obdobnú ochranu skrytú pod predným nárazníkom. To, že takúto ochranu nemusí mať každé auto a že ani táto ochrana nezaručuje úplnú bezpečnosť na cestách vieme, rozdiel medzi staršími rámami a novšími je každopádne desivý.

Európska legislatíva je pritom v prípade ochranných zariadení na nákladných vozidlách brániacich podbehnutiu omnoho ďalej než v USA. Áno, aj za to vďačíme tej „hroznej byrokratickej EÚ“. Už od sedemdesiatych rokov existuje v Európskom spoločenstve smernica pôsobiaca aj v tejto oblasti. Aktualizovaná bola v roku 1997 a následne v roku 2006. Tieto smernice platia aj u nás. Minimálne devätnásť rokov tak platí, že nákladné vozidlá a návesy musia mať zboku a zozadu ochranné rámy, ktoré (na rozdiel od USA) musia byť v celej šírke návesu (náraz zozadu). 

 Práve v roku 2006 sa v EÚ rozhodlo o tom, že tieto zariadenia musia byť posilnené tak, aby vyhoveli súčasným podmienkam na cestných komunikáciách. Zariadenia chrániace osobné autá pred podbehnutím zabezpečia, že vozidlo bude aspoň z časti čeliť nárazu deformačnými zónami a tie môžu posádke zachrániť život. Rozsiahle crash testy s osobnými autami pri náraze do návesu sa ale neuskutočňujú, skutočná účinnosť rôznych zariadení od rôznych výrobcov je tak otázna. V súčasnosti je vďaka týmto i ďalším opatreniam v oblasti aktívnej bezpečnosti v nákladnej doprave čoraz nižšia úmrtnosť pri strete s nákladným automobilom. 

 Tak či onak, nákladné autá, najmä návesy nie sú príliš „priateľské k osobným autám“ a tak platí, že dodržať bezpečný odstup je ešte dôležitejšie ako pri iných vozidlách.