Zobraziť galériu

Najdlhšia električka na svete
Zdroj: BKK - Budapesti Közlekedési Központ

V minulosti sa zvyklo žartovať, že všetko najväčšie mali v Sovietskom zväze – aj trpaslíkov.

No napriek asi najväčšiemu rozšíreniu električiek na jeho bývalom území, premáva najväčšia električka v inej krajine - južne od nás. Nová najdlhšia (55,9 m) električka na svete začala pravidelnú prevádzku 31. marca 2016. Španielska CAF Urbos 3/9 je prvá deväťčlánková električka, ktorá premáva na nedávno modernizovanej trase číslo 1 v Budapešti.

Nové koľajové vozidlo prekonalo rekord v dĺžke, ktorú doteraz držal model Siemens Combino Supra NF12B s dĺžkou 54 metrov. Len tak mimochodom, tá jazdí na rovnakom mieste – teda v Budapešti. Nový model sa dostal do depa v septembri 2015 a odvtedy podstupoval certifikáciu a testovanie a práve od apríla začal oficiálne voziť prvých cestujúcich.

Až do polovice tohto roka sa do prevádzky pripojí ďalších 11 kusov električiek: 10 z nich už jazdí v testovacej prevádzke v Budapešti, posledná pribudla v apríli zo závodu výrobcu v Španielsku. Budapeštiansky dopravný podnik BKK objednal celkom 47 obojsmerných nízkopodlažných električiek CAF - 37 ešte v roku 2013, a v roku 2014 zvýšil svoju objednávku o ďalších 10 električiek. Celá objednávka zahŕňa 12 deväťčlánkových súprav a 35 kusov kratších päťdielnych s dĺžkou 34,2 metra.

Dlhšia deväťsekciová električka s 81 sedadlami môže odviezť naraz až 345 ľudí. Krátke sú schopné odviezť spolu 200 cestujúcich, pričom sedieť môže 42 pasažierov. Prvú z krátkych päťdielnych električiek uviedli do prevádzky na konci roka 2015 na trase linky číslo 3. V januári 2016 sa tieto stroje objavili aj na linkách 17, 19 a 61. Je pritom zaujímavé, že krátke, 34 metrov dlhé električky CAF sa skladajú v Dunakeszi. Z 35 kusov kratších modelov vyrobených v španielskej Zaragoze sa v Maďarsku kompletuje osem. Následne ich otestujú a nasadia do prevádzky  priebehu júla.

Celkové náklady na 47 električiek, ktoré budú jazdiť v maďarskom hlavnom meste, sa odhadujú na 46,5 miliardy forintov (približne 150 miliónov eur), z ktorých 99,3% bolo prefinancovaných z fondov EÚ. Zvyšok zo štátneho rozpočtu a z obecného rozpočtu Budapešti.

Všetky električky majú nízku podlahou po celej dĺžke kabíny a sú vybavené klimatizáciou, audiovizuálnym informačným systémom pre cestujúcich, kamerovým systémom so zariadením na záznam a palubným počítacím systémom cestujúcich. Vozidlá sa môžu ďalej modernizovať na skladovanie energie na palube tak, aby mohli jazdiť aj v miestach bez možnosti napojenia na elektrickú sieť v centre mesta. Dlhá verzia električky má tri poháňané podvozky s dvanástimi trakčnými motormi s celkovým výkonom približne 840 kW.

Pre zaujímavosť – električky v Budapešti fungujú od roku 1866. Najprv ako „koňky“, teda ťahané konským záprahom ako konská železnica, od nasledujúceho roku 1887 poháňané aj parou a v tom istom roku pribudla už aj elektrika. Na rozdiel od Bratislavy prešli v Budapešti hneď od toho roku na normálny rozchod 1435 mm. Električky v Budapešti patria po autobusových linkách k druhému najdôležitejšiemu druhu hromadnej dopravy. V roku 2014 prepravili na 33 linkách s dĺžkou 156,85 kilometra o 100 miliónov cestujúcich viac, ako metro.