Zobraziť galériu

Historická viedenská električka na stanici vo Schwechate
Zdroj: wikimedia

Uplynulo 100 rokov od otvorenia unikátnej električkovej trasy medzi Bratislavou a Viedňou.

Presne po sto rokoch a z rovnakého miesta sa dnes vrátila na koľaje aspoň symbolicky Viedenská električka. Pri príležitosti 100. výročia otvorenia lokálnej železnice Prešporok - Zemská hranica – Viedeň pripravil Dopravný podnik Bratislava (DPB) pre verejnosť dve jazdy historickou električkou.

Ako informovala hovorkyňa DPB Adriana Volfová, okružné jazdy centrom mesta sa začali o 13.00 a 14.00 h, v oboch prípadoch z Námestia Ľudovíta Štúra, kde bola kedysi začiatočná i konečná stanica lokálnej železnice.

Ako to vlastne bolo s električkou do Viedne?

Až 69 kilometrovú elektrifikovanú dráhu otvorili v roku 1914, z toho bolo 12 km na území mesta Viedeň a 7 km na území dnešnej Bratislavy.

Obe boli začlenené do mestskej dopravnej siete električiek a čiastočne využívali koľajnice bežných viedenských a bratislavských liniek. Trasu navrhol viedenský inžinier Josef Tauber v roku 1898 z centra Viedne cez Schwechat, Fischamend, Petronell, Deutsch Altenburg, Hainburg, Zemskú hranicu, kataster obce Köpcsény (Kopčany), obec Ligetfalu (Petržalka) po Moste Františka Jozefa do Prešporka s konečnou stanicou na Námestí Korunovačného pahorka. Konečná i začiatočná zastávka elektrickej lokálnej železnice bola teda u nás na rozhraní dnešného Vajanského nábrežia a Námestia Ľ. Štúra.

Ďalšie zastávky v Bratislave boli pri hoteli Carlton na dnešnej Mostovej ulici, na Jesenského ulici a na konci Štúrovej ulice. V Petržalke stála električka na ôsmich zastavkách. K dočasnému prerušeniu spojenia došlo rozpadom Rakúsko-Uhorska. K čiastočnej obnove prevádzky na slovenskej strane došlo od 2. októbra 1919 (len miestna doprava do Kopčian, kde premávali električkové vozne) a na rakúskej strane od 18. decembra 1919. Po obnovení prevádzky sa cestujúci už museli podrobiť colnej a pasovej kontrole na oboch stranách a boli nútení presadať. Druhá svetová vojna znamenala koniec prevádzky na pôvodnej trati. Nemecká strana zrealizovala len obmedzený variant od hranice Berg po Petržalku, ktorá bola premenovaná na Engerau. Elektrické rušne a vozne, ktoré sa nachádzali v depe v Kopčanoch boli v roku 1941 odpredané do Rakúska.

Električka využívala vtedy nový systém jednofázového striedavého prúdu (16,6 Hz, 16,5 kV), kým časti dráhy na území miest boli poháňané jednosmerným prúdom 600 V vo Viedni a 550 V v Bratislave. Táto dráha bola po Strednej lesnej dráhe v Tirolsku ako druhá v Rakúsku vybavená týmto systémom.

Pôvodná električka je momentálne rekonštruovaná v Topoľčanoch. Električka svedčí o mimoriadnom spojení dvoch blízkych miest, ktoré nezastavil ani rozpad spoločného štátu. Cestujúci síce museli presadať a podrobiť sa colnej kontrole, no i tak bola električka mimoriadne obľúbená a to na obidvoch stranách hraníc. Jej technická hodnota je prinajmenšom rovnako veľká.