Zobraziť galériu

Štúdia auta s pohonom na tórium od Cadillacu World Thorium Fuel Concept z roku 2009.
Zdroj: Cadillac

Znie to ako spásonosná myšlienka, ale nie je to iba ďalšia fikcia? Do dvoch rokov máme vedieť výsledok.

Americká spoločnosť Laser Power Systems ohlásila dávnejšie, že pracuje na malom jadrovom generátore (reaktore), ktorý by mohol jednoducho poháňať auta bez toho, aby bolo treba doplňovať palivo počas celej životnosti auta. A tú odhaduje dokonca na 100 rokov.

Všetko má byť pritom celkom bezpečné a lacné. Spoločnosť zo štátu Coneccticut však pokročila a oznámila, že chce mať hotový funkčný prototyp auta poháňaného tóriom do dvoch rokov. No a v tom môže byť problém. Striebristé tórium je totiž mierne rádioaktívny kov.

Využiť ho chceli viaceré mocnosti už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Malo slúžiť ako zdroj energie v jadrových reaktoroch. Na výrobu nukleárnych zbraní sa na rozdiel od uránu a plutónia ale veľmi nehodí. A to je jeho výhoda a šanca pre vývoj tohto pohonu.

Tóriové reaktory síce skonštruovali, ale nikdy sa komerčne nevyužívali. Preto bolo zaujímavé sledovať, ako myšlienka malých nukleárnych zdrojov nadchla i manažérov Cadillacu, ktorý oživil nápad využitia tória pre pohon auta v roku 2009 pri príležitosti stého výročia značky

Zdroj: Cadillac

Zdroj: Cadillac

Na autosalóne v Chicagu vystavil dizajnérom Lerenom Kulesusom navrhnutú futuristickú predstavu v podobe World Thorium Fuel Concept. Všetko však zostalo len na papieri a v podobe modelu. Iba nedávno sa podobnou myšlienkou prezentovala americká spoločnosť LSP. Tvrdí, že do dvoch rokov bude schopná postaviť funkčný prototyp tóriového motora. Je to len sen, alebo realita?

Prvý bol Ford, chcel v aute reaktor

Automobilky sa snažia vyrobiť autá jazdiace na alkohol, pchajú do nádrží vodík alebo fritovací olej, skúšajú elektropohon... Hľadanie alternatívnych pohonov, ktoré by nahradili míňajúcu sa ropu však nie je novinkou týchto dní. Už v päťdesiatych rokoch chcel Ford jazdiť na jadrový pohon. Tak vnikol koncept Nucleon, ktorý v roku 1957 odštartoval jeden z najambicióznejších projektov v histórii Forda.

Auto budúcnosti nemalo vypúšťať žiadne škodlivé emisie a malo mať nevídaný dojazd – až 8000 kilometrov na jednu náplň jadrového paliva. Auto totiž malo mať namiesto klasického spaľovacieho motora malý jadrový reaktor. Tie boli v tom čase ale veľké a ťažké. Vo Forde rátali, že pokračujúci vývoj ich zmenší natoľko, aby sa dostali do auta. Nestalo sa a projekt neprekročil štádium úvah. Nucleon bol podľa dostupných informácií vítaný s veľkým nadšením. Dokonca sa objavili informácie, že Fordu na jeho nukleárne auto prispievala aj americká vláda. Projekt nakoniec skrachoval, keď sa nepodarilo vyvinúť malý reaktor.

S tóriom má byť všetko jednoduchšie

Tórium je ľahko rádioaktívny ťažký kov, ktorý mnohí vedci považujú v súčasnosti za jedno z možných riešení energetickej budúcnosti ľudstva. Má umožniť konštrukciu podstatne menších, bezpečnejších a lacnejších jadrových reaktorov. Keďže má vysokú energetickú hustotu a je pomerne hojne zastúpené v zemskej kôre, mohlo by tórium byť ozajstným energetickým zdrojom v (blízkej?) budúcnosti.

To sa snaží potvrdiť americká spoločnosť Laser Power Systems, ktorá pracuje práve na vývoji komerčne dostupných malých tóriových reaktorov. Okrem iného má predstavu, že sa malý reaktorový systém bude môcť využívať na pohon bežných osobných áut. Celá miniatúrna elektráreň, ktorá by pohon zabezpečovala by pri výkone 250 kW mala mať hmotnosť okolo 220-230 kilogramov, takže sa bude dať zabudovať do auta. Mierna rádioaktivita tória sa dá odtieniť hliníkovou fóliou. Najväčšou výzvou je teda vytvorenie kompletnej zostavy miniatúrnej uzavretej elektrárne.

Tórium vyžaruje iba alfa žiarenie, ktoré sa dá ľahko odtieniť (pomaly hrubším listom papiera...) a je rozhodne menej nebezpečné, ako vyšetrenie pomocou počítačovej tomografie (CT) v nemocnici. Preto nehrozí výroba špinavej bomby, ani zamorenie prostredia rádioaktivitou pri havárii auta. Predpokladá sa pritom, že tórium bude uložené v nerozbitnej kovovej schránke.

Dobrý nápad, zatiaľ bez dôkazov

Laser Power Systems a jej zakladateľ Charles Stevens vyvíja iný systém využitia tória, ako v klasických jadrových reaktoroch. Kov sa má zahrievať laserom, čo ho vybudí k vyžiareniu veľkého množstva energie vo forme tepla, ktoré sa použije na zohriatie vody. Vzniknutá para bude poháňať turbínu, tá elektrický generátor a elektrická energia elektromotory auta. Žiaľ od roku 2011, kedy pán Stevens a jeho LPS prvý raz prezentovali svoj „vynález“, nepodali žiadny skutočný dôkaz o tom, že ich systém môže fungovať. Škoda, lebo nápad je to v podstate dobrý, len všetko je zahalené tajomstvo. Aj celkom letmý pohľad na internetové stránky Laser Power Systems vzbudzuje obavy. Celá prezentácia vyzerá dosť amatérsky a je na nej iba minimum informácií. Ale možno je to zámer a trik, ako udržať projekt v tajnosti.

Jeden gram nahradí desiatky tisíc litrov benzínu

Energetická hustota tória je naozaj vysoká, jedna tona v ideálnom prípade poskytne toľko energie, ako 200 ton uránu, alebo 3,5 milióna uhlia. Tvrdí to Carlo Rubbia, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a bývalý riaditeľ ústavu CERN. Jeden gram tória má ekvivalent 28 390 litrov benzínu. Pri rodinnom aute so spotrebou 9 l/100 km by to vystačilo na 315 000 kilometrov.  Podľa Stevensa tak 8 gramov vystačí na vyše 2,5 milióna kilometrov a keď ročne najazdíte 25 000, bue ho dosť na 100 rokov. Cena jednej náplne pri dnešných cenách by vyšla na jedno jediné euro...

Lacné palivo – bude pre všetkých?

Svetové zásoby tória sa momentálne odhadujú na jeden milión 400 tisíc ton. Americká geologická služba odhadovala zásoby tória v roku 2010 v USA na 440 000 ton, nasleduje Austrália s 333 700 tonami. Najväčší podiel na svetových zásobách tória môže mať India, odhad je 320 000 do 715 500 ton. Skutočné množstvo môže byť podstatne vyššie. Nebude treba však ani to, o čom vieme, Ak sa totiž Stevensonov projekt zakladá na pravde, potom by pre pohon všetkých áut na svete počas nasledujúcich 100 rokov stačilo približne 8000 ton. Áut je na svete totiž približne miliarda. No a pre každé osem gramov na 100 rokov... no nezdá sa vám, akoby sme hovorili o sci-fi románe?

Má podľa vás tento projekt nádej na úspech? Asi nie, zatiaľ. Najprv ho nedovolí ropná loby. Vyrobiť jedno auto na 100 rokov je takisto nemožné v dnešnom svete orientovanom na konzum. Koľko ľudí by prišlo o prácu? A štáty zasa o dane z klasických palív. Takže o dva roky sa síce možno dozvieme, že to funguje, ale celý nápad možno dovtedy skončí na patentovom úrade. Alebo skôr niekde v spodných zásuvkách mocných tohto sveta. Jazdiť lacno – na to ešte nedozrel čas v tomto svete ...