Zobraziť galériu

Ilustračné foto
Zdroj: Hyundai Motor Group

Európska únia si poradí aj s elektrickými kolobežkami. Od budúceho roka čakajú kolobežkárov veľké zmeny.

EÚ pred viac ako rokom stanovila čas, dokedy sa musia jednotlivé štáty vysporiadať s novými typmi vozidiel, ktoré za ostatné roky prišli na trh a nikto ich nereguluje. Pritom sú to vozidlá, ktoré ženú vpred motory a ženú ich skutočne veľkou rýchlosťou. Rýchlosťou, ktorá vie byť rovnaká ako pri motorkách, ba autách a rýchlosťou, pri ktorej môžu vznikať nehody s následkom ťažkých úrazov, poškodenia majetku, či dokonca smrti. A presne takéto vozidlá doteraz nikto nereguloval, avšak v roku 2024 ich už musia regulovať všetky členské štáty.

Na skutočnosť ako prvá poukázala Česká asociácia poisťovní (Česká asociace poišťoven - ďalej ČAP). Európska Únia pripravila smernicu 2021/2118, ktorá žiada od členských štátov vrátane Slovenska definovanie jasných pravidiel pre reguláciu nových typov vozidiel poháňaných prevažne elektrickými motormi.

Konkrétne má ísť o reguláciu elektrických kolobežiek a vozidiel s elektrickými motormi, ktoré dosahujú rýchlosti vyššie ako 25 km/h, respektíve na tie, ktoré majú hmotnosť vyššiu ako 25 kilogramov a jazdia rýchlosťami vyššími než 14 km/h (mimo elektrických invalidných vozíkov atď.). Takéto vozidlá budú musieť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie ako iné motorové vozidlá a dokonca sa podľa ČAP uvažuje o registrácii týchto vozidiel a využívaní evidenčných čísel ("ŠPZ" priamo na danom vozidle).

„Vnímame ako veľmi správne vymedzenie povinnosti na silné elektrokolobežky, ktorých výkon možno prirovnať k malým motorkám. Cieľom je nastaviť pravidlá pre odškodňovanie pri nehodách, ktoré pri silných elektrokolobežkách môžu mať vážne následky na majetku aj na zdraví. Nie je ale nutné prenášať podobné pravidlá na celý segment, pre slabšie motory veľmi dobre poslúži poistenie obecnej zodpovednosti," uvádza výkonný riaditeľ ČAP Jan Matoušek.

Elektrické kolobežky sú čoraz populárnejšie. Na dochádzanie za prácou, či koníčkami ich využíva čoraz viac ľudí. Či už použijú zdieľané kolobežky, alebo si zakúpia vlastné, elektrokolobežky boli a sú častými účastníkmi dopravných nehôd. Aj preto sa na Slovensku v nedávnej minulosti zaviedla legislatíva, ktorá elektrické kolobežky pripodobnila k bicyklom a nastavila pre ne v podstate rovnaké pravidlá. Platí napríklad, že sa môžu pohybovať po chodníkoch, avšak len maximálne rýchlosťou chôdze, inak patria na cestičky pre cyklistov, cyklochodníky, či cestné komunikácie. V tom istom legislatívnom rámci sa zároveň zaviedla povinnosť nosiť helmy pre osoby na elektrických kolobežkách mladšie ako 15 rokov a tiež maximálna možná hranica alkoholu v krvi. Táto legislatíva je však len akousi prvou polovicou potrebných zmien. Tou druhou je práve regulovanie silnejších strojov schopných jazdiť rýchlosťami vyššími než 25 km/h. Tieto kolobežky často dosahujú rýchlosti cez 80 km/h.

Navrhovaná regulácia nič nemení na ďalších pravidlách, ktoré si štáty vytvárajú samé. Na Slovensku by užívatelia elektrických kolobežiek bez ohľadu na výkon a hmotnosť strojov ďalej nepotrebovali vodičské oprávnenie a ďalej by boli považovaní za "niečo ako" cyklistov. Môžu vstupovať na chodníky, cyklotrasy, cyklocestičky, avšak na chodníkoch nesmú prekročiť rýchlosť chôdze. Nemusia mať helmu rovnako ako cyklisti a môžu si vypiť, no nie veľmi (max 0,5 promile).

Regulácia nestačí, treba zákaz!

Obyvatelia väčších miest, kde sa elektrokolobežky vyskytujú často, sa však snažia "reguláciu" zobrať do vlastných rúk. Príkladom je mesto Paríž, kde sa zdieľané elektrické kolobežky rozhodli odsúdiť v referende. I keď bola účasť v referende nízka, za zákaz hlasovalo cca 90% účastníkov. Predpokladá sa tak, že Paríž nepredĺži zmluvy aktuálnym poskytovateľom zdieľaných kolobežiek. Radnica však nemôže zakázať vlastníctvo elektrických kolobežiek. Tých v súkromných rukách je v Paríži niekoľko tisíc. Minulý rok sa iba vo Francúzsku predalo 700-tisíc kolobežiek. Ich úplný zákaz (zákaz používania, predaja a pod) je samozrejme problematický a vlastne takmer nemožný.

Pre kolobežky v súkromných rukách tak v Paríži budú pravdepodobne naďalej platiť rýchlostné obmedzenia tak, ako platia v súčasnosti. O podobný zákaz sa pokúšajú aktivisti aj v ďalších mestách, obdobné hlasy proti službám zdieľaných kolobežiek, či proti ich celkovému vstupu napríklad na pešie zóny, či chodníky sa objavujú aj u nás. Problémom sú najmä nedisciplinovaní používatelia zdieľaných kolobežiek, ktorí len málokedy rešpektujú už dnes platné obmedzenia pohybu medzi chodcami, či používania kolobežiek (kolobežky môžu napr. jazdiť len jednotlivo za sebou s jedným jazdcom).