2017-09-26 16:45:00
Ford škola lepšieho vodiča
Ford škola lepšieho vodiča Jazdím Ford pre život
Zdroj: Ján Hargaš, Martin Ofúkaný

Mladí vodiči spôsobujú najviac nehôd. Je na nich, aby s tým niečo spravili

Rýchle reakcie, okamžitý postreh, nízky vek a už vôbec multitasking mladým vodičom nepomáhajú k dobrým výkonom za volantom.

Štatistiky BECEP hovoria jasnou rečou. Na Slovensku sú naďalej najrizikovejší vodiči práve tí, ktorí majú vodičský preukaz menej než päť rokov. Kategóriu by sme mohli nazvať starší dorast vo veku 18 až 23 rokov, no samozrejme sem patria aj starší, tí ktorí s vodičským oprávnením počkali. Vo všeobecnosti sú to vodiči, ktorí majú najmenej skúseností a jazdia samostatne svoje prvé kilometre.

V roku 2016 spôsobila kategória vodičov vlastniacich vodičské oprávnenie 0 až 5 rokov 2497 nehôd. To je dvakrát viac než vodiči vlastniaci vodičské oprávnenie 6 až 10 rokov a mnohonásobne viac než vodiči, ktorí vodičské oprávnenie vlastnia viac ako 41 rokov.

Prekvapivo tak najmenej nehôd spôsobujú najstarší vodiči, občania v dôchodkovom veku. Jedným z dôvodov sú pravidelné prehliadky, ďalším nižší počet najazdených kilometrov, ale tiež kombinácia výrazných skúseností a fakt, že sa už autom nemusia tak veľmi ponáhľať ako mladší vodiči.

Mladí vodiči tiež môžu za najviac úmrtí na našich cestách. V roku 2016 usmrtili vodiči z kategórie 0-5 rokov (čas od vydania vodičského oprávnenia) 63 osôb. Počet usmrtených medziročne stúpol o jednu obeť. Stúpajúcu tendenciu má aj počet dopravných nehôd spôsobených touto kategóriou vodičov.

Keď k tomu prirátame skutočnosť, že ešte nikdy nebolo na Slovensku toľko evidovaných vozidiel a ešte nikdy nebolo na Slovensku toľko oprávnených vodičov, uvedomíme si aké ťažké je dnes učiť sa jazdiť a začínať so samostatným jazdením po našich cestách.

Obzvlášť ak vám autoškola ponúkne len základné šoférske zručnosti a znalosť vyhlášky a papierovú znalosť riešenia situácií v križovatkách.

Zdroj: Ján Hargaš, Martin Ofúkaný

Dobre si pamätám na svoju prvú dhšiu samostatnú jazdu vlastným autom. Bolo to síce tri roky po získaní vodičáku, no medzičasom som nenajazdil takmer nič. Cestou som prešiel zápchami, kolónami, križovatkami od výmyslu sveta, kruhovým objazdom, nočným mestom, nočnou krajinou, všade číhala zver a chodci pokúšajúci sa skočiť pod kolesá. Keď som dorazil na miesto určenia – iba 80 kilometrov od domova, myslel som si, že mi praskne hlava. Takú bolesť mozgovne som ešte nikdy nezažil a dúfam, že ani nezažijem.

Mladý vodič jednoducho nemá automatizované vodičské činnosti. Musí sa maximálne sústrediť na všetko od držania volantu, cez radenie, značky, až po chodcov, zver a ďalšie automobily. V tom všetkom nervovom vypätí môže na prípadnú nebezpečnú udalosť reagovať spontánne, prudko a najmä bez naučených pohybov.

K tomu sa ešte pridáva prehnané sebavedomie. Vidieť to aj na štatistikách. Kým v roku 0 po získaní vodičského oprávnenia spôsobia mladí vodiči najmenej dopravných nehôd – iba 174 v roku 2016, v druhom roku po získaní vodičáku ich spôsobia najviac – 801 v roku 2016. V nasledujúcich rokoch ich výrazne ubudne, no ďalší pokles počtu spôsobených nehôd je len veľmi pomalý (3. rok 456, 4 rok 364, 5. rok 356)

Jednoducho si mladý vodič po prvom relatívne úspešnom a beznehodovom roku plnom strachu a opatrnosti v druhom roku povie, že už je kráľ ciest a zníži pozornosť a naopak zvýši rýchlosť. Výsledok je často fatálny. V ďalších rokoch nasleduje vytriezvenie, no absolútny nedostatok vodičských zručností a vedomostí o správaní auta za rôznych podmienok spôsobuje, že počet nehôd klesá naozaj len veľmi pomaly a reálne klesne až v čase, keď vodič na dôchodku takmer prestane jazdiť.

Presne tu tkvie celý problém. V nedostatočnej príprave začínajúcich vodičov. Tým stačí absolvovať kurz, ktorý by sotva stačil vodičom pred dvadsiatimi rokmi a nie dnes pri danej úrovni premávky. Mnohé krajiny EÚ majú nielenže prísnejšie a hlavne dôkladnejšie kurzy autoškôl, mnohé majú i dodatočné spôsoby vzdelávania, napríklad formou školy šmyku.

Zdroj: Ján Hargaš, Martin Ofúkaný

Kým inde to káže zákon, u nás by to mali prikázať rodičia mladých vodičov, ich okolie by ich malo motivovať a tiež by mali mať o dodatočné školenia záujem sami. Výborným riešením pre osvetu a najmä záujem mladých vodičov o zlepšovanie vodičských zručností bol letný projekt Jazdím Ford pre život, ktorý slovenské zastúpenie automobilky Ford organizovalo v spolupráci s BECEP a ďalšími na Slovakiaringu.

Tam si mohli mladí vodiči odskúšať nielen zvládanie šmyku, či rýchlej jazdy. Tiež mohli v regulovaných podmienkach odskúšať, aký je rozdiel medzi jazdou v tichu bez rušivých vplyvov a v hluku s rušivými vplyvmi ako mobil, hlasná hudba, či hlasná debata spolucestujúcich. Okoštovali tiež aké to je nabúrať bez toho, aby im hrozilo nebezpečenstvo, no dali si zmerať aj „výkon“ vlastných očí. Testy, ktoré pred zložením vodičskej skúšky musia absolvovať sú nedostatočné a mnohí z nás zistia, že majú problém so zrakom, až keď spôsobia nehodu.

Zdroj: Ján Hargaš, Martin Ofúkaný

Automobilka Ford navyše pochopila cestu, ktorou cieľová skupina vodičov začiatočníkov najviac komunikuje – prostredníctvom sociálnych sietí akými dnes je aj videokanál Youtube. Prostredníctvom „jútuberov“ nachádzajúcich sa tiež vo vekovej skupine od 18 do 23 (resp. 25) rokov a presne cielenými príspevkami na FB oslovili nielen mladých začínajúcich vodičov, ale aj ich rodičov. Výsledkom bol obrovský záujem danej vekovej kategórie. Mladí začínajúci vodiči boli z kurzu nadšení a výrazne im pomohol pochopiť ako dlhá cesta je k naozaj dobrému predvídavému vodičovi, schopnému čeliť aj náročným a nebezpečným situáciám. Mnohí tiež potvrdili, že o škole šmyku dovtedy vôbec nič nepočuli a ak aj áno, nepovažovali jej absolvovanie za potrebné.

Zdroj: Ján Hargaš, Martin Ofúkaný

Podobné kurzy by však nemali byť na pleciach súkromných spoločností, mal by sa o ne postarať štát, minimálne legislatívnou cestou. Lenže žijeme na Slovensku, vieme ako „dobre“ štát organizuje vlastnú správu, nieto prípravu mladých vodičov. Je teda na vás, rodičia a začínajúci vodiči, aby ste školu šmyku minimálne raz za život absolvovali. Komplexné kurzy akými si prešli začiatočníci v Jazdím Ford pre život by mali organizovať aj ďalšie automobilky. Koniec koncov, je aj v ich záujme, aby vodiči ich áut boli schopní čeliť nebezpečným situáciám. Keď totiž predajca preukáže záujem o svojich zákazníkov aj bez toho, aby z nich ťahal peniaze pri servisných prehliadkach, zlepší svoj „Goodwill“  vnímanie v očiach zákazníkov a v konečnom dôsledku predá viac. Som rád, že si toto uvedomil aj slovenský Ford. 

Zdroj: Ján Hargaš, Martin Ofúkaný

jh
ZDROJ: Ford, BECEP

Komentáre k článku


Stream naživo