Zobraziť galériu

Oltcit 11R Club
Zdroj: Ondřej Kroutil

Keď sa povie rumunské auto minulosti, väčšina si predstaví klasickú Daciu odvodenú od Renaultu 12.

Trochu neprávom, ale o to rýchlejšie sa zabúda na mladšieho rodáka zo zeme kniežaťa Vlada Tepesa. Historické autá sa pritom delia do mnohých odborných kategórií a subkategórií. V princípe ide ale najmä o to, aký k týmto predmetom zberateľskej vášne máme subjektívny vzťah. Znie to dosť triviálne, ale mám dojem, že tak nejako to bude s podstatou veteránskeho hnutia.

Láska, nenávisť, sympatie.

Toto všetko a oveľa viac v motoristickom fanúšikovi môže vyvolať hociktoré staršie vozidlo. Skrátka emócie. Ten, kto si nájde svojho vyvoleného (alebo vari radšej vyvolenú), je zväčša navždy stratený. Ceny niektorých veteránov pritom sústavne dokazujú, že nejaká racionalita pri takom pochabom pohľade na veci nemá miesto. Naopak, často platí, že čím bizarnejšie auto, tým pre jeho hodnotu lepšie. A to je na celej našej vášni krásne, to je vo výsledku ten nenapodobiteľný únik z reality všedných dní. Sú autá, o ktorých jedinečnosti nemožno pochybovať, potom tie stále dobré, ale predsa len rozdeľujúce komunitu na rôzne tábory a nakoniec vozidlá, o ktoré by ste si možno neopreli ani bicykel. Kúpa takého auta je majoritou zvyčajne vnímaná ako istý druh perverzie. Láskavý čitateľ odpustí túto malú odbočku. Dnes tu totiž nejde o nič menšie než o Oltcit.

Áno, výrobok rumunského závodu S.C. Automobile Craiova, ktorého početné exempláre brázdili východoeurópske cesty na sklonku obdobia reálneho socializmu aj dlho po ňom. Ak sa vrátim k onomu škatuľkovaniu, musím bez väčšieho žmurknutia okom priradiť Oltcit do tej najmenej obdivuhodnej skupiny. Jeho situácia je o to horšia, že na rozdiel od nie oveľa lepších výrobkov z Mladej Boleslavi nemôže ťažiť ani z fanatického lokálneho patriotizmu.

Na začiatku bol prototyp, ako inak...

Pôvodná podoba Oltcitu vychádza z konceptu Prototype Y, ktorý v roku 1977 vyvinula automobilka Citroën na základe zmluvy s rumunským štátom. Rumunskú fabriku dostavali vzápätí po tom, aby v roku 1981 začala chrliť do sveta prvý trojdverový hatchback s nezameniteľným dizajnom. Východný brat Citroënu Visa sa na nesocialistických trhoch predával ako Citroën Axel, pričom bol v predaji s lepšou výbavou, päťstupňovou prevodovkou aj silnejším motorom s objemom 1,3 litra. Osudom československého trhu sa však stali výhradne modely 11R a RL (s lepšou výbavou). Prvé rumunské vozidlá sa u nás testovali v roku 1984, k zákazníkom sa však vinou zdĺhavej byrokracie dostali až o tri roky neskôr. Pýtate sa na cenu? 69 000 Kčs pri priemernej mzde 3026 Kčs. Zatiaľ čo u nás po otvorení hraníc záujem o malého Rumuna rýchlo opadol, vo svojej vlasti sa naďalej vyrábal až do roku 1996.

Ako to vníma veteránista

Treba ale povedať, že Oltcit ešte nepatrí medzi „staré dobré stroje“,  ale dá sa zaradiť do kategórie youngtimer. „Naši ho mali, stále sme niekde stáli,“ privítal nás s úsmevom pán Dominik Jech z firmy Born for Roads, ktorá nám bledomodrého dravca ochotne zapožičala. Pekný pôvodný stav je dnes už skutočne raritný - drvivá väčšina u nás predaných áut už dávno podľahla korózii. Chladné kulisy dňa v Kladne nabádajú na skúšobnú jazdu. Uvelebujem sa v značne „gaučovitom“ sedadle a pri vizuálnom skúmaní dizajnových fines interiéru otáčam kľúčikom. Charakteristické zavytie vzduchového boxera pod kapotou je nezameniteľné. Radiacou pákou sa márne snažím „vyžrebovať“ spiatočku podľa štítku s radiacou schémou. Prečo to? Oltcit má síce spiatočku nakreslenú vedľa štvorky, reálne ju však nájdete tam, kde zvyčajne býva piaty stupeň! Z nízkych otáčok sa motoru veľmi nechce, ale ako zalapá po dychu, celkom ochotne sa vytáča a nad 4 000 už pekne upaľuje.

Papať mu stále chutí

Podľa skúseností majiteľa auta si malý motor bez rozpakov zapýta 10-12 litrov olovnatého paliva. O jazdných vlastnostiach nemôže byť reč, podvozok pôvodom z Peugeotu 104 je však nadmieru komfortný a kolísavý, ako sa na Francúza patrí. Napriek mušej hmotnosti ide riadenie s extrémne dlhým prevodom tuho, to isté platí o pedáloch. Počas jazdy sa nám rozsvecuje kontrolka oleja, preto našu okružnú jazdu pre istotu pomaly končíme.

Počas drobného mrholenia ešte chvíľu diskutujeme nad mnohokrát absurdnými vlastnosťami Oltcitu. V hlave mi defilujú rovnako staré autá, ktoré vznikli na západ od našich hraníc, ale napríklad aj obyčajný Favorit. Je mi trochu smutno a napadá mi jediné – ako dobre, že už je tá doba preč!

Foto: Ondřej Kroutil

Zdroj: autoviny.sk