Zobraziť galériu

Výfuk bez DPF

EÚ tvrdí, že tvrdo zasiahne proti prekračovaniu emisných noriem. V skutočnosti robí opak.

Podkapotou komentuje: Európsky parlament odporučil Európskej komisii aby spolu s členskými štátmi sprísnili emisné normy, vytvorili celoeurópsku organizáciu dohliadajúcu nad ich dodržiavaním. Členské štáty to však odmietli a schválili plán, ktorý v podstate robí presný opak. Nové nariadenia ešte musia prejsť cez Európsky parlament. Ak prejdú, EÚ opäť raz ukáže svoju neschopnosť.

Pred pár dňami médiami prebehli vyhlásenia členov Európskej komisie a tiež vládnych predstaviteľov jednotlivých členských štátov EÚ o tom, že sa im podarilo presadiť sprísnenie emisných noriem a schválenie nového emisného testovacieho cyklu. Verejnosť si teda vydýchne a zhlboka sa nadýchne čerstvého vzduchu, ktorý bude môcť dýchať v budúcnosti.

Nepočuť, že by sa voči tomuto rozhodnutiu ohradili automobilky, ktorých sa to bytostne dotýka. Dokonca ani „oficiálne“ najväčší hriešnik – automobilka VW, pre ktorej aféru spoza mora sa celá politická Európa začala zaháňať ostrými vyhláseniami o nulovej tolerancii voči klamstvu a podvádzaniu pri emisných testoch mlčí. Ako je možné, že automobilky nebijú na poplach a nevyhrážajú sa katastrofickými scenármi?

Je to jednoduché: preto, lebo prijatie „prísnejších emisných noriem a nového reálneho testovacieho cyklu“ v skutočnosti veľa nerieši. Je to ako náplasť na odťatú ruku. Umožňuje automobilkám až do roku 2019 predávať nové autá s naftovými motormi, ktoré budú mať 2,1-krát vyššie emisie smrteľného NOx ako prikazuje emisná norma Euro6. Tá aktuálne od septembra 2015 prikazuje maximálnu hranicu 0,080 NOx g na km. To znamená, že ponovom automobilky prejdú s hodnotou emisií 0,168 NOx na km, čo je iba o trošku prísnejšie ako Euro5. Následne budú môcť do roku 2021 predávať automobily s 1,5-násobkom aktuálnej emisnej normy – teda 0,120g NOx na km.

Zároveň však komisia a štáty neuplatnili zmeny do nového „reálneho jazdného testovacieho cyklu“ – Real driving emissions, ktoré navrhovali odborníci a tiež Európsky parlament. Tento cyklus síce je na papieri výrazne prísnejší ako aktuálny, stále sú v ňom veľké diery, ktoré automobilkám umožnia naďalej predávať autá, ktoré v skutočnosti nespĺňajú emisné normy a ovzdušie znečisťujú výrazne viac než si myslia politici a hlavne zákazníci.

Faktom zostáva, že súčasný cyklus merania emisií je úplne mimo realitu. To, čo si môžete prečítať v propagačných materiáloch o naftových automobiloch jednoducho neplatí (takmer vždy). Mnohé automobily prekračujú emisné normy o niekoľko desiatok percent (cca 30-50 %). Niektoré dokonca až 40-násobne. Zmiernenie emisnej normy spolu s novým lepším cyklom merania emisií by teda malo byť ideálnym kompromisom, lenže situácia je zložitejšia.

To, čo bolo pred emisným škandálom VW nemysliteľné sa stalo skutočnosťou. Emisné normy a prísnejšie testovanie emisií, proti ktorému brojili najmä nemecké automobilky na čele s koncernom Daimler sú zmiernené a odsunuté na neskôr. Oficiálne dávajú automobilkám čas vyrovnať sa s novým meracím cyklom, ktorý začne platiť od roku 2017. Pred aférou Dieselgate totiž EÚ zanovito odmietala zmierniť emisné normy a odmietala tiež odložiť zavedenie nového meracieho cyklu. Teraz, po afére VW, európske automobilky pomerne ľahko dosiahli čo žiadali, ba ešte viac. Môžeme tvrdiť, že aféra Dieselgate v Európe nakoniec pomohla automobilkám. Poukázala totiž na fakt, že aktuálne emisné normy nedokáže splniť takmer nik a sú to vlastne iba papierové hodnoty.

Alan Andrews, právnik, aktivista a zástupca eko organizácie ClientEarth rozhodnutie členských štátov EÚ komentoval: „Toto je šokujúco cynický krok. Výrobcovia automobilov nedokázali splniť emisné normy na dieselových autách, a tak namiesto toho, aby im bolo povedané nech sa pokúsia problém vyriešiť, im Európa odkazuje: Nesplnili ste emisné normy? To je v pohode, znížime latku, aby ste prešli“.

Real Driving Emissions

Nový cyklus testovania emisií známy pod označením Real Driving Test Cycle nahrádza doteraz používaný a extrémne nepružný NEDC – New emission driving cycle. Okrem laboratórnych testov sa tak automobily budú musieť podrobiť testovaniu v reálnej premávke prostredníctvom prenosných meracích zariadení pripojených k autu. Má to však háčik, toto testovanie nezahŕňa meranie emisií po studenom štarte. Navyše automobilky budú môcť naďalej využívať tzv. Zlaté auto, teda špeciálne vybrané a upravené auto pripravené na testovanie emisií.

Zjednodušene to teda znamená, že nový cyklus bude síce papierovo presnejší a reálnejší ako ten súčasný a vďaka „ústretovému“ kroku politikov budú mať automobilky na prechod na toto meranie čas. Tiež to ale znamená, že ani nové reálne testovanie nezahŕňa všetky situácie v ktorých sa autá v premávke nachádzajú a ani v skutočnosti nemeria emisie automobilov, ktoré budú jazdiť po našich mestách a dedinách.

Európsky parlament navrhoval nielen zmeny v novom cykle merania emisií, ktoré mohli zabrániť v obchádzaní merania, tiež navrhoval vytvorenie organizácie, ktorá by dohliadala nad dodržiavaním emisných noriem celoeurópsky a mohla úplne zakázať predaj automobilu, ktorý by emisné normy nesplnil. To v súčasnosti nie je možné, schvaľovanie automobilov prebieha na štátnej úrovni a aj zakázať ich môže iba štát, v ktorom testy auto vykonalo.

Uvoľnenie emisných noriem znamená pre zelených aktivistov úplné pokrytectvo. Skutočnosť, že európske štáty (najmä tie, z ktorých pochádzajú veľké automobilky – Nemecko, Taliansko, Švédsko, Španielsko...) a Európska komisia nereagovali na výzvu Európskeho parlamentu a nezabránili tomu, aby automobilky naďalej podvádzali pri testovaní nie je ani tak šokujúca ako typická. Štáty, pre ktoré je automobilový priemysel kľúčový (aj my) nechcú pripustiť, že by automobilky mohli mať problémy. Boja sa prepúšťania, či odchodu automobiliek z krajiny. EP vyzýval, aby prijatie zmien v legislatíve sprevádzalo aj zabránenie automobilkám preniesť problémy na zamestnancov. Výzva je jedna vec, ale k činom je to ďaleko.

NOx – neviditeľný zabijak

Podľa Grega Archera, člena thinktanku Transport and Enviroment pre automobilové krajiny doslova: „Aféra Dieselgate neexistuje a nikdy sa nestala. Znečistenie Oxidom dusíka pochádza v Európe najmä z naftových automobilov a zapríčiňuje predčasné úmrtia dospelých, astmu a vývojové chyby plodu. Je šokujúce, že vlády jednotlivých krajín tak veľmi túžia po tom uspokojiť automobilky a radšej ignorujú dopad na zdravie obyvateľstva. Tento neviditeľný zabijak ročne spôsobí smrť viac ako pol milióna obyvateľov Európy.“

Zmiernenie emisných noriem, ktoré prijali jednotlivé členské štáty v piatok môže ešte vetovať Európsky parlament. Ak sa to europoslancom nepodarí, Európa preukáže, že sa z aféry Dieselgate vôbec nepoučila. Umožní automobilkám, aby naďalej namiesto prijímania reálnych opatrení obchádzali emisné normy a predávali autá, ktoré výrazným spôsobom znečisťujú ovzdušie a prispievajú k vážnym, ba až smrteľným následkom na obyvateľstve. V tomto prípade už totiž nejde o vysávače s vysokým príkonom, ale o skutočnú hrozbu. Jedno ich však spája. Nad oboma prípadmi obyvatelia zvyčajne mávnu rukou...

NOx však nie je jediný problém, i keď o ňom spolu s mikročasticami, ktoré nezachytí ani DPF filter môžeme hovoriť ako o najväčšom probléme naftových motorov. Problém týkajúci sa testovania automobilov zahŕňa aj nereálnu spotrebu a emisie CO2. Podľa Transport and Enviroment reálna spotreba prekračuje papierovú v mnohých prípadoch až o 50%. Na nereálnu spotrebu sme si už zvykli, avšak zvyknúť si na výrazné prekračovanie limitov emisií ide ťažšie. Nová štúdia TaE dokazuje, že priemerne majú nové automobily o 40% vyššie emisie CO2 ako by mali mať. Pritom v roku 2001 bol rozdiel medzi reálnymi a papierovými emisiami iba 8%.