Zobraziť galériu

Toyota GT86
Zdroj: Jozef Vydra

Nájsť v ponuke automobiliek klasické športové autá so zadným pohonom je čoraz ťažšie.

Neraz sa to podobá na hľadanie povestnej ihly v kope sena. Tento druh je na ústupe, dokonca vymiera. Toyota GT86 ako pokračovateľ modelu Celica a duchovný nástupca legendárneho typu AE86 bola vyvinutá v spolupráci s automobilkou Subaru. Na trhu je od roku 2012. Po piatich rokoch toto netradičné (výnimočné?) auto prešlo zmenami, úpravami. Aj bez nich ukazovalo, že sa dá vyrobiť celkom príjemné športové auto, ktoré nemusí stáť takmer (alebo aj viac ako) stotisíc eur a pod kapotou schovávať 500 – 600 koní...

Napriek tomu dvojčatá „Toybaru“ ponúkajú pravú radosť z jazdy (a to nespomínam okrem Toyoty GT86 a Subaru BRZ ešte „odrodu“ Scion FR-S, ktorá patrí v Amerike pod lokálnu vetvu Toyoty). Ak patríte k tým, čo jazdia z nutnosti a bez vášne, bude pre vás Toyota GT 86 asi problematická. Trochu hlučná na diaľnici, trochu pritvrdá v meste. Vzadu nie je príliš veľa miesta a s pedálom spojky sa budete musieť skamarátiť postupne – je fakt dosť tvrdý. Vlastne ako v poriadnom športovom aute. Pritom sa mierne prepracovaný športový model ovláda ešte ľahšie ako doteraz.

Modernizácia síce priniesla upravený predný nárazník a zadný difúzor, pričom na zadnú časť nasadila nový spojler v tvare krídla. Toyota sama priznáva, že jej nešlo o zlepšenie vzhľadu, ale o praktické úpravy. Dizajnové zmeny totiž navrhli preto a tak, aby okolo karosérie lepšie prúdil vzduch. Výsledkom má byť hlavne vyššia stabilita vozidla.

GT86 stále najlepšie vyzerá zboku, kde zaujme elegantná silueta s dlhočiznou kapotou. Taká k typickému kupé jednoducho patrí. Predná časť s prepracovaným nárazníkom a novými bi-LED svetlometmi ešte stále vyzerá tak trocha nudne. Ešteže to zachraňuje zadná časť oživená novou grafikou svetiel a novým spojlerom. Teraz pôsobí pekne masívne, ako sa na športiak patrí.

Interiér auta tiež dáva najavo, že sa pri vývoji skôr ako na štýl myslelo na čo najlepšie jazdné vlastnosti. Ak by ste sa posadili do GT86 so zaviazanými očami, asi by ste nadobudli pocit, že sedíte v nejakom aute z deväťdesiatych rokov. Toyota v rámci modernizácie na interiéri celkom zapracovala - má nový digitálny displej v prístrojovom štíte, multimediálny systém Toyota Touch 2 ovládaný dotykovou obrazovkou s uhlopriečkou 6,1 palca a zmenené čalúnenie. No jednoduchá navigácia, červené digitálne podsvietenie a takmer všade použité tvrdé plasty pôsobia stále ako zo starých čias. Hoci sme ho netestovali, Subaru BRZ vyzerá aj vďaka modernejšie vyzerajúcemu multimediálnemu systému Starlink naozaj oveľa súčasnejšie.

Lenže hneď si rýchlo uvedomíte, že v športovom aute vlastne nič luxusné a hypermoderné nepotrebujete. Za volantom GT86 to má byť o zábave, nie o kvalite plastov, či rozlíšení obrazovky multimediálneho systému. Takže v konečnom dôsledku má Toyota všetko tak, ako by mala mať.

Sedadlá môžu byť pre väčšie postavy trochu úzke, ale mne vyhovovali a „objali“ ma úplne perfektne. Majú veľmi dobré bočné vedenie a vyhovovali mi aj pozíciou za volantom. V nízko uloženom sedadle som sa hneď cítil ako doma, teda ako v nejakom superšporte. Radiaca páka s krátkymi dráhami a športovým chodom je pekne po ruke. Ručná brzda sa mi ale zadala byť príliš blízko, je „vystrčená“ veľmi doľava, skoro vo vodičovom sedadle.

Toyota GT86 je označovaná ako 2 + 2 kupé, no zadné sedadlá sú ale naozaj len rýdzou núdzovkou, kde budú mať málo miesta aj deti. Napríklad za mňa sa už neposadí nikto, lebo operadlo sedadla sa dotýkalo zadných sedadiel. Je to skôr odkladací priestor ako miesto pre cestujúcich. Batožinový priestor s objemom 243 litrov nepatrí k najväčším, dá sa ale zväčšiť sklopením zadných sedadiel. V takom prípade dokonca nevznikne žiadny nepraktický schod, a tak sa dá toto kupé použiť aj na dovolenku vo dvojici.

Jednoduché a vďaka tomu perfektne prehľadné sú ukazovatele v prístrojovom štíte. Otáčkomer má  rozsah otočený tak, že v strede na vrchu je sedmička, čiže pásmo otáčok, kde vrcholí výkonová krivka motora. Nový 4,2-palcový farebný displej pred vodičom dokáže okrem bežných hodnôt o jazde, spotrebe a teplote oleja zobrazovať aj preťaženie, krivku výkonu a krútiaceho momentu, stopky a časy na okruh. Ovláda sa priamo z volantu, ktorý má o 3 milimetre menší priemer. Svedčal by mu hrubší veniec, Japonci ho robia pomerne tenký.

Motorové srdce Toyoty GT 86 je plochý atmosférický štvorvalec 2.0 od Subaru. Toyota vyvinula priame a nepriame vstrekovanie benzínu D4-S. Motor má po inovácii zosilnený blok v oblasti kľukového hriadeľa, zosilnené sú aj vačkové hriadele. Nové ventily majú drieky s menším trením. Nové je aj nasávacie potrubie a vzduchový filter. Upravený je tvar i materiál výfuku. Hoci verzie pre trh v Japonsku, USA a Austrálii majú aj kratší stály prevod a vyšší výkon, v Európe sa tvárime najekologickejšie. Takže výkon pre naše končiny 147 kW (200k) sa nezmenil. Potešia aspoň dva „laufy“, teda dve výfukové rúry, ktoré zdobia športové kupé.

Zmenou technológie a pridaním zvarov je tuhšia karoséria. Pribudli nové pružiny i tlmiče Showa (na želanie môžu byť Sachs), ako aj tuhší zadný stabilizátor a nové silentbloky na zadnej lichobežníkovej náprave. Zmeny sú aj na prednej náprave, kde sa s novou geometriou podarilo zjednodušiť ovládanie. Auto ľahšie zatáča a viac intuitívne sa dá korigovať prípadná pretáčavosť. Auto dosť výrazne dáva najavo svoj temperament. Nielen, že si užívate patričný zvukový prejav motora a prevodovky. V zákrutách perfektne cítiť, čo robí s autom pohyb volantom a pravej nohy na plynovom pedáli. GT86 dáva pomerne intenzívne spätnú väzbu - cítite to nielen rukami, ale aj tou časťou chrbta, kde už stráca svoje poctivé meno.

Motor má 147 kW (200 koní) a 205 Nm v 6400 otáčkach. Funguje tak, ako by motory mali. S rastúcimi otáčkami rastie aj jeho sila. Až do červeného poľa, ktoré začína na 7500 otáčkach. V nízkych otáčkach motor pôsobí trochu mdlo, čo sa začína meniť až v stredných, v ktorých ožije. Okolo 4000 otáčok už slušne ťahá a prejavuje sa charakteristickým „boxerovským“ chraplákom. No to najlepšie príde až tesne pred obmedzovačom, okolo 7000 otáčok, v ktorých vrcholí výkonová krivka. To už motor slušne reve a ťahá ako blázon. K ľahkému ovládaniu prispieva výhradne s mechanickou prevodovkou dodávaný diferenciál so zvýšenou svornosťou nazývaný LSD.

Toyota GT86 vedela od začiatku pekne „hodiť zadkom“. Teraz ju k tomu môžete vyzvať ešte jednoduchšie. Elektronika sa dá prepnúť do módu Track, v ktorej sa kontrola stabilizácie a kontrola trakcie správajú benevolentnejšie ako v základnom nastavení. Auto tak dokáže krúžiť šmyky na vyžiadanie, menej skúseným vodičom odporúčam nechať všetko zapnuté. Driftovať sa dá aj tak, hlavne na mokrom povrchu, čo bol aj môj prípad a ani jeden deň nebolo na cestách sucho. Stále je tam poistka v elektronike, ktorá v prípade núdze pomôže.

Auto je vďaka komunikatívnemu riadeniu krásne čitateľné. Rýchlo sa naučíte zisťovať, ako sa správa a čo sa s ním deje a budete (môcť) prechádzať zákruty bokom. Po čase už môžete elektronických pomocníkov úplne vypnúť. Nevýhodou je oveľa väčšia „spotreba“ zadných pneumatík. Hlavne pri tých suchých cestách. Ja som vďaka mokrému počasiu na nich ušetril.

Pneumatiky sú pomerne úzke - rozmer 215/45 R17 je zhodný napríklad s modelom Prius. Aj vďaka tomu sa zadok GT86 odtrhne naozaj ľahko, aj pri nízkej rýchlosti. V tomto aute sa tak to podstatné deje už v nízkych a relatívne bezpečných rýchlostiach. GT86 je tak perfektným pomocníkom pre tých, ktorí sa ešte len učia dynamickú jazdu a jazdu šmykom. Rátajte ale s tým, že v tomto smere je Toyota GT86 viac ako iba hravá. V zákrutách nie je stopercentne istá, lebo stále chce poslať zadnú časť dopredu. Kolesá sa pretočia aj pri rozjazde – stačí trochu menej citlivo pracovať s dosť tvrdou spojkou a zadné kolesá sa pri rozjazde pretočia. Alebo vám zhasne motor, lebo na rozjazd potrebujete istú porciu otáčok – keď dáte menej, štartujete znova. Nemôžete sa spoľahnúť na otravný štart-stop systém – GT86 ho nemá!

GT86 je presne taká, ako má byť. Nie je prehnane ostrá, pritom výkon, ktorý dosahuje pri vyšších otáčkach, je dostatočný. Štvorvalec má nezvyčajne široké spektrum použiteľných otáčok pre všetky jazdné štýly. Dokonca nie je ani prehnane smädný. Šesťstupňový manuál má krátke a presné dráhy radiacej páky, stály prevod 4,1 je tak akurát krátky pre dynamickú jazdu. Pri rýchlosti 130 km/h má motor 3500 otáčok. Pri bežnom jazdení si budete musieť zvyknúť na pomerne tuhé radenie, ktoré sa v kombinácii s tuhším riadením môže zdať pri pomalom posúvaní v kolónach až nepríjemné. Lenže toto zviera sa nechce nechať držať v klietke mesta. Túži po vypustení do voľnej prírody okresných ciest, kde funguje skvele.

No a spotreba? Ak sa nebudete obmedzovať a budete dvojlitrového boxera poháňať k obmedzovaču, zvládnete jazdiť za necelých 15 litrov. Mestské poskakovanie Toyota zvláda slušne, zhruba do 10 litrov. No ak sa upokojíte a spomalíte, hneď sa dostanete približne na úroveň siedmich litrov. Dlhodobý priemer sa dá udržať pod 8 – 9 litrov. Oproti údajom výrobcu je to viac, ale sú to reálne čísla.

Čo je na GT86 to pravé? Ľahký, presný a hravý podvozok a radosť z jazdy aj bez asistencie elektroniky. Jednoducho športové auto pre radosť z jazdy a zo života. Škoda, že je Toyota GT86 zástupcom dostupných športových áut, ktoré v podstate vymierajú. Automobilky sa naháňajú za nezmyselne malými trojvalcovými turbomotormi a crossovermi a nevedia už poriadne vyrobiť ozajstné športové autá. Toyota spolu so Subaru dokázali, že to našťastie ešte stále vedia. Pre viacerých fanúšikov športového jazdenia je tak usporiadanie 2+2, pohon zadnej nápravy, atmosférický motor a atraktívna karoséria športového kupé práve to, čo od auta chcú.