04.09.2017

TEST: Dacia Dokker Stepway 2017 – Opäť o kúsok lepší, no stále rovnako lacný

Najpredávanejšia osobná dodávka – tak o sebe píše Dacia Dokker. Po aktualizácii je o kus lepšia.

Dacia síce neponúka každých pár mesiacov nový model v neustále sa rozrastajúcej ponuke ako to robia iné automobilky. Má svoju partiu modelov, ku ktorým príležitostne pridáva nejakú zaujímavú verziu, no najmä ich udržuje svieže prostredníctvom nových dielcov.

A tak sa stalo, že keď som po dvoch rokoch opäť sadol do modelu Dokker, prvé dojmy boli o kus lepšie ako predtým. Ako málo človeku stačí ku šťastiu: iba volant, zopár pekných lakovaných plastíkov a tichší motor. 

Dokker Stepway v teste bol vybavený benzínovým prepĺňaným motorom 1,2 TCe kombinovaným s manuálnou 5-stupňovou prevodovkou. Bol v najvyššej výbave Stepway okorenenej ochrannými plastmi naprieč karosériou. Oproti Arctice ponúka Stepway okrem plastov a strešných lyžín v základe, zároveň o palec väčšie oceľové 16 palcové disky kolies. Tie možno za príplatok 360 eur vymeniť za zliatinové s rovnakým rozmerom. Práve o palec väčšie kolesá môžu za vyššiu svetlú výšku vozidla. V kabíne má Stepway na rozdiel od výbavy Arctica v základe Media Nav Evolution, zadné parkovacie senzory, volant v koži, tempomat, spätné zrkadlo na dohľad nad deťmi. Zároveň si v prípade záujmu o parkovaciu kameru ušetríte 240 eur, keďže tento príplatok je v prípade Stepway v cene 150 eur, no Arctica ho má za 390 eur. Rozdiel v cenách rovnakých motorizácii medzi výbavami Stepway a Arctica je 1100 eur.

Stepway môžete získať jedine s benzínový motorom 1,2 TCe, alebo naftovým 1,5 dCi s vyšším výkonom (66 kW – 90 k). Pred dvoma rokmi som jazdil práve naftovú verziu. Benzínový štvorvalcový turbomotor sa môže pýšiť plynulejším záťahom, vyšším výkonom, širším pásmom využiteľných otáčok, tichším chodom, a tiež nižšou mierou vibrácii ako naftový turbomotor. Jeho necnosťou je ale vysoká spotreba pri vysokom automobile akým je Dokker, obzvlášť pri využití priestoru, ktorý ponúka. Priemerná spotreba pri pokojnom jazdení po diaľnici (max 125 km/h) a po okresných cestách bez nákladu sa pohybuje tesne pod 7 litrov na 100 km. Stačí ale pridať dynamiku na predbiehanie mimo mesta a priemer stúpne na 7,2. Keď potom pridám a jemne šteklím policajné radary mimo mesta, 7,7 l/100 km je bežný údaj. Keď ku kombinovanej spotrebe zarátam jazdu BA – Hronský Beňadik – BA priemer sa dostane na 8,1 l/100 km. S tým, že na R1 od Nitry k odbočke Hronský Beňadik sa priemer pri rýchlosti 130 km/h pohybuje medzi 9 až 10 litrov benzínu na 100 km. Nočná cesta naspäť, teda „dolu kopcom“ zvýšila priemernú rýchlosť na 140 km/h, a tak cca 9,6 l/100 km zostalo nedotknutých. Pokojnejšie tempo na D2 v smere na Malacky od BA vrátilo priemer na 7,9 l/100 km. Po prepočte na nádrž vyšla priemerná spotreba počas testu 7,93 l/100 km. A to som ani raz auto nenaložil po rysku. Maximum bola celková záťaž 250 kg aj s batožinou pri spomínanej jazde ku Hronu a späť. Dosť vysoká daň za najvýkonnejší a najpríjemnejší motor v ponuke, no nie?

Iste, ak by som mal čas a chuť zmeniť svoj jazdný štýl z plynulej dynamiky na veštec (vie čo bude svietiť na semafore za zákrutou keď tam príde a prichystá sa na to) priemer by pri takomto zaťažení klesol na 7 l/100 km. Lenže keď priložím ďalších 250 kg, úspora sa opäť vytratí, a síce nestúpne tak ako by klasik čakal pri maloobjemovom turbomotore, predsa len o niečo stúpne. Ak by si ale ten klasik myslel, že dynamika klesne pod znesiteľnú úroveň (čo je relatívne), zmýli sa ešte viac. Neklesne, pretože motor má poriadne točivé turbo a to akokoľvek zaťažený Dokker dotiahne tam kam treba aj na slovenských kopcoch. No a čo nezvládne turbo, zvládne radiaca páka a predvídavý vodič.

Poďme ale od horšieho k lepšiemu. Motor 1,2 TCe je skutočne tým najlepším čo si v automobile Dokker môžete zakúpiť. Je tichý a verte, že v rozpočtovom automobile, akým je Dokker, pár decibelov ticha navyše oceníte. Je dynamický. S 1,3 tony vážiacim Dokkerom dokáže naozaj veľa. S podradením nie je ťažké predbiehať ani väčšie pohyblivé predmety (autobus, kamión) ani na kratších úsekoch. Samozrejme, zázraky ani turbo pri relatívne ťažkých nižších prevodoch nezvládne, no dá sa.

Dokker s týmto motorom je vôbec prvá Dacia pri ktorej som prekročil rýchlosť 160 km/h bez toho, aby som si to vôbec všimol. Hlučnosť síce pri diaľničných presunoch narastá, no nie tak výrazne ako pri naftovom motore.

Vysvetlenie ponuky motorov pre Dokker je teda jednoznačné. Ak dynamickejšie jazdenie s osobnou dodávkou, určite 1,2 TCe. Treba sa ale pripraviť na výrazne vyššiu spotrebu paliva (s naftovým Dokkerom som pred dvoma rokmi jazdil v priemere za 5,2, s benzínovým teraz za 7,9). Ak častejšie jazdenie po diaľnici s vyšším zaťažením vozidla, jedine výkonnejší naftový motor 1,5 dCi a k tomu dobré slúchadlá na uši...

No a potom tu zostáva väčšina záujemcov o osobnú dodávku menom Dokker. To sú tí, ktorí si Daciu vyberajú nielen pre sympatické tvary, sympatický marketing a úprimnú ponuku, ale najmä pre finančnú stránku celej veci.

Lebo tvrdiť, že to čo zvládne Dacia, zvládne aj trh jazdených automobilov je iba zadubené polemizovanie o nesmrteľnosti chrústa. Lebo skúste si medzi jazdenkami nájsť dobré auto s podobnými úžitkovými parametrami, ktoré sa o pár kilometrov nerozpadne, alebo v konečnom zúčtovaní nebude stáť toľko koľko Dacia mínus starosti s jazdenkou. No a tvrdenia, že Dacia je šmejd už ani nepotrebujú komentár. Občas treba vyjsť medzi ľudí a spýtať sa ich aké majú skúsenosti. Budete asi prekvapení...

Späť od hejterov k zákazníkom. Stručne a skrátka, jedinou súčasnou alternatívou, ktorá vyhovie záujemcom bez podnikateľských aktivít a bez vysokého nájazdu, či vlastníctva kľúčov od benzínovej pumpy je atmosférický motor s objemom 1,6 litra. 102 koníkov môžete dostať aj s továrenskou prestavbou na LPG a... viac už asi ani písať netreba. Motor je skrátka silnejší ako býval v minulosti. To nie je dosť na to, aby ste ostré stúpanie s plne naloženým autom nemuseli prechádzať na dvojke, ale je to dosť na to, aby pokojne jazdiaci človek mohol naplno užívať výhody modelu Dokker bez dramatizácie v nádrži.

Lenže toto tvrdenie ma ako bumerang vracia k benzínovému motoru 1,2 TCe. Pokojný vodič bez zbytočnej túžby po dynamike dokáže i s daným motorom jazdiť ekonomickejšie. Pritom ale stále má po ruke výkon a krútiaci moment umožňujúci bezpečne predbiehať, či zvládať diaľničné stúpania bez podradenia a výraznej straty rýchlosti.

Dá sa na to pozerať aj inak. Dacia jednoducho v súčasnosti neponúka motor, ktorý by vyhovel všetkým nárokom čoraz náročnejšieho zákazníka. Takým by bol objemnejší atmosférický agregát (2,0 litra) alebo turbo štvorvalec s vyšším objemom s menším apetítom vo vysokom zaťažení (1,6 Tce). Vhodným doplnkom by bol samozrejme aj výkonnejší naftový motor 1,5 dCi, ktorým Dacia disponuje a ponúka ho pri iných modeloch (81 kW – 110 k). Bez kompromisu to skrátka nepôjde ani pri jednej motorizácii v ponuke.

Priestranný polotovar

Krátko po prebratí vozidla som si uvedomil, že Dokker možno brať aj ako polotovar, alebo ako projekt. Okrem tradičných riešení ako vystriekanie dutín prípravkom proti hrdzi (pre istotu) som najviac času venoval úvahe ako doviezť chladný vzduch klimatizácie aj k zadným sedadlám bez toho, aby vodič a spolujazdec dostali zápal tvárových nervov, či uší. Rozmýšľal som nad obetovaním výduchu na ľavej strane, potrubím až po strop nad pasažiermi vzadu a umiestnením vhodne tvarovaného výduchu nad hlavami. Výsledkom by bola výrazne vyššia účinnosť klimatizácie za horúcich letných dní. Pretože teraz má posádka vpredu nádchu, kým vzadu sa pasažieri potia. Pomôcť by mohli aj kvalitné fólie na oknách a ako správny domáci kutil som sa pristihol už aj pri plánovaní rozobratia dverí, zlepšenia izolácie v nich, v podbehoch a... A to auto pritom len testujem... 

Charakter vozidla praje domácim majstrom nielen z hľadiska kapacity, ale tiež ďalšieho „tuningu“. Už len pohľad na množstvo priestoru nad hlavami a plastové záslepky na vhodných miestach prajú myšlienkam o vytvorení dodatočného úložného priestoru so spomínanými výduchmi, rovnako ako oplastovanie karosérie praje úvahám o kompletnom zakrytovaní podvozku...

V Dokkeri sa mi výborne sedí. Vidím široko-ďaleko, sedadlá sú pohodlné, ešte aj dobre vyzerajú a jazdu podstatne zlepšuje lakťová opierka, no najmä nový plne nastaviteľný volant. Spracovanie kože je doslova prémiové, volant vyzerá moderne, nie ako veko smetiaku. Drobnosť, ale pre dobrý pocit z jazdy je to veľké plus.

Sedenie na zadných sedadlách je tiež bezproblémové. Nie luxusné, ale bezproblémové. Hravo tam odveziete trojicu detských sedačiek, alebo trojicu dospelákov. Miesta majú po všetkých stránkach dostatok a aj výklopné okná v posuvných dverách slúžia dobre a pomáhajú k lepšej teplotnej pohode. Pochopiteľne aj posuvné dvere patria do balíka výhod tohto automobilu a sú jednou z jeho veľkých devíz. Rovnako tak dvojkrídlové dvere vzadu a obrovský batožinový priestor. Až sa človek čuduje, že Dacia pre Dokker neponúka sedemmiestne usporiadanie, ale chápem, na to je tu Lodgy. Vzadu som bez akýchkoľvek úprav odviezol matrac, komodu, trojicu stanov a mnoho ďalšieho. Miesta je tam toľko, až sa opäť pristihnem pri tuningovej myšlienke, ako zamedziť pohybu voľne položených tovarov a nábytkov...

Jazda so škatuľou

Neklamme si do očí. Dokker je tak ako jeho meno napovedá (Dock worker) pracovná dodávka. Či ho vybavíte doplnkovou výbavou alebo nie, jeho prioritné zameranie je odviezť z bodu A do budu B čo najviac a čo najlacnejšie a najpríjemnejšie. Nejde pritom o zážitok z jazdy, ani o machrovanie pred susedom. Auto praje pokojnej jazde. Náklony v zákrutách sú naozaj veľké, pri jazde po diaľnici sa do vysokej karosérie vie poriadne oprieť vietor a podvozok na priečnych nerovnostiach ani nevie kam skôr skočiť. Ale podstata zostáva zachovaná. Je to sympatické auto, ktoré je postavené na základe sedliackeho rozumu. Nedáva zmysel tým naháňajúcim sa za značkami. Ponúka presne toľko, koľko človek-Slovák potrebuje a ešte k tomu vie prekvapiť mnohými drobnosťami ako plynovou vzperou kapoty, či zrkadielkom na kontrolu detí. Dokker mám rád. Ponúka veľmi veľa, náročnému nevyhovie, nenáročný sa poteší aj maličkosťami. Hlavne si ho však môžeme dovoliť kúpiť nový, navoňaný, samozrejme po nejakom tom šetrení. Vďaka novým prvkom vo vnútri a vďaka tichému motoru mi vyhovuje viac ako doteraz. Dokonca i podvozok mi príde s väčšími kolesami pohodlnejší než predtým, i keď väčšie nerovnosti cítiť a počuť. Škoda, že pri ponuke peknej dynamiky turbomotor nedokáže ponúknuť aj úspornosť. Automobil si žiada väčší motor, ktorý sa s jeho výškou a nosnosťou vysporiada ľahšie, prípadne naftový motor, i keď je hlučnejší a menej kultivovaný. Alebo podstatne ľahšiu nohu, než akú mám ja. 6 z 10 bodov.  

 

Technické údaje

Model: Dacia Dokker 1,2 TCe Stepway Outdoor
Počet valcov/ventilov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1198
Prevodovka: 5-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.):  84/4500
Krútiaci moment (Nm/ot.): 190/2000
Maximálna rýchlosť (km/h): 175
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 10,8
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 6,8/5,1/5,8
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4363/1751/1814
Rázvor náprav (mm): 2810
Objem batožinového priestoru (l): 800/3000
Objem palivovej nádrže (l): 50
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1280
Užitočná hmotnosť (kg): 546
Rozmer pneumatík: 185/65 R16
   
Základná cenníková cena modelu: 8490 €
Základná akciová cena modelu:  
Základná cena verzie: 12 790 €
Ján Hargaš

Komentáre k článku


© Copyright 2017 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám Kontakt na redakciu.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.