Zobraziť galériu

Ivan Jakeš na autosalón v Bratislave 2015
Zdroj: Ján Hargaš

Najúspešnejší slovenský Dakarista absolvoval doteraz osem štartov, ten prvý ešte na africkom kontinente.

Bolo to v roku 2007, kedy pre poruchu skončil po 6. etape. Ďalší štart už bol v roku 2009 v Južnej Amerike, kde obsadil celkové 43. miesto. Odvtedy bol pravidelným účastníkom jednej z najťažších súťaží na svete. Nasledujúce 3 štarty na Dakare poznačil predčasný koniec kvôli poruchám motocykla, no Rallye Dakar 2013 znamenal veľký úspech v podobe konečného 4. miesta. Na Dakare 2014 Ivan potvrdil svoje kvality, keď obsadil konečné 11. miesto, čo bola najlepšia pozícia jazdca nad 40 rokov.

Vysoké ciele mal aj pred Dakarom 2015, kde štartoval na novej KTM Rally Replica 450 za Jakeš Dakar Team. Postupným zlepšovaním sa dosiahol napokon na konečné 8. miesto, pričom vyhral 2 etapy, čo sa doteraz podarilo iba Jaroslavovi Katriňákovi.

Ivana sme našli na práve skončenom autosalóne v Bratislave. Prečo teraz, keď výstava motocyklov už bola? Ivan sa stal na Slovensku zástupcom českej firmy, ktorá vyrába obytné vozidlá. V susedstve s podobnými vystavovateľmi sa snažil zaujať návštevníkov tradičnou značkou, známou v našom regióne už pekných pár rokov. Odlišoval sa od ostatných expozícií tým, že pri jeho Adriách stál motocykel, s ktorým absolvoval Dakar 2015. Dúfa, že nebol jeho posledný. Problémom sú totiž až na prvom mieste financie.

Keby bol Ivan Jakeš úspešný tenista, alebo lyžiar, možno by si dovolil povedať nahlas, že ani on nedostal prakticky žiadnu podporu od štátu prostredníctvom motocyklovej federácie. Má súkromných sponzorov, ktorí mu prispejú na jeho úspešné účinkovanie v ťažkej súťaži. No nedokážu jeho podporu „ťahať“ donekonečna. Pritom štart a účinkovanie na jednom „Dakare“ stojí približne 200 000 eur. Paradoxne medzi najväčšie položky patrí štartovné. Potom samozrejme motocykel a cesta a pobyt tímu na pretekoch.

Ivan má dlžobu ešte z minulého roka, kde mu „odskočili“ dvaja sponzori a on si musel na poslednú chvíľu požičať, aby mohol vôbec odcestovať a štartovať, keď motocykel už mal a štartovné zaplatil. Štartovné sa totiž platí už zhruba v tomto čase, čo vykryl z príspevkov iných. Motorku potrebuje na každý ročník novú, repasácia starej sa neoplatí a stojí takmer rovnako. Jazdí na KTM, priamu podporu od výrobcu nemá (možno keby bol z Indie, kde sa ročne predá obrovské množstvo motocyklov značky...) no našťastie mu zabezpečuje servis a dodanie náhradných dielcov priamo na súťaži. Nemusí ich kupovať vopred a voziť so sebou. Na každú etapu potrebuje kompletne novú sadu pneumatík.

Z množstva menších aj väčších sponzorov dokáže Ivan Jakeš horko-ťažko vyskladať financie na reprezentáciu Slovenska v zahraničí.  Chýba mu buď jeden veľký, generálny partner, ktorý by pomohol, alebo ešte pár ďalších menších. Je vďačný každému, kto prispeje. Zaujímavé je, že inak to nebolo ani za éry Jaroslava Katriňáka. Aj Štefan Svitko, hoci jazdí za tím Slovnaft, nemá peniaze nazvyš.

Jednoducho celý motoristický šport je na Slovensku popoluškou a hoci nám jeho nadšenci robia dobré meno vo svete, úplne na nich kašleme. Pritom by stačilo presmerovať časť z vládnych výdavkov na propagáciu Slovenska prostredníctvom rôznych agentúr a reklamných spotov pre tých, ktorí nás úspešne reprezentujú v zahraničí. Momentálna vláda má však iné „priority“ s presviedčaním pospolitého ľudu, že sa na honosnú vilu nemenovaného podnikateľa poskladajú banky, nie my... „Istota“, že to ľudia zhltnú, je vysoká. Načo sa teda trápiť s niečím, čo prináša prospech pre Slovensko, ale nie pre iba niektorých Slovákov?