Zobraziť galériu

D1 pripravované križovatky
Zdroj: NDS a.s.

16. februára – Myslia si to predstavitelia občianskeho združenia (OZ) Triblavina a opozičného hnutia OĽaNO-NOVA.

      Podľa lídra hnutia Igora Matoviča počítajú územné plány obcí s viac ako 100 000 novými občanmi. Štúdia, na základe ktorej sa ministerstvo dopravy rozhodlo o úprave križovatky Triblavina a zmene rozšírenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou, počítala s nesprávnym počtom nových obyvateľov v priľahlých obciach Bratislavy. „Chceli vypočítať, že táto križovatka bude stačiť, tak si prispôsobili čísla. To je celkom zaujímavá bulharská matematika,“ konštatoval Matovič.

      Ministerstvo dopravy si dalo vypracovať túto dopravno-kapacitnú informáciu vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline a na základe jej výsledkov sa podľa občianskeho združenia rozhodlo o zmene rozšírenia diaľnice D1, a teda aj o úprave križovatky Triblavina. Pôvodne sa totiž počítalo s tým, že sa diaľnica rozšíri na plnohodnotný šesťpruh spolu s odstavnými pruhmi. Zároveň mali po oboch stranách cesty pribudnúť kolektory, čiže zberné cesty, cez ktoré sa mali obyvatelia priľahlých obcí napájať na diaľnicu. Ministerstvo dopravy však rozhodlo o zmene, na základe ktorej sa má diaľnica D1 rozšíriť na osemprúdovú cestu, čiže kolektory majú byť akoby súčasťou samotnej diaľnice. Aktivisti však pri tomto riešení oponujú, že sa zníži počet možných pripojení na diaľnicu a namiesto viacerých križovatiek sa postaví len jedna - Triblavina.

      „Tým, že nebudú vybudované kolektory, nebude možné pohodlné a bezpečné napojenie na diaľnicu. Tieto obce budú jednoducho odrezané,“ tvrdí odborníčka na dopravu Tatiana Kratochvílová. Starosta obce Vajnory Ján Mrva dodal, že majú podozrenie, že tým, ako sa budú realizovať kolektory, bude viac pôdy popri diaľnici na predaj, čo môže byť jedným z hlavných motívov na zmenu plánu a stavbu len jednej križovatky. „Súhlasili sme, že pôjde o kolektory, ktoré umožnia bezpečné pripojenie na diaľnicu. Toto je veľká čierna stavba štátu, ktorá nedodržiava územný plán. Nahrádzame s aktivistami ministerstvo, ktoré nie je schopné napočítať reálny počet obyvateľov, ktorí budú žiť v tomto území,“ povedal Mrva.

      Predseda OZ Triblavina Milan Grožaj doplnil, že aktivistom sa po dlhých peripetiách podarilo nakoniec dostať k štúdii, na základe ktorej sa štát rozhodoval. „Zistili sme, že v tejto štúdii nie sú zahrnuté všetky vstupy, ktoré by tam zahrnuté mali byť,“ opísal. Po preštudovaní územných plánov všetkých pridružených obcí totiž zistili, že v štúdii chýbajú skoro dva milióny metrov štvorcových plôch, ktoré už majú vydané stavebné či územné povolenia a na niektorých sú už vybudované aj inžinierske siete. „Zistili sme, že na nich má byť podľa územných plánov vyše 100 000 obyvateľov a toto všetko nie je v tej štúdii zahrnuté,“ dodal Grožaj.
      Podľa poslanca OĽaNO-NOVA Jána Marosza už s týmito informáciami konfrontovali aj ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd). „Stretli sme sa s ním v tejto veci a predložili sme mu túto štúdiu a on prisľúbil, že dá prehodnotiť vstupy, ktoré idú do tejto štúdie,“ priblížil Marosz.
      Zároveň aj Matovič vyzval ministra Érseka, aby pred týmto problémom nezatváral oči. „Vyzývame kompetentných a hlavne ministerstvo dopravy, nech v tomto prípade potichu nerobia nejakú prácu pre jednu konkrétnu firmu, ale nech pozerajú na záujem všetkých 100.000 ľudí, ktorí tu dnes plánujú bývať," doplnil. Narážal pritom na spoločnosť Starland Holding, ktorá v tejto oblasti vlastní pozemky.

Tvrdenia aktivistov o náraste ľudí v okolí Bratislavy nie sú zrejme reálne

      Tak to aspoň vyplýva z vyjadrení Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorá tvrdí, že do kapacitných posúdení vypracovaných v súvislosti s križovatkou Triblavina boli zahrnuté všetky investičné zámery, z ktorých boli v danom čase dostupné dopravno-inžinierske údaje. Ako uviedol vedúci odboru marketingu a služieb verejnosti NDS Martin Guzi, považuje NDS odhad rozvoja tohto územia na 100 000 bývajúcich za pravdepodobne nereálny a nadhodnotený. Z akých podkladov pri svojom vyjadrení vychádza, však neuviedol. Aktivisti pri novom riešení oponujú, že sa zníži počet možných pripojení na diaľnicu a namiesto viacerých križovatiek sa postaví len jedna - Triblavina.
      S takýmito tvrdeniami však ministerstvo dopravy a ani NDS nesúhlasia. „Už sa stavia veľký obchvat Bratislavy, iba na vstupe do mesta od Senca a Pezinku prinesie obyvateľom štyri nové diaľničné križovatky. Ak do toho započítame aj vznikajúce križovatky Triblavina a Blatné, tak v tejto oblasti bude šesť nových diaľničných križovatiek, čo zabezpečí dostatok pripojení na zlepšenie dopravnej obsluhy tohto regiónu,“ uviedli z odboru komunikácie ministerstva dopravy. Šesť, ale nie na tých miestach, kde by boli potrebné
      Zástupcovia OZ Triblavina a opozícia teda podľa rezortu účelovo klamú, keď tvrdia, že dopravu pre ľudí v regióne má zlepšiť iba jedna križovatka.
      Diaľničiari zároveň argumentujú aj tým, že tri diaľničné pruhy na D1 na vstupe a výstupe z Bratislavy už dnes často nestačia. „Pre trvalý nárast dopravy je nevyhnutné diaľnicu rozšíriť na štyri pruhy,“ dodal Guzi. Riešenie, ktoré presadzujú aktivisti, teda zachovanie diaľnice s tromi pruhmi, by preto podľa neho zhoršilo a do budúcna paralyzovalo dopravu na výjazde z hlavného mesta. „NDS v spolupráci s ministerstvom dopravy postupuje pri riešení úseku D1 smerom na Trnavu zodpovedne, tak, aby zabezpečilo plynulosť dopravy v strednodobom a dlhodobom horizonte, opísal. Takým riešením je podľa neho plnohodnotné rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Blatné na štyri pruhy s odstavným pruhom a ďalej po Trnavu s plnohodnotným trojpruhom s odstavným pruhom.
      Zároveň podľa NDS dopravní experti namiesto kolektorov odporúčajú okrem rozšírenia diaľnice zvýšiť kapacitu aj existujúcich ciest, či už starú seneckú cestu prvej triedy I/61 alebo ďalšie. „NDS odštartovala prípravu pre rozšírenie starej seneckej cesty I/61 v uplynulých dňoch,“ vysvetlil Guzi.
      Podľa diaľničiarov tiež nie je pravdou tvrdenie aktivistov, že križovatka Triblavina má slúžiť iba jednému developerovi. „Križovatka Triblavina bude slúžiť všetkým obyvateľom regiónu tak, ako ďalších päť nových diaľničných križovatiek na výstupe z Bratislavy smerom na Trnavu, Pezinok a Senec,“ vymenoval Guzi. Súčasne sa aj spoločnosť Starland Holding dôrazne ohradila voči tvrdeniam aktivistov z OZ Triblavina a niektorých poslancov Národnej rady (SR). „Boli prezentované dezinformácie, že križovatka Triblavina má slúžiť len spoločnosti Starland Holding. Absolútne sa to nezakladá na pravde. Križovatka bude slúžiť všetkým ľuďom v regióne, ktorí na ňu, vrátane našej spoločnosti, už dlho čakajú,“ uviedla spoločnosť.
      Výskumný ústav dopravný (VÚD) upozorňuje, že ministerstvo dopravy nerozhodlo o rozšírení diaľnice na osempruh bez kolektorov na základe ich štúdie, ako to tvrdia aktivisti, ale na základe dopravno-inžinierskych podkladov vypracovaných konzorciom firiem, ktoré bolo zhotoviteľom projektovej dokumentácie pre rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava - Senec.
      „Pred odovzdaním dokumentácie zo strany projektanta sme boli NDS oslovení s požiadavkou na vypracovanie dopravno-kapacitného posúdenia nového technického riešenia navrhnutého spracovateľom s preddefinovanými vstupmi tak z hľadiska infraštruktúry, ako aj objemu generovanej dopravy,“ vysvetlil šéf VÚD Ľubomír Palčák. Vstupné predpoklady stanovené NDS vychádzali pritom z investičných zámerov, na ktoré v dotknutom území diaľničnej križovatky Triblavina bolo vydané platné územné rozhodnutie. „S prírastkom 14 500 obyvateľov sme podľa zadania uvažovali len v zóne Chorvátsky Grob/Čierna Voda v rámci individuálnej bytovej výstavby, a to do konca už pre rok 2020. Na základe týchto údajov, prerozdelenia prepravnej práce a vyčíslenia dopravného zaťaženia pre rannú a popoludňajšiu špičkovú hodinu bola v jednotlivých scenároch zaťažená dopravná sieť spracovaného mezoskopického dopravného modelu,“ doplnil Palčák.

Poznámka redakcie: Zdá sa vám to všetko poriadne zamotané a pomotané, že sa v tom nemá šancu nikto vyznať? Aj vám skrsla otázka, čo z toho je politika a čo ozajstná potreba? To vyhodnotí až čas. Ak sa ukáže, že pravdu mali aktivisti, potom tí, čo rozhodujú, respektíve rozhodli o zmene, už budú dávno prinajlepšom na dôchodku. Ak to bude naopak, na čo nám bude možno nepotrebné riešenie? Nepotrebné? Naozaj? Ľudia bývať chcú a záujem o blízke okolie Bratislavy rastie, lebo Bratislava samotná už kapacitne nestačí. No nie sú ochotní tráviť hodiny v zápchach na preťažených a preplnených cestách.  O bezpečnosti na takých cestách nehovoriac. Že vznikne šesť nových križovatiek? Ale nie na tých miestach, kde by boli potrebné.
Z dnešného pohľadu sa tak podľa názoru mnohých ľudí prikláňa väčšina rozumne uvažujúcich ľudí na stranu aktivistov a opozície – lebo vláde a štátnym orgánom po vlastných skúsenostiach už akosi nedokážu dôverovať.

Hliadky dopravnej polície na 16.02.2017

Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.