Zobraziť galériu

Diaľnica D1
Zdroj: Jozef Vydra

2. augusta – Koľko sľubov, koľko snov... sme si už vypočuli z úst našich politikov. Teraz pridal ďalšie minister dopravy.

     Povedal, že sa nikdy nevzdal plánu reálne dostavať diaľničné spojenie dvoch najväčších slovenských miest, Bratislavy a Košíc, ešte v tomto volebnom období. Je jeho ambíciou a výzvou dokončiť tento 40 ročný projekt. „Samozrejme, sú tam určité problémové úseky, ako napríklad Turany – Hubová, kde došlo k určitým geologickým zmenám. Táto časť asi bude musieť byť pretrasovaná,“ priznal. „Pri najlepšom odhade sa asi opäť vrátime k tunelovému variantu. Stratili sme tu viac ako desať rokov tým, že sa menila trasa. Najprv to bol tunel, potom mosty a kaskády, a nakoniec sa vraciame k pôvodnému variantu,“ dodal Brecely. „Ale v zásade sú všetky úseky rozpracované tak, aby bolo v roku 2020 tých 450 kilometrov odovzdaných v plnom profile vodičom,“ vyhlásil minister dopravy.

      Dlhoočakávaný obchvat Bratislavy by sa podľa neho mal začať stavať už tento rok na jeseň a začína sa pracovať aj na príprave projektu tunelu pod Karpatmi. „Obchvat Bratislavy bol pre mňa krst ohňom. Bola to prvá veľká zmluva, ktorú som dostal na stôl potom, ako som prebral funkciu,“ poznamenal minister. „Dnes už podľa mňa nikto nepochybuje o tom, že obchvat Bratislavy je nutný. Ale pre mňa bolo dôležité odpovedať si na tri základné otázky. Či to je pre Bratislavu dobrý a potrebný projekt, či je dobre vysúťažený a či má v pomere k výkonu primeranú cenu. Až keď sa to potvrdilo podpísali sme zmluvu“ dodal Brecely. „Navyše sa nám prostredníctvom rôznych finančných operácii podarilo ušetriť ešte 127 miliónov.“ Zároveň ale upozornil, že vzhľadom na mimoriadnu intenzitu dopravy, ani obchvat nebude všeliekom na problémy Bratislavy. „Obchvat situáciu veľmi uľahčí, nie je to však samospasiteľné. Treba ho vnímať ako súčasť celkového konceptu riešenia dopravy v Bratislave. Musí fungovať spolu s mestskou integrovanou dopravou. Musia byť v okolí Bratislavy postavené záchytné parkoviská. Je potrebné do toho zapojiť železničnú infraštruktúru, ktorú dnes v Bratislave máme, súčasťou dopravy v Bratislave je aj cyklodoprava,“ upozornil minister.
      Nevyhnutné je podľa neho aj pokračovanie D4. „V momente, ako začneme s výstavbou D4 okolo Bratislavy, začneme s výberom poradcu pre pokračovanie, ktoré by malo ísť tunelom popod Karpaty. Vidím to ako kandidáta na PPP projekt, ako je súčasný projekt D4 – R7,“ dodal Brecely.
      Napriek kritike analytikov INEKO sa minister rozhodol, že nebude rušiť ani rozbehnutý projekt obchvatu okolo Prešova. „Bol by to populistický ťah. Ale celé by sa to zdržalo minimálne o dva roky,“ poznamenal minister. Dodal, že nie len hlavné mesto bojuje s preťaženou dopravnou situáciou, veľké problémy sú aj v Prešove. „ Ja tam chodím pravidelne, otváral som tam vnútorný obchvat a doprava tam kolabuje. Tranzit z Poľska, aj od Popradu prechádza centrom. Preto som presvedčený, že je to nevyhnutné,“ vyhlásil minister. „Ak sa bavíme o cene, ide o to, s čím sa to porovnáva. Je veľmi ťažké porovnávať diaľnicu v Chorvátsku, Španielsku alebo v Taliansku a na Slovensku. Závisí to od geológie, koľko máte mostov, tunelov. A práve Prešov je taký,“ dodal.
      „Splácame dlh z minulosti, ktorý nám tu nechali všetky ostatné vlády. Nevenovali sa infraštruktúre v dostatočnej miere. Rozhodne nie som identifikovaný s tým, že ju nemáme dobudovanú. Podpora regiónov sa môže riešiť aj prostredníctvom budovania diaľnic, rýchlostných komunikácií, ciest prvej triedy,“ uviedol Brecely. Pripomenul, že rýchlostné cesty sú prioritou Programového vyhlásenia vlády. „Sú to určité tepny, ktorými môže prúdiť do regiónov zamestnanosť, investície aj cestovný ruch. Budeme sa určite baviť o podpore R3, je to nesmierne dôležitá komunikácia pre Oravu. Je to líniová stavba, ktorá bude musieť byť financovaná zo štátneho rozpočtu, na tento projekt nie je možné využiť eurofondy.“ „Určite sa budeme baviť o R4, ktorá bude ďalším pokračovaním obchvatu okolo Prešova smerom na Poľsko. Budeme robiť R7, budeme pokračovať R2 od Kriváňa po Lovinobaňu a ďalej po Lučenec, z druhej strany od Košíc smerom na Sorošku. Budeme riešiť samostatne Sorošku, či tunel, alebo povrchový variant. Sú to všetko priority, ktoré budeme riešiť v tomto období,“ zhrnul Brecely.

      Diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré si naplánovala tretia vláda Róberta Fica (Smer-SD) sa môžu podľa denníka SME v budúcnosti stavať cez skrytý dlh. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Róbert Auxt (#Sieť) chce totiž NDS vyňať z okruhu verejných financií. To by vlastne znamenalo, že budúce úvery NDS by sa neobjavovali v štátnom rozpočte, ako to je doteraz. Zámer šéfa NDS kritizoval aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. „Považujeme za negatívne, že by sa mohli obchádzať aktuálne pravidlá, ktorých dodržiavanie by malo zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ povedal pre denník Šramko. Viac informácií priniesol denník v článku „Auxt chce skryť dlhy diaľnic“ a v príspevku s názvom „Diaľnice by radi stavali na skrytý dlh.“

Hliadky dopravnej polície na 03.08.2016

Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.