Zobraziť galériu

Výstavba diaľnic Ilustračné foto
Zdroj: SITA

Aj severná časť obchvatu Bratislavy s tunelom cez Malé Karpaty je adeptom na PPP projekt.

Plánovaná ďalšia, severná časť obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 cez Malé Karpaty s tunelom Karpaty by sa podľa ministerstva dopravy mohla stavať tiež cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP). Minister dopravy Roman Brecely (nominant za Sieť) si to predbežne vie predstaviť. "Mojou ambíciou je začať s výberom poradcu pre tento projekt. Je to ďalší horúci adept na PPP projekt," prezradil minister.

Dokončenie bratislavského obchvatu na D4 úsekom popod Malé Karpaty je podľa ministerstva dopravy vzhľadom na intenzitu dopravy v regióne jedným z ďalších potenciálnych PPP projektov. "Ak takéto rozhodnutie padne, rovnako ako to bolo v prípade projektu D4/R7, bude sa pred samotnou súťažou aj v tomto prípade robiť štúdia realizovateľnosti, ktorá jasne vypočíta dopady tohto projektu na dopravu v regióne a okolí," informoval agentúru SITA odbor komunikácie na ministerstve. "Vzhľadom na skutočnosť, že podstatná časť tohto úseku je vedená v tuneli, budú náklady na majetkovo-právne vyrovnanie podstatne nižšie ako pri dnes realizovanom projekte. Čo sa týka postupu prác, prípadne harmonogramu výstavby, ten nie je možné aktuálne presne určiť vzhľadom na prebiehajúce procesy prípravy," dodali z ministerstva.

Plánovaný úsek D4 Bratislava, Rača - Bratislava, Záhorská Bystrica v dĺžke vyše 12 kilometrov, z toho tunel Karpaty 9 km, je zatiaľ len v počiatočnom štádiu prípravy technickej štúdie. Bude ešte musieť prejsť celým procesom cez posudzovanie vplyvov na životné prostredie, územné a stavebné konanie a súťaž na zhotoviteľa. Predbežný termín začiatku výstavby v budúcom roku teda už nie je reálny. Trasa má začať v križovatke Ivanka pri Dunaji, sever s D1 a pokračovať východne od bratislavskej mestskej časti Vajnory a vojsť do tunela Karpaty. Na západnej strane Malých Karpát vedie popri obci Marianka a končí v križovatke Bratislava, Záhorská Bystrica.

Predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej tvrdí, že z pohľadu tranzitnej dopravy stráca tunel Karpaty na význame. Kto bude smerovať z Čiech na východ, alebo naopak, bude mať k dispozícii južnú časť obchvatu hlavného mesta SR na D4 v úseku Bratislava, Jarovce - Ivanka pri Dunaji, sever - Bratislava, Rača (27 km). Ten bude postavený formou PPP projektu spolu s rýchlostnou cestou R7 na trase Bratislava, Prievoz - Bratislava, Ketelec - Dunajská Lužná - Holice (vyše 32 km).

"Cez tunel Karpaty by to bolo kratšie len o 18 minút a cena asi 2 mld. eur je nepomerná. Ak by sme sa riadili princípom "value for money" (hodnota za peniaze), tak by sme dostali jasnú odpoveď: zastaviť prípravu tohto úseku. Treba korektne dodať, že v budúcnosti môže byť problémom most Lafranconi a tunel Sitina. To však treba dobre prepočítať," uviedol Matej pre agentúru SITA. Ak by sa podľa neho predsa pokračovalo v príprave tejto stavby, príprava by trvala minimálne tri roky a samotná výstavba päť rokov. "Predpokladané stavebné náklady vrátane prípravy (výkup pozemkov) odhadujeme na 1,7 mld. až 2 mld. eur. V prípade, že by sme to chceli stavať cez PPP, celý projekt by presiahol sumu 3,5 mld. eur. Ročná splátka by bola vyššia ako 100 mil. eur, na čo v štátnom rozpočte nie je priestor," upozornil Matej.

Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Ján Kovalčík si myslí, že hlavné mesto bude potrebovať prepojenie popod Malé Karpaty. "Nie však pre tranzit, ktorý je medzi D1 a D2 v smere do ČR veľmi slabý, ale pre oveľa silnejšiu dopravu medzi východom a západom metropoly, ktorá zbytočne zahlcuje oba diaľničné mosty cez Dunaj i hlavné ťahy v širšom centre mesta," uviedol Kovalčík. "Preto treba hľadať riešenie, ktoré má najväčší dopravný potenciál. V územnom pláne Bratislavy i kraja sú hneď tri prepojenia križujúce Malé Karpaty, pričom je zjavné, že v najbližších desaťročiach je reálne postaviť iba jedno takéto prepojenie," priblížil analytik. Keďže podľa neho zatiaľ chýba ich seriózne porovnanie, protežovať jeden konkrétny variant, najvzdialenejší od mesta, nie je namieste.
Kovalčík teraz považuje za unáhlené sľubovať riešenie, ktorého prínos nebol riadne overený vierohodným dopravným modelom. Staršie posúdenia D4 nemali ešte k dispozícii smerové dopravné prieskumy v Bratislave a celom dotknutom regióne. "Ak nový minister dopravy nechce opakovať chyby svojho predchodcu, mal by zabezpečiť neskreslené porovnanie variantov východo-západného prepojenia v Bratislave, a to skôr, ako dá NDS pokyn pokračovať v príprave najdlhšieho a najdrahšieho prepojenia, ktorým je severná časť D4," dodal Kovalčík. Po vynaložení miliónov eur na projekty sa bude totiž ťažšie priznávať, že iné z teraz prehliadaných riešení môže mať väčšie prínosy a za menej peňazí.

Hliadky dopravnej polície na 18.05.2016

Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.