Zobraziť galériu

Nové Golfy pre Políciu SR
Zdroj: Porsche Slovakia

Policajti neberte to ako urážku, ale súčasný stav je tak absurdný, že príslušníci doslova „nevidia a nepočujú“ nič k čomu nemajú rozkaz.

A pritom nejde len o štátnu políciu, o tej sme už písali, v tomto prípade narážam aj na mestskú políciu. V ostatných týždňoch sa mi stalo hneď niekoľko hlúpostí, pri ktorých som si uvedomil ako fungujú naše policajné zložky.

Stojím na kraji opustenej cesty v sobotu doobeda. Spája mestskú časť s prístaviskom a štyrmi bufetmi natlačenými na malom priestore. Auto je na krivo na tráve, kufor otvorený, na zemi leží pes, skláňam sa nad ním.

Okolo prechádzajú štátni policajti, zrovna keď volám tých mestských. Ani sa len nepozreli čo sa deje, prešli okolo a ponáhľali sa do jedného z bufetov, či „reštaurácií“ asi na obedík. Túlavé psy predsa nemajú v náplni práce, ani sa nemôžem čudovať.

Príde hliadka mestskej polície, stojíme okolo psa, okolo prechádza motorizovaná hliadka štátnej polície č. 2. Opäť len prefrčí okolo. Veď idú na obed, tak čo? A na prvý pohľad je jasné, že ide o blbosť.

O pár dní neskôr vychádzam z parkoviska na frekventovanú ulicu (mestský okruh) z jednosmerky. Mladá žena na Hyundai i20 vlezie do jednosmerky s telefónom na uchu. Zastane tesne pred mojim autom, lebo jej „zavadziam“ a ona nemôže ísť ďalej. Stiahnem okienko, gestikulujem na ňu, hovorím, že je tam jednosmerka, že ju chytia policajti, no ona sa snaží na mňa nepozerať, okno nestiahne, tvári sa otrávene a telefón má stále pri uchu. Odčítam slová v zmysle: „teraz nemôžem volať.“

Ako na zavolanie prichádza po mestskom okruhu hliadka mestskej polície. Vravím si, no ty chúďa teraz ťa skasírujú. Posádka vozidla sa na situáciu pozrie a fičí ďalej. Veď sa nič nestalo, iba odbočila do zákazu a slepo sa snaží predrať cez ďalšie autá stojace za mnou na výjazde.

Hlúposť č.2, poviete si. A ja si poviem presne to isté. No keď sa blbé hlúposti neriešia, keď štyrom policajtom nasáčkovaným v hliadkovacom aute nestojí situácia ani za to, aby spomalili a spýtali sa, či môžu nejako pomôcť (hlavne keď tam bezradne stojím nad nehybným psom). A ani policajtom, ktorí rozdávajú pokuty a papuče za hlúpe priestupky nestojí očividný dopravný priestupok za to, aby zastali a riešili ho aspoň blbým dohovorom, poviem si, že je niečo zhnité v tomto štáte a slogan pomáhať a chrániť je právom cieľom posmeškov.

Keď som čakal s hliadkou mestských policajtov na príchod hliadky slobody zvierať (to je príbeh sám o sebe) všeličo som sa povypytoval a podozvedal. Väčšina z nás sa hnevá na mestských policajtov, lebo buď neprídu načas, alebo chodia furt (podľa toho, z ktorej strany barikády sa na nich pozeráte). Tiež si o nich myslíme, že nič neriešia (parkovanie, priestupky) a potom sa hneváme, keď dostaneme papuču. Ako to s nimi je? Ako je možné, že päťdesiatkrát prejdú okolo tucta nesprávne zaparkovaných áut a na päťdesiaty prvýkrát až dajú (dvom z nich) papuče? A prečo im parkovanie na trávniku stokrát neprekáža a raz im už „vadí?“

Ono je to tak. Mestskí policajti už chodia iba na privolanie. Keď niekto zavolá na 159 (a sú ľudia, ktorí majú toto číslo v rýchlej voľbe), policajti musia prísť, ukázať sa a vec preveriť. Či ide o „kakanie“ psov, venčenie bez vodítka, či parkovanie na chodníku/trávniku, vec musia po privolaní riešiť. Tak sa stane, že práve vy máte „tú smolu“ že nejaká dobrá duša zdvihla telefón a zavolala na 159 s tým, že parkujete zle, no doteraz sa tam parkovať mohlo. Vy si to zlíznete a pokrivený výklad zákona pokračuje ďalej.

Policajti musia podnety preveriť (aj keď sa k „hlúpostiam" obvykle neponáhľajú a to čo sa politicky riešiť „nemá" radšej obchádzajú), no stáva sa z nich typická skostnatelá štátna služba bez praktickej možnosti viesť iniciatívnú pracovnú činnosť a vyšetrovať to, čo považujú za vhodné a hodné a nie riešiť ponosy ľudí bez spoločenského kontaktu a s nenávisťou voči všetkému a všetkým. Totiž, tých volaní na známu linku 159 je už toľko, že podvyživená mestská polícia nemá šancu reálne hliadkovať a riešiť priestupky tam, kde zavážia (psy na voľno v detských parkoch, parkovanie na chodníkoch, keď chodci musia vstupovať do cesty a podobne).

A to isté platí pri štátnej polícii. Máme najviac policajtov na hlavu, no s najnižšou efektivitou. Dôvod? Ich stav, množstvo a výsledky sa riešia cez štatistiku. Ak chce pán minister vnútra znížiť štatistickú nehodovosť, analytik mu vyráta, že musí prijať o toľko viac zelených pajácov v zelených mundúroch so zeleným nerozmýšľajúcim mozgom, ktorí sa postavia za radar ako takí pandrláci a budú slepo pokutovať. Naši politici jednoducho nechápu, že práca polície nie je o počtoch, štatistike a nákladoch ako im to hovorí ich bezduché strojovo slovenské (ekonomické) vzdelanie. Aspoň čiastočná autonómnosť polície, iniciatívna policajná práca vyrieši nehodovosť a kriminalitu omnoho lepšie, ako počet hliadok, policajtov v uliciach narátaných v tabuľke. Iba kvalita dokáže nahradiť kvantitu.

Iba šikovný policajt schopný samostatnej práce, dokáže zistiť a pochopiť, že nehodovosť nezníži ak sa postaví na rovnú cestu bez prítomnosti chodcov, ale zníži ju tým, že sa postaví za neprehľadnú križovatku, na rizikové miesto, a tam rozdáva pokuty debilom, ktorí sa množia ako huby po daždi.

Detto pri mestskej polícii. Množstvo priestupkov sa nezníži ak nám budú mestskí policajti slúžiť ako poslušní psíci a chodiť iba tam kam ich zavoláme. Oni nezachraňujú životy, a tým, že zásah vyhodnotia ako neodôvodnený sa nikomu nič nestane (ak to dokážu vyhodnotiť). Namiesto toho môžu zasiahnuť priamo a chodiť tam, kde sa vyskytujú problémy.

Policajti nie sú ako takí psi. Ale snaha zefektívniť ich a znížiť korupciu a s tým súvisiaci „salámizmus“ spôsobuje, že sa z ich práce vytráca myslenie, sebadôvera a pocit, že svojou vlastnou prácou môžu niečo naozaj zmeniť. No a k lepšie fungujúcej polícii neprispieva ani trend prijímať na bežné pozície agresívne bojové stroje hodné akurát tak práce nočného vyhadzovača...

Hliadky dopravnej polície na 23.10.2014

Zmena je vyhradená podľa vývoja aktuálnej dopravno-bezpečnostnej situácie.