Zobraziť galériu

Pneumatika pri jazde po mokrom povrchu musí vytlačiť vrstvu vody, čím vyššia rýchlosť, tým viac litrov, preto je hĺbka dezénu dôležitá.
Zdroj: superdrive.sk

Nekonečná zima 2012/2013 je konečne preč. Vhodný čas na prezutie auta prichádza o celý mesiac neskôr, ako zvyčajne.

Len žiadny stres! Nutnosť vymeniť zimné pneumatiky za letné nie je tak naliehavá a nebezpečná,  ako neskoré prezutie letných na zimné, prípadne ak na zimu neprezujete vôbec. Na jar nemusíte zažiť tortúru preplnených pneuservisov, objednávania sa na poslednú chvíľu a stresu, že vaše auto teraz na nevhodnom obutí nefunguje správne... Zimné pneumatiky v lete síce nie sú ideálne riešenie, ale napriek tomu majú letné pneumatiky čas. Môžete to riešiť celý apríl a nebude neskoro.

Pohodu a časovú rezervu, ktorú zmena pneumatík na letné prináša, využite na kontrolu letných plášťov ešte pred ich nasadením na auto. Tu je zopár naozaj podstatných vecí, ktoré by ste mali o svojich letných pneumatikách poznať. Veď ich obujete na 7-8 mesiacov. Za ten čas na nich najazdíte aj niekoľko desiatok tisíc km. Nech sú teda od začiatku v poriadku.

1) Kontrolujte stav poškodenia pneu

Ak nekupujete nové, skontrolujte poškodenia každej zvlášť. Drobnosťami sa nezaoberajte. Väčšie trhliny, praskliny, obnažené kordy alebo vypukliny však na auto nepatria. Pneu je pri jazde namáhaná šialenými silami jednak vo vysokých otáčkach na diaľnici, a pri prudkom brzdení či ostrom prejazde zákrut. Tu ozaj nechcete riskovať, však?

Ak kupujete nové, odporúča sa nafúkať všetky pneu na vyše 2,5 atmosféry a po 100 – 150 km upraviť tlak na odporúčaný výrobcom. Je to pre lepšie dosadnutie pneumatiky na ráfik a vyrovnanie pamäťových deformácii z výroby, či skladovania.

2) Ako kontrolovať hĺbku dezénu a prečo

Moderné pneumatiky sú po obvode v dezéne vybavené náliatkami, ktoré indikujú maximálne povolené opotrebenie. Legislatíva EÚ požaduje minimálne 1,6 mm. No to zďaleka nestačí. Vo vašom vlastnom záujme! Taká plytkosť vzorky nedokáže odvádzať vodu zo stopy už pri bežnom daždi, nie to pri prietrži. Tu podstatne vzrastá riziko aquaplaningu (totálna strata kontroly nad vozidlom), predlžuje sa brzdná dráha a ani držanie v zákrutách na mokrom povrchu nebude postačujúce a bezpečné. Hrozí krízová situácia a nezvládnuteľný šmyk. Ako správne riešiť aquaplaning vás naučia programe známom ako škola šmyku.

3) Pneumatika pri stovke musí odviesť za sekundu 3 vedrá vody!

Možno ste sa nad tým nikdy nezamysleli, no každá pneumatika musí pre zachovanie trakcie pri jazde na vode vytlačiť ohromné množstvá vody. Napríklad priemerne široká s 205 mm musí len pri 0,5 centimetrovej  vrstve vody na ceste "spracovať" pri rýchlosti 100 km/h každú sekundu až 25 litrov vody! Všetky štyri pneumatiky na aute teda musia v rovnakom čase cez dezén prepumpovať 100 litrov. To je pritom bežná rýchlosť mimo obce. Na diaľnici pri snahe jazdiť aj v daždi rýchlosťou 130 km/h je to až 32 l vody pre každú pneumatiku, spolu teda približne 130 litrov. A čím je menšia výška dezénu, tým menšia je aj schopnosť pneumatiky odvádzať vodu. Preto zákonom stanovená hĺbka vzorky 1,6 mm nestačí na bezpečnú jazdu na mokrom povrchu.

4) Na meranie použite 2€ mincu

Odporúčané bezpečné minimum sú 4 mm. Väčšina klasických vodičov so sebou merač hĺbky dezénu nemá. Celkom iste máte 2 € mincu. Jej strieborný okraj má presne 4 mm. Ak lem dokážete schovať do dezénu, pneumatika je ešte na pár mesiacov v poriadku. No nie na celú letnú sezónu!

5) Kde sa meria hĺbka dezénu? Nedajte sa nachytať políciou.

Nie je pravda, že hĺbka dezénu musí byť rovnomerná na celej šírke pneumatiky. Teda nie je nutné mať ho úplne fit od kraja po kraj dezénu. Meria sa na ploche, ktorá má najväčší vplyv na odvod vody zo stopy, teda tej, ktorá rieši aquaplaning. Posudzuje sa šírka 3/4 stredu pneumatiky. Ak máte zjazdené až zodraté kraje od častej ostrej jazdy v zákrutách, to problém v zásade nie je ani z hľadiska bezpečnosti. Nedajte sa preto pri kontrole vyvisť z miery tvrdeniami policajtov, ktorí vás budú chcieť "skasáírovať".

6) Poznáte správne tlaky?

Nemáme na mysli tlaky v ľahu na lavičke, ale v pneumatike...Viete ako to funguje: auto dáte prezuť profíkom s vybavením do pneuservisu nech disky prezujú, prípadne vymenia celé kolesá. Každé koleso prevážiť a nafúkať... Beží to tam ako na páse. V mnohých pneuservisoch teda fúkajú pneumatiky na štandardný tlak 2 až 2,2 baru. Prosto od oka, nie tak ako presne potrebuje vaše auto nie len celkovo, alebo na jednotlivé nápravy. To však môže byt pre vaše auto veľa, alebo málo. Pri všeobecnom tlaku na rýchle a lacné služby nie je možné všade očakávať, že vám mechanici budú fúkať pneumatiky na presne výrobcom stanovené tlaky. Vo vlastnom záujme si preto v čo najkratšom čase po prezutí tlaky nastavte na odporúčané hodnoty. Nájdete ich v príručke na obsluhu, alebo na nálepke na aute.

7) Malý pretlak ušetrí pneu i palivo

Odporúčaný pretlak výrobcom je ďaleko pod bezpečnou hranicou pneumatiky. Jej prasknutie len pre vyšší tlak nehrozí. Ak chcete ušetriť, výrobcom deklarovaný optimálny tlak môžete mierne prekročiť. Maximálne však o 10%. Ak teda výrobca odporúča 2 bary, smelo použite 2,2. Ak odporúča 2,3 baru, bez problémov dofúkajte na 2,55. Prečo?

a) tvrdšou pneu znížite valivý odpor a tým klesne spotreba paliva (zníži sa aj komfort pruženia).

b) keďže tlak v pneu podla všetkého nekontrolujete ani 1x mesačne, predĺžite obdobie správneho tlaku v nich.

c) v kombinácii s ABS pri brzdení, aj pri jazde rovno a prejazde zákrut znížite opotrebenie dezénu. (nepatrne však klesne limitná rýchlosť pre zákruty)

Myšlienka na záver:

Prezuť auto nie je žiadna veda, no je fajn sa tomu trošku venovať. Pneumatika je jediný kontakt auta s cestou. Nezabúdajte na to!

autor: Marian ČABÁK

škola šmyku – inštruktor
SuperDRIVE.sk