Zobraziť galériu

Hyundai Ioniq 6 Prvá jazda
Zdroj: jh

Keď všetky autá vyzerajú rovnako, no potom príde auto, ktoré vyzerá celkom inak...

Keď Hyundai toto auto prvýkrát ukázal, nechcelo sa mi veriť, že ho v tejto podobe aj uvedie na trh. No predsa tak urobil. Kým som ho videl na fotografiách, nenapadlo mi to, no keď som auto začal obchádzať pri fotení, trklo mi to – Tatra 87, či aspoň Škoda 935...

Obzvlášť Tatra 87 bola pokroková a nielen prúdnicovou karosériou. To sa o modeli Ioniq 6 povedať úplne nedá – aj tak je nositeľom veľkej zmeny, ktorá sa chystá na nás všetkých či si to pripúšťame, či nie. Ak by existovali ceny pre unikátnosť, krásu a pokrokovosť a volali by sa Tatra 87, tento model by si ich domov dozaista zopár odniesol. Už len preto, koľko emócií vyvoláva dizajn tohto automobilu, už len preto má medzi elektromobilmi výnimočné miesto. Veď si ho pozrite na krátkom videu. V ňom je zachytená verzia RWD s červeným lakom.

Žiaden osemvalec, ale výkonu až-až

Zigmund a Hanzelka by v tomto aute svoju neuveriteľnú trať naprieč Južnou Amerikou a Afrikou asi neprešli. Jedine, že by sa im do 401 litrového kufra zmestil rozsiahli slnečný kolektor a pár ďalších vecí. Tri a pol roka zrazu neznie ako príliš dlho...

Áno, infraštruktúra nabíjacích staníc je problémom a nielen v Afrike. Aj u nás, i keď treba povedať, že je problémom rozhodne menším ako pred pár rokmi. Život s elektromobilom zaparkovaným pod panelákom je dnes stále ťažký (až na pár výnimiek), avšak život s elektromobilom zaparkovaným v elektrifikovanej garáži, to je celkom iný príbeh.

Počas prvých jázd som usadol za volant dvoch áut – červeného, ktoré vidíte na videu a čierneho, ktoré nájdete vo fotogalérii. Kým červený model bol umiernenejší s nižším výkonom, čierny kus bol bezmála vrcholom ponuky. Teda čierny... ono je to vlastne modrá, presnejšie príplatkový odtieň Biophilic Blue Pearl, no jej modrosť vidno len pri ostrom slnku a len z relatívnej blízkosti. Svetelné podmienky menia farbu aj červenej metalízy s názvom Ultimate Red Metallic. Kým je pod mrakom, vyzerá akosi burgundsky vyblednuto, no keď na farbu zasvieti Oskar, hneď je to iné divadlo.

Pri modeli Ioniq 6 si môžete vyberať z troch stupňov výbav. Family, Style a Premium. Family nie je zlá, ale niekoľko významných prvkov vám skrátka bude chýbať, takže skôr sa budete rozhodovať medzi Style a Premium. Style dostanete len s tmavým interiérom, iba Premium môže disponovať pekným pocitovo vzdušnejším farebným prevedením kabíny. Je toho viac, no zaujímavá je aj voľba, ktorú pri značke spustil Ioniq 5 – aj Premium môže jazdiť na 18-palcových kolesách, ktoré stále vyzerajú dobre, no pritom s nimi auto papá výrazne menej.

Pri Style si okrem základnej výbavy už nenavyberáte, Premium môže dodať panoramatické strešné okno a digitálne spätné zrkadlá, no ja by som si odpustil obe. Panorámu k autu s hmotnosťou dve tony... Nevidím v nej zmysel bez ohľadu na parameter hmotnosti, no a digitálne spätné zrkadlá sú pre mňa jednoznačným no-go, teda rozhodným nie. Pri každej aplikácii som sa pokúšal zvyknúť si – či Audi etron, či Honda-e..., toto je pre mňa skrátka mŕtva cesta. Ale keď sa vám to páči, skúste...

V kabíne nájdete dva vlastne totožní displeje spojené do jednej plochy. Ľavý displej je bez dotykového ovládania, pravý s ním. Infotainment je prehľadný a podobne ako kabína, snažil sa veci čo najviac zjednodušiť a sprehľadniť. V oboch – aj pri softvéri, aj pri interiéri mi to vyhovuje. V kabíne tak len ťažko narazíte na niečo čo vás ohromí, zato sa budete cítiť veľmi dobre, komfortne a bezpečne. Posed za volantom si akiste nájde každý. I vzadu sa napriek prudšie zvažujúcej sa línii strechy môžu sedieť aj dvaja dlháni. Ja som si sám za seba sadol bez problémov, i keď je mi jasné, že mať cez dva metre, polohu by som si vzhľadom na strop hľadal o niečo ťažšie. V prípade nutnosti auto odvezie aj troch vzadu, ale nie je to jeho primárny účel. Podstatným doplnkom zlepšujúcim emocionálne prežívanie v aute je okrem dynamiky ambientné osvetlenie. To má Ioniq 5 vymakané a aj keď za bieleho dňa nepresvedčí, vidieť, že sa v tomto smere Hyundai snažil.

401 litrový kufor nie je žiaden zázrak. Pri prvých náhľadoch som tak trošku čakal, že auto bude liftbackom, nakoniec je to sedan s pevne danou trojpriestorovou karosériou. Má to svoje nespochybniteľné výhody – najmä odhlučnenie kabíny, ale prevoz väčších a menej spratných predmetov bude komplikovanejší. Avšak zbaliť sa na dovolenku do 401 litrového kufra nie je problém, je to štýl. Ešte o tom skúste presvedčiť polovičky. Mne sa to podarilo a takéto dovolenky sú skvelé. I keď bez Májky...

No a čo jazda? Môžem si vsugerovať, že prúdnicová karoséria automaticky znižuje hluk jazdy, no nič nie je čiernobiele. Áno, v aute je aj pri veternejšom počasí, pri diaľničných rýchlostiach prijemné ticho, dokonca ani okolo spätných zrkadiel žiadne meluzíny (čím to asi bude, však), avšak plávajúci koberec to nie je a o hrúbke zrna asfaltu i o prudkom vonkajšom vetre ste aspoň z časti informovaný. Prúdnicová, navyše trojpriestorová karoséria je krásna, reálne znižuje aerodynamický odpor, no zároveň dáva výrobcovi možnosť odhlučnením sa zaoberať menej. Ioniq6 má skrátka ticho vo vienku, nepotrebuje ho rozvíjať.

Nič však nebráni rozhovoru pokojnými hlasmi. Tu sa mi žiada spomenúť, že auto môže na požiadanie vytvárať hudobný podmaz – imitáciu zvuku motorov elektromobilu, avšak skôr či neskôr to vypnete a radšej sa pohrúžite do ticha, pri ktorom len sviští vzduch okolo.

Asistenčné systémy do moderného auta patria, no počas prvých kilometrov za volantom som narazil len na niekoľko z nich. Okrem kamerového pohľadu okolo celého auta a stráženia mŕtvych uhlov ma sprevádzalo udržiavanie v jazdných pruhoch i adaptívny tempomat. Kým druhý menovaný funguje príkladne, kontrola jazdy v pruhoch je presne tak otravná ako pri každom aute tohto koncernu. Ešteže sa dá vypnúť rovno na volante (samostatne ovládate asistovanú jazdu v pruhoch a kontrolu jazdy v pruhoch). Počas diaľničnej štreky sa mi auto podarilo vyprovokovať k predbiehaciemu manévru, ktoré vozidlo zvláda vykonať takmer v autonómnom móde. Len ruky na volante a žmúrenie do displejov s vierou, že to čo vidím zodpovedá realite.

No a samotná jazda? To je taká čerešnička. Auto jazdí výborne. I keď to ešte nemôžem vysloviť s úplnou istotou, veď som odjazdil zopár desiatok kilometrov, aj tak ale po toľkých rokoch skúšania áut môžem celkom pokojne prehlásiť, že jazdí výborne. Vozidlo má väčšinu hmotnosti v strede a nízko, má dlhočizný rázvor a má poháňané obe nápravy. Navyše okamžite po stlačení plynu. Vylepšiť by to mohlo už len pasívne, respektíve aktívne riadenie zadnej nápravy. Ale aj bez toho sa dá s autom vykresliť krásne kružnice, či skôr polkruhy a vozidlo sa nebojí ani prudších zmien smeru. Isté neistoty sa isto nájdu, veď aj pneumatiky pišťať vedia a nie je to o veľa ďalej ako pri iných autách tejto výšky, no zas tie sú obvykle ľahšie. A porovnanie s Ioniq 5? To by ste vážne chceli? Od niekoho kto celkom otvorene hejtuje jazdenie s SUV modelmi? Bez pátosu a metafor: Ioniq 6 jazdí minimálne o triedu lepšie. Musí, veď je to logické. Horšie by bolo, keby to tak nebolo. Jazda je hladká, nerovnosti auto nerozkolíšu, rýchlo naberiete istotu.

Skúšal som merať aj pružnosť, i keď s nižším počtom pokusov, takže vo finále berte desatinky sekundy mierne rezervovane, no ilustračne sú to celkom presné hodnoty. Zo 60 na 100 km/h zrýchli najvýkonnejší Ioniq 6 za 3,18 sekundy. Z 80 na 120 km/h je to za 3,9 sekundy. Ak treba tieto čísla komentovať: nuž je to vysoko nad priemerom a máloktoré benzínové auto vie tieto časy dosiahnuť bez pomoci elektriny – alebo bez minimálne šiestich valcov.

Nuž a priemerná spotreba: opäť ide o predčasné súdy, ale dobre. Priemerka po dvoch vodičoch bola 19,9 kWh, čisto moja priemerka bola 21,6 kWh. I keď intravilány obcí a miest nedovoľujú iné ako pokojné tempo, mimo nich to už bola zväčša iná káva. Takže za mňa výborná spotreba. Je nepochybné, že s týmto autom sa bude dať jazdiť za menej a dojazd okolo 400 km bude i s týmto výkonnejším variantom splniteľný.

Vyzerá to byť veľmi vydarené auto, ba čo viac, jazdí ako veľmi vydarené auto. A cena? Bodaj by bola tretinová. Ale to sa dá dnes povedať o všetkom – potravinách, hypotékach...

Inak, v galérii nájdete ďalšie fotografie testovaného automobilu, vrátane niekoľkých "momentiek" z informačno-zábavného systému a nastavení, ktoré ponúkajú asistenčné systémy i samotnú špecifikáciu testovaného vozidla. Vo videu vyššie zas vidieť detaily z exteriéru aj interiéru druhého červeného RWD modelu.