Zobraziť galériu

Kia ProCeed dlho unikala môjmu miernemu záujmu.

Nikdy som sa za ňou vyslovene netrhal, no miestami som sa za ňou obracal. Auto vyzerá dobre a aj na ulici dobre znie. Nie, nemá v sebe divokosť sesterských modelov Hyundai i30 s písmenkom N. Avšak zvuk má dobrý a jej zadná časť vyzerá veľmi dobre. Dlhé zaoblené línie a pozvoľná zadná časť strechy – pôsobí to športovo, štíhlo, energicky a výrazne lepšie než čokoľvek s batohom v tejto cenovej relácii. A vlastne cena ma pri písaní testu prekvapila najviac. Ale o tom neskôr.

Môj problém s ProCeedom spočíva v kontexte prednej a zadnej časti vozidla. Vadí mi málo odlišný predok v porovnaní so štandardným Ceedom. Majitelia sa asi chytia za hlavu, ale nech si ju teda dobre držia, lebo je to fakt. Istá nenadväznosť na pútavé krivky zboku a vzadu je na maske auta nepopierateľná. Otázkou tak znie, či sa to faceliftu podarilo vylepšiť. No povedzme, že facelift niekde ubral, niekde pridal. Pohľad zo vzdialenosti zhruba meter a pol od dverí vodiča, či spolujazdca smerom pred predné koleso nespochybniteľne vyvoláva otázky typu: nabúral ma niekto?

Veľký čierny plast vsunutý medzi dva biele výčnelky práve z tohto pohľadu pôsobí akoby auto niekto na parkovisku poriadne načal. Na druhú stranu, stále lepšie ako tretia Octavia po facelifte, ktorá vďaka škúľavým svetlám vyzerá vo verzii RS disproporčne celá, no to je iný príbeh. Toto úplne nevyšlo, ale inak je vizuál auta v kombinácii výraznej perleťovej bielej s čiernymi prvkami s podčiarknutím červenou linkou zaujímavý a oči len tak neunaví. Nevýhodou je, že červená línia hrá dobre tak pri troch farbách – bielej, sivej a čiernej. Možno ešte oranžová a červená fungujú, ale pozrite sa v konfigurátore ako vyzerá (inak krásna) zelená, či prípadne modrá farba s červenými pásikmi. Kolotočarina.

Prečítajte si tiež

Kia Sportage má slovenské ceny. Láka na cenu, no má to háčik

O to viac ma teší prítomnosť výbavy GT Line. Tá trošku divokosti plného GT uberá, a pritom výbavy má skoro rovnako. Jazdí na menších kolesách, no to by som za chybu nepovažoval. Najmä u nás na Slovensku. GT Line je spojená s novým motorom 1,5 T-GDi. 160 koní a veľmi svieže reakcie. Zaujímavá je aj verzia s manuálnou prevodovkou. Kúpiť ale môžete taktiež 7DCT. Vo výsledku a v peknej farbe je GT Line o 3 000 eur lacnejším autom ako takmer rovnako nakonfigurované GT s motorom 1,6 T-GDi. Je tam rozdiel 45 koní, no...

Beztak sú obe verzie pekne nacenené. Keď som auto šoféroval prvýkrát, môj odhad, vzhľadom na súčasné cenovky nových áut, bol niekde na úrovni 36-tisíc. Ale ProCeed veľmi príjemne prekvapil. GT sa dalo nakonfigurovať za 30 000, GT Line s automatom za 27. Pekné ceny vzhľadom na dnešné ceny všetkého ostatného. A aj vzhľadom na protihodnotu.

Pri tomto aute som si spomenul na Optimu GT. Podkapotou mala 245 koní z dvojlitrového turbomotora. Mal som ju v čiernej farbe a bolo to veľmi zaujímavé, no zároveň veľmi nedospelé auto. Ako chalanisko s čerstvým vodičákom a s tatovým naftovým BMW 3 e46, tak na mňa pôsobila. Jediným rozdielom bola absencia dymového oblaku za výfukom a cena auta. Zdanlivo vyspelý veľký kombík serióznej povahy dostal Podkapotu divoké nespratné kone a jediné, čo výrobca spravil bolo, že pritvrdil podvozok. Ono to fungovalo, len nie dosť, aby sa vyrovnalo najvýkonnejším Superbom, či Mondeám.

ProCeed sa z Optimy poučil a v súčasnosti má ako výkon, tak aj solídny podvozok, kultivovanosť dlhého auta, no tiež dynamiku súvisiacu s dizajnom a očakávaniami.

Pravdou ale zostáva, že i keď je dizajn nový, primäť auto k dynamike je ťažšie ako by som čakal. Isteže je to aj vecou môjho úplného odmietania športového jazdného režimu. Nemôžem ho ani vystáť, reproduktor na podfarbenie zvukového prejavu sa príliš snaží, podobne ako v tej spomínanej Octavii RS. Až tak, že reproduktor ukrytý v palubnej doske rezonuje. Pôsobí to skrátka veľmi zle.

V prvopočiatku pohybu, niekde krátko po rozbehu je najmä prevodovka, ale i motor akosi neochotný dodať viac ako len vlažnú akceleráciu. Potom sa nahneváte, dupnete na to, prevodovka po zhruba dvoch sekundách zareaguje a pustí na kolesá niečo, čo postupom času vygraduje na 205 koní. Čas medzi stlačením plynu, podradením o žiaduce minimálne dva stupne a ešte následné čakanie na nafúknutie turba by zabralo aj jednu partičku mariášu. Kia ProCeed vďaka vlažným reakciám často stráca moment prekvapenia. Okamih, ktorým by auto s takýmto výkonom malo disponovať, aby svojmu športovému dizajnu nerobilo hanbu. A tak si čakám za kamiónom po pripojení sa na diaľnicu, kým ma obehne Opel Crossland s naftovým motorom, ktorý spoza môjho pekného zadku (isteže myslím zadok automobilu) vyletel ako plug-in hybrid. Do frasa, to ma štve!

Riešenie? Ručné podradenie samozrejme. Ručné podradenie o dva stupne ale prebieha o dosť pomalšie, než prebehnú dva-tri kliky na pádielku pod volantom. No a aj tak čakám na zobudenie sa motora, ktorý zreteľne trpí na turbodieru.

Nakoniec nájdem spôsob ako auto prinútiť akcelerovať – výhradne ručné radenie pred predbiehaním. Keď chcem dynamiku, buď si počkám, alebo pekne ručne svojpomocne. No a vtedy auto aj pri štyridsiatke pretočí kolesá a rozbliká kontrolu trakcie. A zas je po nálade. Prečo? Lebo zima, mokro a zimné kolesá.

A tak sa nejako motám s rúčim plnokrvníkom po malej obývačke. Vždy keď ho vyzvem k cvalu, po prvom kroku narazí do steny. Otočí sa, no tam je zas len stena...

Znie to, akoby som bol z dynamiky sklamaný a neoplatilo sa priplácať za 45 koní navyše v porovnaní s GT Line a 1,5 TGDi. Keď tie kone hľadáte, akoby neboli väčšie než špendlíkové hlavičky, nemá zmysel priplácať. Alebo?

Mám jedno ale. Ale potom som si zvykol. Nie ani tak ja, ako môj mozog. To je vám vecička. Ten mozog. Dokáže veci, ktoré ani tie automatické dvojspojkové prevodovky nevedia. Trvalo mi tak päťsto kilometrov, kým som s úplnou istotou zistil kedy sa ako auto správa a kedy čo treba urobiť. Nie ja, mozog. Pretože práve on tieto veci zautomatizoval, spravil ich intuitívne a auto vylepšil. Auto, motor i prevodovku. A odrazu, doslova nečakane, auto začalo fungovať, dynamika sa dostavila a odmena v podobe hlasného výfuku bola v úzkom súvise s odmenou v podobe plynulo dynamickej akcelerácie. Bez ohľadu na miesto, či povrch, či rýchlosť, či natočenie kolies. Gebuľa si zvykla a začala potrebné podnety autu vysielať skôr, než pri iných autách s týmito parametrami.

A vďaka tomu môžem pokojne napísať, že v mojej TOP 5 testovačiek za tento rok je prvýkrát v histórii vesmíru aj Kia. Tieto autá mám celkom rád, sú zväčša dobré, sú sympatické, priestranné a lacnejšie, ale vždy mali nejaké ale. Obvykle im nechýbal dizajn, no chýbal charakter. A také autá mi k srdcu neprirastú. Výnimku doteraz tvorilo jediné auto: Sorento minulej generácie. Nevynikalo, ale všetko v ňom do seba zapadalo, stačilo to a aj cena sa dala zniesť.

A teraz napriek všetkému vyššie uvednému mám rád testovanú Kiu, doslova mi chýba. Lebo je to výborné auto. Cítim sa v ňom dobre, jazdí s takou dynamikou, akú potrebujem a aká mi stačí a uprednostnil by som ho pred všetkými elektromobilmi sveta, pred všetkými plug-inmi i hybridmi a dokonca aj pred Octaviou RS kombi. Octavia je fasa, ale stojí o desaťtisíc viac a za to mi samosvor a bežne zbytočná dávka priestoru pred kolenami jednoducho nestojí. Naopak silné stránky tohto vozidla by autu takéhoto razenia nemali chýbať a predsa chýbajú. Lebo toto auto má zvuk. Toto auto má vynikajúci, iba mierne nedospelý zvuk a nepotrebuje k nemu reproduktory - i keď ich má a v športovom režime aj používa. Auto pekne jazdí, podvozok je akurátne tuhy,a pritom odhlučnený. Dá sa naň spoľahnúť. Riadenie je športové a pomerne priame. Pozícia za volantom je akurát. A aj vďaka faceliftu sa interiér auta nedá nazvať inak ako pekný, ba až robustný. Robustný v zmysle dizajnu, nie až tak stavby, no ani tá nezaostáva a všetko tam funguje. Sú tu detaily, ktoré nehrajú, ale pozitíva ich úplne mažú.

ProCeed alebo N? Najprv si poviem, že to nie je vôbec ľahké, potom si poviem, že vlastne je a nakoniec si aj tak vyberiem ProCeed. Prečo? Lebo N-ko je auto do garáže. A k nemu niečo nudné a praktické. Z toho strieľania do výfuku je človek môjho mentálneho razenia časom skrátka unavený a chce si ho dopriať len občas. ProCeed kombinuje zvuk, jazdu i priestor, a pritom stačí i zabaví. Keby malo N-ko aj kombi verziu... No aj tak, ProCeed je výborný.

Je to taký softspot medzi športovo orientovanými autami. Má kufor, no nevyzerá ako turista s batohom. Je to uhľadený elegán s dobrou životosprávou, ktorý dokáže tridsiatnika reprezentovať bez toho, aby sa človek v duchu pýtal, či je ten tridsiatnik daňový podvodník, alebo povolaním syn.

Slušne svieti, asistenti pracujú dobre a čo je hlavné: dajú sa ľahko utíšiť (lane assist rovno na volante vlastným tlačidlom). Prevodovka je najslabšou stránkou testovaného auta, no nerobí lapsusy, autom netrasie. Iba si (azda) šetri spojky a za bežných dní je akurát. Keď si mozog zvykne, všetko to do seba zapadne. Keď potom presadnem do iného auta, mám pocit, že sa príliš ponáhľa, že nemá potrebnú rozvahu a eleganciu. Isteže sú to len pocity, ale sú takmer univerzálne.

Poďme teda na pár čísel, nech sa táto dojmológia nakoniec zafarbí aj faktami. Priemerná spotreba po jazdení v studenom zimnom počasí bola 7,6 litra benzínu na 100 km. To zodpovedalo nájazdu v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest a 10% tvorilo mesto. Príležitostne som tlačil na pílu, to priznávam, ale v časoch pokojnej jazdy sa spotreba pohybovala tesne nad 7 litrov. Plachtenie po okreskách zvládne auto pohodovo pod 7 litrov. Diaľničné tempo na okraji povolených rýchlostí si žiada cca 8 litrov benzínu na 100 km. Jazda po meste tlačí spotrebu k 10 litrom, no to je všetko závislé od množstva kilometrov ako i od faktu, či sa motor zahrieva v meste, či už bol pred mestom zahriaty.

Priestrannosť kabíny je vzhľadom na prudšie sa zvažujúcu strechu obmedzená, cítiť to najmä pri nastupovaní vzad, ale nie je to nič, čo by sa nedalo prekonať a aj nakladanie detí do sedačiek prebiehalo ľahko. Priestor na nohy je prítomný a v prípade potreby sa v aute v relatívnom pohodlí odvezú aj štyria chlapi s výškou nad 185 cm. Za mňa si pri mojom pohodlnom posede dieťa sadlo bez výhrad i s rezervou. Dospelec menších rozmerov tiež.

Kufor sa zdá byť problémový v porovnaní s klasickým kombi Ceedom, no v skutočnosti prichádzate len o pár centimetrov v úrovni zadného okna. Nábytok z Ikea nebol problém a ešte veľa miesta zostalo (kancelárska stolička v mohutnej škatuli).

Stručne a skrátka, Kia ProCeed GT je jedným z najlepších áut, ktoré som minulý rok testoval a veru nebolo ich málo (cca 100+). Nemá to a nemá hento, ale za danú cenu je ťažké nájsť auto, ktoré by robilo taký ľahodný kompromis medzi výkonom, eleganciou a úžitkovými vlastnosťami. A čo je tiež nepopierateľný fakt, aj keď jazdíte ostrejšie, spotreba sa ľahko drží na úrovni - lebo to nie je SUV. 9 z 10 bodov.