Zobraziť galériu

Honda HRV
Zdroj: Ján Hargaš

Honda HRV zostáva naďalej v ponuke s atmosférickým štvorvalcovým motorom.

Honda HRV pôsobí aj päť rokov od svojho návratu sviežo a štýlovo. Verí karosérii v štýle SUV Coupé. Je však viac SUV ako Coupé. Má originálny zjav, ktorý ale nie je príliš konzervatívny. Najvýraznejšie sú zadné združené svetlá, predné svetlá i obrovská chrómovaná lišta medzi svetlami. To sú prvky, ktoré môžu zaujať i odradiť. Mne však jej dizajn nevadí, naopak užívam si ju. Aj v krikľavočervenej farbe.

Ide o kompaktné SUV kombinujúce benefity veľkého hatchbacku s plnohodnotným SUV. Takže je to vlastne crossover. Svetlá výška 170 mm autu umožňuje jazdiť aj na hrboľatých nespevnených cestách, no absencia pohonu všetkých kolies auto radí skôr do kategórie crossoverov s výhradne predným náhonom. V teréne, ale aj v mestskej džungli o výške prekážok pred kolesami dobre informujú plastové záclonky pred prednými kolesami. Zlepšujú aerodynamiku a síce znižujú svetlosť, väčším nerovnostiam sa uhnú a vy dobre viete, kedy sa blížite k limitom karosérie. Konkurentmi pre HR-V sú Peugeot 2008, Renault Captur, ale aj Hyundai Kona a im podobní. Priestorovo ale viac pasuje porovnanie s modelmi ako Škoda Karoq, SEAT Ateca a väčší.

Je to auto s celkovou dĺžkou 4334 a s rázvorom 2610 mm. Má obdivuhodne vnútorné rozmery na celkom kompaktný vonkajší vzhľad. Nasvedčuje tomu aj dizajn vyparádenej bubliny. Štyria chlapi s výškou cez 180 cm sa odvezú pohodlne. Aj vďaka polohovateľným zadným sedadlám. Štvorica chlapov pohodlne znamená, že za vodičom a spolujazdcom je dostatok priestoru pre akúkoľvek detskú sedačku. Dve sedačky (+9 kg a +15 kg) však už robia zo stredného sedadla iba lakťovú opierku a je prakticky nemožné vopchať medzi ne čokoľvek so všetkými končatinami a zadkom. Keď som teda v aute viezol dve deti v sedačkách a okrem seba dve dámy, musel som jednu zo sedačiek umiestniť na predné sedadlo. Dámy boli vzadu neprimerane natlačené, ale vedeli sa pripútať. To znamená, že auto má rovnakú slabinu ako všetky SUV – šírku sedenia. Je len zopár lepších, napríklad C5 Aircross, zvyšok lepších s podobnými vonkajšími rozmermi tvoria MPV vozidlá, napríklad Berlingo. Nevýhodou pre päťčlenné vozenie je i pomerne výrazne tvarované stredné zadné sedadlo, z ktorého navyše trčí plastový výbežok.

Batožinový priestor ale všetko vynahradí. Je totiž dôkladne obrovský. Až ma prekvapuje ako málo si píše HR-V do tabuľky – 448 až 470 litrov. Videl som 550 litrov, ktorých bolo podstatne menej. Nuž, nie je liter ako liter. Keď už som pri litroch – nádrž ich pojme 50.

Sedenie za volantom je príjemné, vodič i spolujazdec majú dostatok priestoru po každej stránke. Menším postavám nemusia sedadlá vyhovovať, no naopak, mne vyhovujú a chválim ich.

Naopak, Hondu nemôžem pochváliť za systém infotainmentu. Je už klišé sťažovať sa naň, ale ten rozdiel v porovnaní s konkurentmi je veľký. Porovnateľný je azda len infotainment Toyoty. No tá už aspoň začína ponúkať CarPlay – u konkurenta C-HR. Systém je pomalý, má slabú grafiku, zbytočne rozhádzané jednotlivé súčasti menu. Doteraz som nezistil ako si zobrazím zoznam staníc a do konca testu som si nespároval telefón. Vždy, keď mi to napadlo a začal som s tým, Honda ma zrušila. Vraj je to nebezpečné za jazdy a treba zastaviť. Nepochybujem o tom, že majiteľ si mobil spáruje raz a má pokoj. Aspoň že audio hrá dobre. Nie výborne, ale dobre.

Potešili ma aj svetlá. Lebo svietili a aj v noci dávali dostatočný výkon. Treba si dať nastaviť správny sklon. Nemajú síce vysoký výkon, ale za suchej noci vidieť aj do jarkov popri ceste a svetelný kužeľ stretávačiek je dostatočne dlhý a široký. Za dažďa sa ale modrasté svetlo rýchlo stratí, a treba jazdiť opatrne.

Jazdné vlastnosti sú primerané. Auto neponúkne pohon všetkých kolies a vzhľadom na podvozkovú technológiu nepatrí medzi jazdne naistejších. Na väčších dierach uskočí celé auto, najmä zadok. V zákrutách pekne drží stopu, pomôžu pneumatiky. Jednoduchšie riešenia vyžadujú pre zachovanie dobrej jazdy kompromis v oblasti komfortu. To už spôsobuje posádke vzadu na horších cestách nepríjemné pocity. I hlučnosť v kabíne je len priemerná. Pri diaľničných rýchlostiach už takmer nie je možné viesť diskusiu medzi radmi sedadiel. Svojou trochou prispieva aj motor. Ten má pri rýchlosti 130 km/h cca 3200 ot/min. Odhlučnenie motorového priestoru je priemerné, Honda verí, že vodič chce motor počuť. A veru chce. Ale možno o trošku menej.

Atmosférická jednotka 1,5 iVTEC je typická Honda. Otáčky-otáčky-otáčky. Keď jazdíte roky s Hondou, veci máte odžité a predbiehať bude relatívne ľahké. Po presadnutí z auta s turbomotorom môžete byť sklamaní. Ak ale chcete zachovať aspoň akú-takú dynamiku a netúžite po najvyššej výbave, berte radšej manuálnu prevodovku. CVT zabije akúkoľvek snahu o výraznú pružnosť a je len pre pohodových vodičov, ktorí si aj predbiehanie traktorov obvykle dobre rozmyslia a naplánujú.

Na 4. stupni zrýchli HRV zo 60 na 100 km/h za 10,68 sekundy. Na 3. stupni za 7,13 sekundy. Cca pol sekundy možno ušetriť rozbehom z 2. stupňa a následným radením.

Na 4. stupni zrýchli HRV z 80 na 120 km/h za 11,2 sekundy. Na 3. stupni to zvládne za 8,26 sekundy. Radenie do dvojky už v tomto prípade nemá takmer žiadny zmysel.

Ako vidíte, kone tam sú. Len sú veľmi vysoko. Hľadať ich pomôže športovo ladená manuálna prevodovka s extrémne krátkymi dráhami.

Priemerná spotreba počas viac ako 850 odjazdených kilometrov bola 6,4 litra. Pomer bol 50% diaľnic, 40% okresných ciest, 10% jázd tvorilo mesto. Vplyvom vysokej hlučnosti som ale zmiernil tempo na diaľnici a jazdil od 125 do 130 km/h. Tachometer ukazuje veľmi presne a odchýlka je sotva 3 km/h.

Honda HRV je s týmto motorom a prevodovkou autom pre nenáročných motoristov, ktorý odpustia tvrdší podvozok. Jej slabinou je zvuk a riešenia, ktoré nemusia vyhovieť každému. Auto síce má pekné materiály, no buchnutie dverami, podvozkom, či zvuk samotného motora môžu byť pre rozmaznaných nepríjemné, ba odradzujúce. Ak hľadáte bezpečné a priestranné auto a chcete sa vyhnúť turbomotoru, HRV je najlepšou univerzálnou voľbou. Odpustíte mu aj lacnejšie pôsobiace zvuky, či klavírový lak na stredovom paneli, ktorý ani nie je možné udržiavať čistý. A odpustíte aj infotainment. Keď už ale odpúšťame, ja by som si odpustil výbavu Executive. Comfort má všetko potrebné a priblíži cenu viac k 20-tisíc eur. A to je už naozaj zaujímavá hladinka. 6 z 10 bodov je fér.