Zobraziť galériu

Hyundai i30 kombi 1,4 T-GDi AT
Zdroj: Ján Hargaš

Nový Hyundai i30 kombi dokáže to, čo ostatní a pritom za menej. Ako obstojí vo veľkej konkurencii?

Hyundai i30 kombi je presne tým autom, ktoré zákazník v segmente C očakáva. Ani menej, ani viac. Pre najpopulárnejší segment je ušitý presne na mieru a mám pocit, že je na mieru ušitý aj stredoeurópskemu zákazníkovi.

Vytvoriť auto, ktoré vyhovie každému, je extrémne náročná úloha. Hyundai sa však vkusu zákazníkov v našich končinách priblížil i predchádzajúcou generáciou modelu i30. Stal sa akousi voľbou rozumu. Tí nezaťažení predsudkami a negatívnymi skúsenosťami so staršími autami z Kórey ho začali brať ako alternatívu ku všetkým Nemcom, Francúzom, či dokonca Japoncom. Jeho rastúcu popularitu v našich končinách si môžete všimnúť aj na trhu jazdeniek. i30 si aj ako jazdený výborne drží cenu. Podobný úspech zaznamenáva aj sestra zo Slovenska menom Kia Cee´d. Tá ale na novú generáciu ešte čaká a pomaly starne.

Nový Hyundai i30 ponúka dostatočne širokú paletu motorizácií, aby ponúkol voľbu každému zákazníkovi, pravda s výnimkou ekológov, pre tých má Hyundai iné. Základ tvorí rokmi overený modernizovaný motor s objemom 1,4 litra s nepriamym vstrekovaním a atmosférickým plnením (MPi). i30 s touto motorizáciou ponúka šesťstupňovú prevodovku a môže byť vhodnou voľbou pre pokojne jazdiaceho vodiča, ktorému ušetrené peniaze za miernu stratu dynamiky stoja. Je výborné, že Hyundai i v novej generácii naďalej ponúka aj takýto motor. Väčšou silou a najmä väčším krútiacim momentom prekypuje moderný prepĺňaný trojvalec 1,0 T-GDi. Výborný, ba až športový motor pre i20 je stredom ponuky rodinného automobilu. Na prvý pohľad trošku nepatričné spojenie, ale existujú na trhu aj šialenejšie kombinácie – jednolitrom sa môžu pochváliť ešte väčšie autá (Octavia, či Mondeo) a aj v nich – najmä v Octavii, je motor užívateľsky príjemný. Väčšine zákazníkov trojvalcový motor v i30 čo do dynamických parametrov postačí a svojich zákazníkov si nájde. Štyri sú ale viac než tri a pri motoroch to platí dvojnásobne.

Takže, ak je vám atmosférická „jednaštvorka“ málo, jednoliter preskočte a rovno zvoľte prepĺňanú verziu. 103 kW (140 k) pri 6000 ot/min a 242 Nm pri 1500 až 3200 sú pre kombi v tejto veľkosti akurátne parametre. Navyše sa i s príplatkovou dvojspojkovou prevodovkou dokážete natlačiť pod úroveň 20 000 eur, prípadne ju iba ľahko prekročíte. Pre vyznávačov stojanov s lacnejším palivom je tu známy motor 1,6 CRDi dostupný aj s automatom.

Do testu kombi som zvolil práve verziu so (zatiaľ) najsilnejším benzínovým motorom, so 7-stupňovým automatom vo výbave Family s príplatkom v podobe metalízy a Full LED svetlometov. Auto nemalo dotykový displej, ani kožené čalúnenie, ani iné podobné okrasy a dobre mu tak. Výbava Family je jednou z najlepších výbav na trhu. Umožňuje vám dosiahnuť aj na prvky, ktoré vám inde ponúknu len s drahšími výbavami a v cene pritom nemáte hŕbu zbytočností.

Motor a prevodovka

Nová 1,4 T-GDi je nastavená tak, aby mala aj pod 1500 ot/min dostatok síl na udržiavanie vozidla v pohybe. Prevodovka o tom vie, a tak ju často uvidíte radiť práve tesne pod túto hranicu. Motor nijako zvlášť neprotestuje, dokonca zvláda i pomalú akceleráciu. Pre vyššiu dynamiku prevodovka podradí, a pritom sa neostýcha radiť rýchlo i o viac stupňov. Jej reakcie sú dostatočne svižné, aby vodič aj bez dlhšej prípravy zvládol predbiehanie na kratších úsekoch. Široké spektrum využiteľných otáčok pri plnom plyne využíva naplno a svoju charakteristiku tiež. Radenie prevodov je pri vysokej záťaži naozaj rýchle, energické a citeľné. Naopak, pri pokojnom bežnom jazdení radenie necítite. Prevodovka je s motorom výborne zladená a patrí k najpríjemnejším súčastiam celku. 7 stupňov umožňuje i pri svižnejšom jazdení udržiavať spotrebu v medziach slušnosti. Priemer pod 7 litrov je možné udržať za každých podmienok, či už s prevahou diaľničných prejazdov, alebo mestských. Pravda, prepchaté mesto a časté zápchy katapultujú spotrebu do výšin, ale koho by to prekvapilo. Priemer počas testu bol 6,7 litra. Tvrdošijné prekračovanie povolených rýchlostí a predbiehanie všade, kde je to možné, taktiež dokážu vystreliť spotrebu vysoko.

Kabína v znamení veľkého kufra

600 litrov je krásne okrúhle číslo a veľký ťahák automobilu. Kufor je naozaj rozmerný a pojme množstvo batožiny. Poteší dvojité dno s praktickými priehradkami, potešila by aj sieť v spodnej časti kufra. Rovná podlaha je taktiež plus, všetko sa zdá byť fajn, no vyššie predmety môžu mať v hornej polovici kufra menej miesta. Kufor dominuje najmä dĺžkou a širkou za kolesami, výškou je priemerný.

Naháňanie litrov kufra aj prostredníctvom rôznych dopingov sa logicky prejaví v ponuke priestoru pre pasažierov vzadu. Tu sa mi hrnie na jazyk a na klávesnicu prirovnanie so SEATom Leon. Ponuka priestoru vzadu je obdobná. Vysokí pasažieri už limity pocítia, ale pomestia sa, i keď štvorica nadpriemerne vysokých medzi seba piateho nevpustí. Pre deti v sedačkách je ale vzadu miesta dosť. I sklon operadiel je na slušnej úrovni, na veľké pohodlie ale zamerané nie sú. Poteší, že dĺžka sedáku nešla na úkor priestoru pre kolená. Ponuka priestoru vzadu je teda vyvážená a v segmente vyhovie i náročnému porovnávaniu. Reklamné tvrdenia o najlepšom českom kombíku sú minimálne v tejto oblasti viac ako prehnané. Octavia je vzadu jednoducho väčšia, Octavia sa ale priestorovou ponukou radí do vyššieho segmentu, po novom aj výbavou.

Posed za volantom je výborný. Vodič sa môže usadiť nízko bez obáv o výhľad von. Všetky ovládacie prvky sú blízko. Kožený volant je na dotyk veľmi príjemný. Mrzí ma vzhľad palubnej dosky. Bledé plasty vzhľadom ani kvalitou príliš nevyšli a celkom zreteľne odhaľujú, že pre dosiahnutie priaznivej ceny niekde treba šetriť. Aj tam, kde je to vidieť. Veľký dotykový displej mi vôbec nechýba, naopak, hodnotím pozitívne, že Hyundai naďalej ponúka aj konzervatívny, zväčša tlačidlový infotainment. Malý displej úplne stačí. Tvrdšie plasty ma hnevajú v blízkosti kolien. Našťastie je pod volantom dostatok miesta aj pre väčšie hnáty a stredový panel zbytočne nevytŕča. Odkladacích plôch a priečinkov je naokolo vodiča dostatok.

Výhľad z automobilu je nadpriemerný, za tmy, či za zhoršeného počasia ho značne zlepšujú silné LED hmlovky prisvecujúce zákruty. Nie je to funkcia len pre cenník, ako sme dnes často svedkami, ale reálne osvetlia veľký priestor. Pomôžu teda najmä pri jazde v meste a obciach. Full LED svetlomety taktiež svietia dobre. Za stmievania môžete nadobudnúť pocit, že poriadne nesvietia, no viditeľnosť je napriek pocitu veľmi dobrá a ich žiara sa ukáže po západe slnka. Tradične LED svetlá horšie vzdorujú mokrej – čiernej vozovke, ale držia sa dobre a v tomto smere by som ich zaradil do priemeru. Nemajú adaptívne natáčanie do zákrut, vzhľadom na LED hmlovky a široký svetelný kužeľ to nie je cítiť.

Ponuka asistenčných systémov je pri výbave Family oklieštená. K balíkom Safety Pack sa nedostanete. To najdôležitejšie – systém výstrahy pred nárazom a systém núdzového brzdenia ale i30 ponúka už v základe. Rovnako tak systém LKAS dostane zákazník už v cene automobilu od najnižšej výbavy. Zaujímavé je spojenie LKAS – teda udržiavanie vozidla v pruhu s klasickým tempomatom a systémom núdzového brzdenia. Adaptívny tempomat dostanete iba v najvyššej výbave.

Máte tak auto, ktoré sa samostatne udržiava v pruhu, no pri nastavenom tempomate neudržiava minimálnu vzdialenosť od vozidla vpredu. Dokáže iba núdzovo zastaviť, ak by hrozil kontakt. Netvrdím, že je to zlé, iba neobvyklé. Väčšina výrobcov kombinuje LKAS s adaptívnym tempomatom. Keď si na to ale zvyknete, získate v tejto kombinácii zaujímavého spoločníka na dlhé trasy, ktorý každú chvíľu panicky nebrzdí, ale udržiavanie vzdialenosti od auta pred vami necháva na vás, či už si tempomat zapnete, alebo nie. Ďalej tu máme parkovacie senzory fungujúce spoľahlivo a asistent rozbehu do kopca, ktorý taktiež nič nepokazí.

Jazdné vlastnosti auta potešia i náročnejšieho zákazníka. Hyundai sa nepokúša oklamať svet a stavia na viacprvkovú nápravu so stabilizátorom vzadu a zavesenie MacPherson vpredu. Nejde o žiaden extrémne prešpekulovaný systém ala Ford, ale jazda s autom je i vo vyšších rýchlostiach bezpečná, auto je stabilné. Priečne nerovnosti zvláda zadná náprava s prehľadom, svoj podiel na istote majú aj širšie pneumatiky. Jazda nie je nijako zvlášť plavná, no nemožno sa sťažovať na tvrdý podvozok. Auto jednoducho dokáže držať krok s nemeckými podvozkami, a to je pre značku kľúčové.

Nastavenie riadenia výrazne uberá vozidlu z pocitovej hmotnosti. Pri testovaní jazdných vlastností som autu tipoval o dobrých 200 kilogramov menej. Aj keď pôsobí ladne a štíhlo, nie je to žiadna muška. Svojich 1400 kilogramov maskuje výborne. Volant má ale dnes už veľmi rozšírený preposilovaný posilňovač. Fajn pri parkovaní, nič extra pri svižnejšom jazdení.

Pri teste sa typickými zvukmi prejavovali už „načaté“ ložiská. Zvuk to nebol príliš výrazný, spočiatku som rozmýšľal nad horšími pneumatikami, ale podľa všetkého to bude minimálne jedno ložisko. Auto si v predchádzajúcich testoch asi dobre poskákalo. Výsledkom tohto hluku – najciteľnejšieho najmä v rýchlostiach nad 70 km/h – je, že nedokážem s istotou písať o úrovni hluku na palube. Mne prišiel podvozok hlučnejší, než som pôvodne očakával, viac som vnímal i zvuk odvaľujúcich sa kolies, ale vzhľadom na vyššie uvedené nemusím byť objektívny a hodnotiť nebudem. Aerodynamický šum bol v poriadku.

Hodnotenie

Hyundai i30 chcel vyhovieť každému. Splniť očakávania obrovskej masy zákazníkov segmentu C je náročné a hneď na začiatku je jasné, že všetci spokojní nebudú. Veľké plus je ale pomerne agresívna cenová politika. Dobre vybavené kombi vo výbave Family za 20 000 aj s dvojspojkovou prevodovkou, to je naozaj dobrý kauf.

Dizajn je na kórejský automobil mimoriadne európsky. Akoby sa auto hanbilo za svoj pôvod a drží sa iba pri zameniteľných náznakoch. Napriek tomu vôbec nevyzerá zle, pohľad naň – keď stojí samotné, poteší estetické cítenie i menej citlivých. Snaha o vysokú univerzalitu a uspokojenie potrieb všetkých môže naplniť excelovské tabuľky, auto ale tiež môže stratiť dušu. V segmente C je však duša a srdce auta menej potrebné než v iných segmentoch a zapadnúť medzi parkoviskovú šeď je, zdá sa, správne. Nová i30 do parkoviskovej šede zapadá, akoby v nej bola už roky. Najmä v šedej metalíze, ktorú obliekalo testované auto. Opakovane som mal problém nájsť auto na parkoviskách, aj keď som vedel, kde je zaparkované. Pomohla by iná farba? Pomohla, určite. Ak ale nechcete, aby vaše auto lákalo pohľady, šedá i30 vyhovie a v dobrom svetle, samostatne, vyzerá vďaka novej maske skutočne výborne. 

Auto spĺňa všetky dôležité aspekty. Má kufor, má volant, má peknú masku, má dostatočne silný motor, má výbornú prevodovku, pohodlné sedenie vpredu a slušnú ponuku priestoru vzadu. Poteší cenou a výbavou. 7,5 z 10 bodov.