06.07.2017

DLHODOBÝ TEST: Opel Astra ST – ako je to vlastne s tou spotrebou?

Dosiahnuť pri teste spotrebu deklarovanú výrobcom, či dokonca nižšiu, sa rovná malému zázraku.

Nám v redakcii sa to podarilo už niekoľkokrát. Znamená to, že buď výrobca nezavádza, alebo vieme jazdiť maximálne úsporne. Nuž, ako kedy a za akých okolností. Sme tak trocha ako oheň a voda. Kolega je za volantom výbušnejší, ja som „tichá voda“. On rád nechá pedál akcelerátora pekne hlboko, ja zasa zisťujem, kde sú hranice minimálnej spotreby pri zachovaní normálnej jazdy. Teda takmer vždy a za každých okolností s dodržiavaním rýchlostných limitov. No vlastne, tiež podľa možností... Bez toho, aby som na ceste zavadzal, lebo to „takmer vždy“ sa naozaj nedá vydržať a dodržať.

Na druhej strane keď treba a hlavne sa to dá beztrestne a bezpečne, rád zisťujem aj opačný koniec škály áut a rád zisťujem, kde sú jeho možnosti v oblasti výkonu. Tam už veru na spotrebu hľadieť nemožno.

Ten úvod bol potrebný, aby ste mali predstavu, v akých podmienkach prebiehal dlhodobý test modelu Opel Astra Sports Tourer s benzínovým motorom 1,6 s priamym vstrekovaním a s výkonom 147 kW (200k). Už raz do našej redakcie zavítal, bolo to takmer presne pred rokom. Klasicky na týždeň, kde okrem bežného zisťovania plusov, či mínusov poslúžil hlavne ako dopravný prostriedok na dovolenku. Dlhá jazda do danej destinácie, pár jázd v blízkom okolí a potom zasa návrat domov.

Výsledok ma prekvapil, dokonca ohromil. Až som nechcel veriť, že taký výkonný (áno, naozaj benzínový) motor, aký sme pred pár rokmi mohli vídať iba ak pod kapotou športových áut, vie zajazdiť tak „diétne“. Veď priemerná spotreba po vyše 800 odjazdených kilometroch sa ustálila na hodnote 5,6 litra na 100 kilometrov. „Buď klamete, zavádzate, alebo si vymýšľate!“ - také boli najčastejšie reakcie publika na, naše zistenie o spotrebe. Prekvapila nielen mňa, ale aj zastúpenie značky Opel, že som sa dostal na, či skôr pod tabuľkové hodnoty spotreby. Režim môjho jazdenia však bol neštandardný – môžete si prečítať podrobnosti.

Po návrate sme sa rozhodli, že auto treba preveriť aj v štandardnom režime, ale počas dlhšieho obdobia. Striedali sme sa za volantom s kolegom. Ja som sa snažil potvrdiť prvé zistenia o spotrebe – on sa mi to snažil „kaziť“ dynamickým štýlom jazdy. Rodinné kombi nám robilo spoločnosť dva mesiace a najazdili sme na ňom viac ako 2000 kilometrov – vyjazdili sme takmer tri plné nádrže. Po dotankovaní a prepočítaní bolo jasné, že prvé indície ne(s)klamali – benzínový motor 1,6 SIDI má naozaj spotrebu porovnateľnú s rovnako objemným a podobne výkonným naftovým motorom.

Svoju služobnú kariéru začal tento typ pohonného agregátu v značke Opel v polovici roka 2013 práve v modeli Astra. Prišiel spolu s ďalšími motormi, ktoré sa Opel chystal postupne priniesť do života, aby spĺňali od roku 2014 emisnú normu Euro 6. Najprv sa predstavila slabšia verzia s výkonom 125 kW (170 k) pri 4250 až 6000 otáčkach za minútu. Od počiatku sa však dodával v dvoch výkonových verziách, aj s výkonom 147 kW (200 k), ktorý mala pod kapotou nami skúšaná Astra vo verzii kombi.

Ide o zástupcu takzvanej strednej rady zážihových motorov MGE (Middle Gazoline Engine). Technické riešenie oboch je ale úplne rovnaké a v rade ohľadoch nekonvenčné. Tým hlavným, čím sa obe verzie odlišujú, je hodnota maximálneho plniaceho tlaku. Pri výkonnejšej  verzii bol znížený kompresný pomer z 10,5:1 na 9,5:1. Hlavnou novinkou motora je priame vstrekovanie benzínu SIDI (Spark Ignitnition Direct Injection). Cieľom vývoja nového motora bolo znížiť emisie CO₂ o 10 percent a zároveň zvýšiť krútiaci moment o 30 percent. Z hľadiska údržby zaslúži pochvalu pohon rozvodov reťazou, s ktorými, na rozdiel napríklad od PSA či VW, nemá Opel žiadne problémy.

Obe verzie motora majú rovnaké turbodúchadlo, líšia sa výtlačnú časťou. To zabezpečuje dva rôzne plniace tlaky a teda aj výkony. Na zabezpečenie maximálnej životnosti sú ložiská turba chladená kvapalinou. Nechýba ani dvojstupňový premenlivý zdvih výfukových ventilov. Má zabezpečiť takzvaný Scavenging, teda vyplachovanie spaľovacích priestorov.

Použité priame vstrekovanie údajne vie podľa Opla pracovať s vrstvenou, aj homogénnou zmesou. Je to tiež jedna so zaujímavostí motora. Lebo prevažná väčšina výrobcov motorov už pred rokmi prešla pri priamom vstrekovaní výhradne na homogénnu zmes. Nedozvedeli sme sa však od technikov zastúpenia značky, či je táto funkcia závislá od cieľového trhu a či funguje aj u nás Nič to však nemení na tom, že Opel si od novej 1.6 SIDI sľuboval veľa. Ukázalo sa aj v našom praktickom teste, že právom.

Motor má veľmi slušnú dynamiku, lepší záťah zo spodných otáčok, kultivovaný chod a priniesol aj úspornejšiu prevádzku v porovnaní s predchodcom (1,6 Turbo) s nepriamym vstrekom paliva. Viac ako nárastom výkonu prekvapil počas prvých jázd skôr svojim pokojným prejavom. Maximum krútiaceho momentu udáva Opel v rozmedzí od 1750  do 4700 otáčok, no už tesne pod 1700 je k dispozícii poriadna porcia. Stačí teda trocha pridať plyn a máte pocit, že sedíte v aute so vznetovým motorom. Auto dobre zrýchľuje, naladenie je však skôr na rodinne založených vodičov, ako na „pretekárov“.  Aj to je asi vysvetlenie, prečo sa spotreba v prvom našom teste dostala tak nízko.

Počas bežnej jazdy motor takmer nepočuť. Zaujalo nás, prečo je tak tichý. Môže za to v tejto triede nezvyčajné použitie dvojice vyvažovacích hriadeľov na princípe Lanchester. To znamená, že rotujú priamo v bloku vzájomne v opačnom zmysle a poháňa ich samostatná reťaz umiestneným zo strany zotrvačníka. Blok motora je napodiv liatinový zospodu vystužený hliníkovým rámom kľukovej skrine (bed plate). Toto všetko však neznamená, že by ticho znamenalo nedostatok výkonu – je k dispozícii. Len musí motor trocha vyočiť. Nie je to však žiadny lenivec, veď z pokoja na 100 km/h sme sa bez problémov dostali spoľahlivo a s rezervou pod 8 sekúnd – výrobca udáva 7,7 sekundy. Ak by ste chceli viac, ako dáva bežný režiom – po stlačení tlačidla šport sa prebudia ešte skryté vlastnosti športovca a auto sa naozaj začne správať športovo. Elektronika „zostrí“ reakcie na natočenie volantu a hlavne stlačenie akcelerátora. No už to nie je tá diétna spotreba – vždy je niečo za niečo.

Keď čakáte na výsledný rezultát: dva mesiace spolužitia a najazdených takmer 2200 kilometrov nám vystavili výsledný účet v kombinovanej spotrebe v hodnote 5,9 litra na 100 odjazdených kilometrov. Pripomínam však, že s autom sa dá na okresných cestách jazdiť aj za 5,1 l/100 km, v meste sa spotreba šplhala k 7,2 a spotreba pri plne naloženom aute v diaľničnom tempe oscilovala okolo 5,6 - 6,3 litra. Urobte si vlastný názor v porovnaní s údajmi výrobcu: 4,9/8,0/6,0 – mimo mesta/mesto/kombinovaná. Ja tvrdím, že tento motor sa Oplu naozaj podaril a možno sme mali šťastie na mimoriadne vydarený kus. No po týchto skúsenostiach ma nikto nepresvedčí, aby som v prípade tohto auta uvažoval o naftovom motore.

Jozef Vydra

Komentáre k článku


© Copyright 2017 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám Kontakt na redakciu.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.