Zobraziť galériu

BMW 740Le xDrive iPerformance
Zdroj: Ján Hargaš

BMW 740 Le má zvláštnu ambíciu – spojiť svet maximálneho luxusu a snahu o ekológiu.

Na úvod vám okamžite vyskočia otázky. Veľa otázok. Napríklad či je vôbec možné, aby také veľké auto bolo „zelené“ a či spasí svet hybridná technológia?  Ako to, že prišla táto  kombinácia a má nádej na úspech? Odpovedať na ne nie je jednoduché.

BMW radu 7 je bez pochýb synonymom luxusného auta. S prídavkom L – Long a teda predĺženým rázvorom o tom ani nemožno pochybovať. Najväčšia limuzína BMW v predĺženej verzii s hybridným pohonom je však v tejto kategórii ešte stále zvláštna kombinácia.

Napriek vyše piatim metrom dĺžky a neveľmi tradičnej farbe to hrá viac k elegancii. Nemá rad zbytočných nezmyslov, ktoré majú zvýrazniť pocit z nekonečného luxusu a zvýrazniť rozdiel medzi obyčajným autom a autom s poriadne mastnou cenovkou. Aj tak väčšinou zavadzajú, alebo prekážajú a zbytočne dvíhajú cenu.

Navyše vo farbe Atlaszeder a všetkými tými chrómovaniami okolo všetkého pôsobí auto veľmi elegantne a esteticky, vďaka predĺženému rázvoru reprezentatívne a štátnicky, dokonca až vznešene. Samozrejme že aj draho. Od bežných iba fosílnou krmou nadájaných kolegov a kolegýň sa hybridná technológia dáva na obdiv modrými doplnkami. Takže nielen  logo „i“ na predných bočných paneloch a nápisy eDrive na zadných stĺpikoch, ale aj modré stredy krytov kolies a modré lemovanie tradičných obličiek na kryte chladiča.

Autá BMW radu 7 ťažko na ceste prehliadnete. Sú čerešničkou na torte a nedostupné pre väčšinu z nás. Je až neuveriteľné, čo všetko dokáže výrobca vtesnať a ponúknuť do takéhoto „samohybu“.  Že si to nechá aj primerane zaplatiť, je úplne jasné. Takto akosi je to aj s týmto hybridom, ktorý navyše klame telom podľa doterajšieho zaužívaného označovania modelov.

Boli sme zvyknutí, že ešte nedávno bilo pod kapotou takéhoto auta celkom bežne 6, 8, ale aj 12 valcové srdce. No časy sa menia a snaha o ú(s)pornú ekológiu mení zaužívané pravidlá. Nakoľko to pomohlo, alebo poškodilo dobrému menu vlajkovej lode? Doterajšie označovanie BMW dostalo na frak, pod kapotou je teraz dvojlitrový štvorvalec. Elektromotor je integrovaný s prevodovkou. Nedostatok výkonu nehrozí – motory spoločne dodávajú 240 kW (326 k). Aj vďaka pomoci elektromotora sa viac ako dve tony vážiace auto dostane z pokoja na stovku za 5,3 sekundy. Batérie s kapacitou 9,2 kWh a využiteľným potenciálom 7,4 kWh sú pod zadnými sedadlami. Dobré pre rozloženie hmotnosti, bezpečnosť, aj úžitkových vlastnosti. Hoci to znamená, že veľkosť batožinového priestoru je teraz „len“ 420 litrov čo je o 95 menej, ako majú ostatné, neelektrifikované verzie...

Celkom rozprávkovo pôsobia oficiálne údaje o spotrebe paliva. Podľa európskeho cyklu by si totiž luxusná a ekologická limuzíny mala odpiť z nádrže iba 2,1 až 2,5 litra benzínu. Hej, na prvých 100 kilometrov, kde výrobca tvrdí, že elektrický dojazd je zhruba 42 kilometrov. Maximálna rýchlosť je v takomto prípade obmedzená na 120 km/h, no k tomu sme sa ani nedostali. Kým sme sa vymotali z mesta, bolo po „šťave“ v baterkách. Mali sme auto, keď ešte bolo vonku chladno. Viac ako 32 kilometrov sme neurobili a to sme mohli byť radi. Kolegovia, ktorí skúšali auto v teplotách okolo -10 stupňov, mali baterky vybité už po 20. Toto auto má zmysel (ako väčšina hybridov) vtedy, keď ho denne „napájate“ nabíjačkou, aby vám reálne znížilo spotrebu a jazdíte pomerne veľa po meste. Lebo keď vybijete baterky, „papá“ viac, ako by ste chceli – a je to pritom štvorvalec.

Auto má aj menšiu nádrž ako nehybridy, takže reálny „benzínový“ dojazd je tak zhruba 400 kilometrov – to sa akosi prieči rozumu pri takej veľkej limuzíne. Darmo, moderná technológia nás núti neraz do kompromisných riešení... Nabíjanie z domácej siete trvá približne 4 hodiny, domáci Wallbox ho skráti na zhruba 2,5 hodiny. Inak sa spotreba vyšplhá do celkom iných hodnôt, ako sa dozviete o pár riadkov. Mínusom celého riešenia je však nemožnosť nabíjať auto z rýchlonabíjačky – aj v obchodnom centre to trvá zhruba tie tri až štyri hodiny.

Vybrať sa dá, podobne ako v iných plug-in hybridoch BMW jeden z troch jazdných módov cez tlačidlo eDrive na palubnej doske – Auto eDrive pre kombinovaný pohon, max eDrive pre čisto elektrický režim a Battery pre dobíjanie akumulátorov pomocou benzínového motora. To zvýši reálne spotrebu o 2 až 4 litre na 100 kilometrov. Naopak jazda dole kopcom vráti rekuperáciou energiu späť a pár stovie metrov tak máte „zadarmo.“ Celé to ešte možno kombinovať s tradičnými jazdnými módmi systému Driving Experience Control, teda režimami Sport, Comfort a Eco Pro. Naša kombinovaná spotreba (väčšinou v posledne menovanom režime) vyšla po takmer 500 kilometroch na 8,3 litra na odjazdených 100 kilometrov. Vzhľadom na všetky okolnosti veľmi dobré číslo...

Auto je viac ako komfortné a v zadnej časti je to (s uskromnením sa) takmer ako jednoizbový byt – všade plno miesta, elektrické ovládanie všetkého možného, aj televízie – cez dotykové ovládanie a dokonca aj cez tablet. Ovládajú sa ním napríklad sedadlá, roletky, vnútorné osvetlenie a ďalšie veci. No jednoducho komfort, ticho a priestor ako v luxusnej jachte.  Počúvanie rádia alebo telefonovanie cez hands-free neruší zvuk naftového motora. V luxusnej limuzíne je na prvom mieste práve ticho, pohodlie a komfort počas jazdy. Aj keď BMW prezentuje svoje autá ako vytvorené pre vodiča, radosť z jazdy pri predĺženej verzii 740Le je neuveriteľná práve počas sedenia v zadnej časti.

O tom to je - asi po prvý raz (no aspoň po veľmi dlhom čase) som mal pocit, že trpím rozdvojením osobnosti – nevedel som sa rozhodnúť, kde to je lepšie. Či za volantom, alebo v prezidentskom apartmáne na riaditeľskom mieste – teda za spolujazdcom vpravo vzadu. Na zmenu stačí jedno tlačidlo - predné sedadlo sa posunie dopredu, opierka hlavy sa sklopí, z operadla sa vysunie podložka pod nohy. Mať tak ešte výsostnú prednosť jazdy vo vyhradených pruhoch... Ale čo to? Veď mi k tomu autu „zabudli“ pribaliť šoféra! Nevadí, keď som sa nabažil všetkých možností komfortu vzadu, presunul som sa dopredu a naštartoval. Mať tak toho šoféra, s radosťou ho pošlem na zadné sedadlá, nech si užije. Ja som si to užíval za volantom. Nielen na diaľnici, na ktorú je prioritne luxusná limuzína určená, ale prekvapujúco aj na okresných cestách. Hoci je auto dlhé ako malý autobus, dokáže byť z neho v zákrutách aj pekne obratný sedan.

Aj pri dlhých cestách (obmedzených tankovaním) sa tam človek cíti pohodlne. Príplatkové laserové svetlá fungujú veľmi dobre. Ich dosah je totiž až 600 metrov a výborne vyrezávajú svetelné segmenty zo svetelného lúča tak, že neoslňujú. Svietia výborne a pri jazde v iných autách máte potom pocit, že jazdíte potme. Ak by to nestačilo, k dispozícii je aj infračervené videnie. Luxusné autá bývajú prvými pioniermi nových technológií, ktoré sa postupne dostávajú aj do nižších tried. Nie je to síce absolútna novinka, ale okrem hybridnej technológie je takou výbavou nočné videnie.

Auto získava informácie o dianí pred sebou vďaka termokamere v prednej maske. Funguje to aj keď si nezapnete pohľad kamery na displeji. Riešenia má totiž upozorňovať na hroziace nebezpečenstvo v správnom momente a jeho cieľom nie je „čumákovanie“ na displej. Na ňom si len skontrolujete čo zaregistroval systém. V noci je to naozaj na nezaplatenie – vidno nielen okolie priechodu pre chodcov, ale v istých lokalitách popri slovenských diaľniciach je toľko zvere, až sa pomaly bojíte jazdiť... Šťastie, že sú už opäť oplotené. Na malú mačičku sa alarm nespustí, ale človeka, diviaka, či jeleňa spoľahlivo zistí a „vykričí“ to cez akustický signál aj symbol na head-up displeji. Lebo ten blikajúci na prístrojovej doske si nemusíte všimnúť.

Systém dobre rozoznáva, či sa chodec chystá vojsť do cesty. Na chodníku si ich nevšíma, na chodcov na ceste vás však upozorní. V tme zvukovým a grafickým upozornením a tiež prednými svetlometmi, ktorými niekoľkokrát blikne na chodca v nebezpečnej zóne. Škoda len, že nočné videnie stojí v tomto prípade 2241 eur. No hádam sa jeho ceny postupne dostane do normálnejších hodnôt a budú si ho môcť dovoliť aj vodiči bežných áut. Za toto riešenie dostáva BMW (nielen v tomto prípade) body navyše.

Trocha však stráca na konkurenciu v oblasti poloautonómneho riadenia. V porovnaní s konkurenčnými modelmi má ešte čo doháňať. V zákrutách je proaktívna, ide viac do extrému od čiary k čiare, potom zatočí – až sa systém čoraz viac „rozhasí“ a potrebuje pomoc vodiča. Hlási to pomerne zavčasu. Bude sa to však vraj meniť k lepšiemu - po príchode novej „päťky“ sa majú o stupeň lepšie technológie dostať aj do sedmičkového radu. Vďaka za tie správy.

Na začiatku som mal pocit, že kompromisy sa do sedmičkového „Bavora“ akosi nehodia. Aspoň ten šesťvalec, keby bol... Toto auto však nie je o pretekaní sa – ak chcete dynamiku pekne odspodku – je tu diesel. Ak chcete ešte čosi viac, BMW má aj V12 motor. V tomto prípade je to o pocitoch, komforte - a tichu. Vôbec to nie je lenivá kombinácia – pritom motor vrčí tam kdesi vpredu tak nenápadne – a keď máte dosť elektrickej šťavy, tak aj (takmer absolätne) ticho. Ticho, naozaj. Má aj pár „frajerín“, ako napríklad ovládanie hlasitosti krúžením prstami vo vzduchu, alebo prepínanie staníc rádia „ťukaním“, alebo možno odmietnuť hovor mávnutím ruky a pár podobných efektných vecí. Dá sa na ne zvyknúť, nie sú nevyhnutné. Dostal ma však audiosystém Bowers & Wilkins – je to určite aj veľkosťou auta – ale tak čisté, pritom hlasné počúvanie bez skreslenia, pazvukov a zafarbení sa len tak nevidí. Teda nepočuje.

Bola obava, či všetky tie hračky na palube, čo dekódujú gestá, potom dotykové obrazovky a ďalšie fajnovosti, nezahubia snahu BMW vyrobiť najlepšie luxusné auto na svete. Myslím, že je to ako si sadnúť do luxusného, prémiového tryskového bizjetu. Akurát nie nad oblakmi, ale jazda v BMW 740 je relax a komfort skoro na hranici chápania. Aby sme sa ale zasa dostali do reality – veď za to všetko si nechá BMW aj slušne zaplatiť. Nuž – vždy je niečo za niečo. A za výnimočnosť sa platí.

Neviem, či je BMW 740Le xDrive iPerformance najlepšie luxusné auto na svete – ale určite do tej kategórie právom patrí.