08.02.2017

TEST: Honda Civic Type R – bol tu iba krátko, no o to intenzívnejšie

Od prvého zoznámenia prešiel viac ako rok. Civic odchádza a aj Type R. Aký je na konci svojho krátkeho života?

Súčasný Civic odchádza, kolega akurát koštuje novú generáciu. Odchod sa týka aj modelu Type R. Krátky život tohto výnimočného auta ešte zvyšuje výnimočnos,ť a to som mal po prvom zoznámení na  SlovakiaRingu pocit, že TypeR poznám odpredu odzadu. Necítil som potrebu jazdiť s autom a úprimne povedané, nechcel som byť ten, kto japonský hatchback rozmláti. Pretože skôr, či neskôr to niekto urobí. Aspoň tak som to vtedy videl.

Auto ma neohúrilo, nešokovalo, bolo dobré, ale nič viac. Honda Civic Type R vo mne vyvoláva enormne rozporuplný pocit. Mám ho rád, nemám ho rád? Sám neviem. Vlastne viem. Viem?

Keď som sa prvýkrát zoznámil s novým Civicom TypeR, bolo to koncom augusta roku 2015. Celkom horúci deň a druhá príležitosť pre slovenského novinára, sadnúť do auta a okoštovať ho na SlovakiaRingu. Auto pôsobilo fantasticky, znelo vynikajúco, sedelo sa v ňom vynikajúco, jazdilo vynikajúco. No nadšený som nebol. Ani náhodou. Počas vlastnej jazdy som sa totiž nudil.

Slovakia Ring mám rád, koniec koncov musím ho mať rád, veď je jediný Náš a ešte k tomu veľmi dobre postavený a riadený. Ale TypeR a SlovakiaRing mi spoločne nechutili. Obe výborné, spolu nanič.

Ring bol pre TypeR príliš veľký, príliš široký. TypeR bol zas pre Ring príliš malý, príliš mrštný.

Sklamanie bolo veľké. Ani sa mi nechcelo rezervovať si ho na plnohodnotný redakčný test a okoštovať ho niekde na horskom priesmyku v úzkych zákrutách, krátkych rovinkách, teda tam, kde by mu to malo svedčať. Bol som úprimne rád, že o svojom zážitku nemusím písať. Nič pekné by som nenapísal a moji kolegovia by ma mali za idiota – veď ako sa ti môže TypeR nepáčiť na okruhu? Šibe ti? Keď sa ti to zdalo pomalé, prečo si nepridal...?

Pocit z minulého roka zoslabol, zostali len fakty a očakávania boli opäť veľké. O to väčšie, keď som zistil, že po tisícoch kilometrov, po vyše roku intenzívneho testovania novinármi kade tade po cestách a okruhoch tomu autu vôbec nič nie je. Žiadna menená prevodovka, spojka, žiaden rozpadnutý motor, vymenené turbo. Nič, iba x-krát menené gumy a brzdové obloženie – ako dôkaz, že to auto nikto nešetril. Dokonca ho nikto ani neroztrieskal, neomotal o strom. Nič, žije, funguje, teší sa dobrému zdraviu. 

Aj keď som mal predsudky, aj keď som počul príbehy o pokazenom dizajne a premrštenej cene (naozaj?!), mať v ruke kľúč, blížiť sa k nemu. V tom je jeho prvotná sila. A ten istý pocit nadšenia sa opakoval zakaždým, keď som k nemu kráčal s kľúčom v ruke, keď som si obzeral detaily, ktoré sme všetci odsúdili ako prehnané. Dokonca i teraz, keď to píšem sa mi rozbúcha srdce, predstavím si ten interiér, zvuk motora a na krku mám zimomriavky...

Zo všetkých áut, ktoré som doteraz testoval, mi TypeR najviac pripomína Nissan Juke R a to bez urážky, pretože jasne rozlišujem, ktoré auto má lepší podvozok. Tou surovou japonskou tunerskou brutalitou a snahou všetkých šokovať sú si autá podobné. Lenže kým Juke R je vytunený idiot, Type R je od základu rodinný miláčik, ktorého tatinko miluje a neznáša zároveň. Miluje ho za jazdu do roboty a z roboty, neznáša ho za jazdu na dovolenku/na chatu – lebo kým z jazdy do roboty spraví zážitok, z jazdy na dovolenku spraví únavnú hučiacu štreku.

Očakávate, typický testerský zvrat? Že najprv ohováračky a potom sa zázračne všetko zmení k lepšiemu? Nie, tak to nebude. Pretože kým pri Alfa Romeo vám po prvých okamihoch, v návale hormónov šťastia/hnevu (podľa roku výroby a modelu) mozog definitívne, neodkladne a nenapraviteľne zhasne, zatiahne roletu a nechá vás utápať sa v pocitoch, pri Honde Civic zostáva mozog aktívny a plne funkčný aj napriek silným pocitom. A tak sa stane, že síce ho máte radi, predstava kupovať ho, vám príde absurdná.

Interiér vozidla je rovnako šialený ako exteriér. Sedačky sa vám nebudú páčiť, ak máte problémy s chrbticou. Cez vysoký okraj škrupín sa „väčšie kosti“ budú pretláčať ťažko. Spomenúť musím radiacu páku. Aj štandardný Civic má radenie na vynikajúcej úrovni, ale Type R má najlepšie radenie medzi hot-hatchmi. Tak ako má najlepší zvuk a vynikajúce riadenie.

Jazda s týmto autom je dychberúca. Nielenže si budete užívať každý meter, keď môžete jazdiť rýchlejšie, navyše budete preklínať každý meter, počas ktorého sa vám posádka sťažuje, že jej je zle a vy budete musieť jazdiť plynulo. Inteligentný samosvorný diferenciál na prednej náprave je presne to, čo vám umožní byť čoraz rýchlejší a rýchlejší. Jediné čo vás bude brzdiť je strach, kvalita vozovky a samozrejme fyzika. Podvozok vám počas jazdy hovorí veľa. Nepatrí medzi tie, ktoré chyby údržby ciest umlčia a cestu vyhľadia. Ani sa vás odskočením nepokúsi zabiť, i keď budete vedieť, že zadok aj napriek pritvrdeniu nie je dokonalý. Pocit, že vás zradí, je mylný. Iba vás informuje, hnusne realisticky.

Vysporiadať sa s tým bolo pre mňa ťažké, pomohol adrenalín. Brzdy nevädli. Ani štipku, boli jedovaté a dávkovali sa výborne. Motor 2,0 VTEC turbo s maximálnym výkonom 228 kW teda 310 koní a 400 Nm pri 2500 až 4500 ot/min zrýchli auto na 100 km/h za 5,7 sekundy. Je to výborný motor, rozsah využiteľných otáčok je gigantický, točiť k 7000 ot/min je nevyhnutnosť, veď práve tam sa nachádza maximum výkonu (6500 ot/min). Postupne som sa odhodlával na stláčanie gombíkov sľubujúcich zvýšenie jazdného zážitku. Po istom čase som si trúfol na R+, keď som si zvykol, stlačil som i tlačidlo na vypnutie ESP. A potom išlo už len o to, koľko krát to ešte otočím a koľko jázd po horskom priesmyku mi ešte benzín vydrží. Auto je nezmar. 

No a potom tu je druhá stránka veci. Auto je hlučné a tvrdé. Presne to sme všetci chceli, však? Žiadne zvuky z reprákov, žiadne pneumatické pruženie, ktoré by auto predražilo a oťažilo.

My sme to chceli, naše manželky ale veľmi nie. Hlučnosť výrazne nestúpa zvyšovaním rýchlosti a dieťa sa mi vzadu v sedačke vyspalo – to sú pozitívne fakty. Negatívne fakty sú, že pri bežnej jazde s rodinou som sa na auto sťažoval spoločne s polovičkou. Nie, nie je hlučné ani tvrdé ako dáky kočiar, ale je tak tvrdé ako ostatné veľmi ostré hatchbacky v tejto cenovej kategórii, je od nich o kus hlučnejšie a to je pre rodinu priveľa.

 Auto je citeľne tvrdšie pri R+ režime. Záleží od dĺžky jazdy. Opäť a ešte výraznejšie platí, že kratšie trasy áno, dlhšie nie. Záleží na tom, z čoho do TypeR presadnete a koľko toho vydržíte. Ak ide o dlhé cesty s rodinou, neznášam tvrdé autá. Ak idem do práce sám, či si idem zajazdiť, vôbec mi to nevadí. TypeR preto nemôže byť auto na dlhé trasy, zbláznil by som sa.

Rozporuplné? Rozhodne. Na jednu stranu to auto sebecky milujem, na druhú stranu fakt, že ho milujem nemôžem povedať svojej polovičke a sotva si ho priznám sám pred sebou. Ak by som jej to priznal, nielenže by som protirečil sám sebe, protirečil by som aj jej a to by bolo asi horšie... Auto je tvrdé, hlučné, na naše cesty sa fakt nehodí, síce ako vodič si to nebudete všímať, ostatní budú riadne rozbití a dlhé trasy v tomto? Na to sme všetci príliš rozmaznaní.

Moja odborná rada teda znie: nekupujte ho, jazdite s ním (rada za všetky drobné). Neriešte pre a proti, neporovnávajte, nasadnite, zoberte ho niekam, kde budete sami a vyskúšajte ho – naplno. Ak vám vyhovuje okruh, prosím, choďte tam, ale vedzte, že TypeR je najlepší v úzkych serpentínach, na miestach kde vás od smrti delí iba vetché zvodidlo a vaše schopnosti. Tam je skvelý. Tam a ešte pri ceste do práce, pri každodenných povinnostiach – osamote. Je to sebecké auto, ktoré vie odviezť rodinu aj manželku aj frajerku, ale načo? Načo to budete robiť? Aj tak viete, že najlepšie vám je osamote, iba vy dvaja, niekde kde bolo predtým a potom božské ticho. Civic Type R Egoista.

Hľadať v Type R praktické a zároveň extrémne rýchle auto? O.K. veď to je, skutočne také je. Má miesto aj pre manželku, pre dve deti, aj pre psa, aj pre batožinu, ešte aj na strechu si buchnite lyžiny a vozte tam tú sprostú nádobu.

A keď ho kúpite a budú sa vás pýtať: to načo si si kúpil? Ukážte im váš urodzený prostredník, alebo – ak si ich vážite, pokojne a s úsmevom im skúste vysvetliť, že to auto je kauf roka, že má Magic Seats, že je pohodlné, dobre vyzerá, že sa nekradne, že vôbec nie je hlučné ani také tvrdé, že si na to rodinka zvykla, ani veľa nežerie, že... hovorte si čo chcete, aj tak bude každý vedieť, že ste si ho kúpili preto, lebo ste ho chceli, nie preto lebo je praktické.

Áno Civic je z estetického hľadiska ako celok prehnané dielko. Lenže vďaka tomu na seba nielenže upozorňuje, majiteľovi nevybledne ako nudný hatchback so silným motorom, nebude musieť pre pochopenie čo dokáže sadať za volant a hľadať kus voľnej cesty, stačí sa mu naň pozrieť a usmeje sa. Vždy keď som sa vracal z práce a vystúpil z neho, predtým než som vliezol do domu, obzrel som sa a usmial. Tak na mňa pôsobil, nepomôžem si. 

Ak chcete hothatch typu 5v1 TypeR nekupujte. Ak chcete brutálne športové auto za maximálne 35-tisíc, nasledujúce číselné hodnotenie je pre vás: 9 z 10. 

Ak chcete vedieť o odchádzajúcej Honde Civic viac, zájdite radšej sem. Viac faktov o Type R ako v tejto rozlúčkovej dojmológii nájdete v našom prvom zoznámení s autom tu. Ak chcete vedieť ako v TypeR fungujú smerovky, ako sa v ňom sedí, ako sa ovláda vzduchotechnika a ako funguje infotainment, či iné obdobne záležitosti, choďte si doň sadnúť. A ak s ním chcete jazdiť, chcete ho mať, kúpte si ho. Ale to praktické komfortné kombi si radšej nechajte. Že na to nie sú peniaze? A čo myslíte, prečo ho ešte nemám? Nuž, rozhodnite sa a choďte. Choďte si poň, kým sa ešte dá, ponuka je limitovaná.

A ak to už nestihnete, nezúfajte, nová generácia príde čoskoro. Či si ale zachová čistotu a zároveň bláznivosť toho súčasného „tajpáru“ je otázne.

 

 

Ján Hargaš

Komentáre k článku


© Copyright 2017 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám Kontakt na redakciu.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.