Zobraziť galériu

Kia Niro
Zdroj: Jozef Vydra

Musím priznať, že ma Niro prekvapilo dvakrát. Prvý raz to boli rozpaky z mojej strany, po druhý raz

Prvé stretnutie s hybridnou novinkou sprostredkovali fotografie. Keď som prvýkrát stál orpti Niru zoči-voči,  zneistel som. Na fotkách sa tvárilo ako mohutné SUV. V skutočnosti je to menší, presnejšie stredne veľký crossover. Teda aspoň sa tak zdá. Toto že má zaujať najmä mladé rodiny? Nuž, ukáž, čo vieš – vravel som si v duchu.

K testom áut už dlhý čas pristupujem bez predsudkov. Tiež bez očakávaní. Cena auta ma zaujíma až na úplnom konci, keď v rámci testu vypĺňam tabuľku s technickými údajmi. Inak by som podvedome porovnával cenové hladiny a kategórie. Takto začíname na čistom papieri.  Iste, auto za dvojnásobok ceny môže byť lepšie – ale dvojnásobne?

Nesnažím sa porovnávať neporovnateľné. Každý test, akokoľvek sa snažím, aby bol objektívny, je zaťažený istou mierou subjektivizmu. Záleží na tom, ako sa mi auto pozdáva hneď od začiatku, ako sa správa počas spolužitia, ako a či sa jeho obraz zlepšuje, alebo naopak, nachádzam chyby, ktoré mi „nevoňajú“ a pocit z neho skôr rozostrujú. Keď adept ukáže, (na) čo má, porovnávam ho s konkurenciou.

Inak to nebolo ani s Nirom. Počul som o ňom veľa chvály predtým, než som sadol a naštartoval. Už na prvý pohľad je to robustné auto. Aj na prvý pohľad budú dojem väčšej výšky, ako má v skutočnosti. Ale inak je to auto celkom správnych proporcií a veľkosti pre dnešnú dobu. Stačí otvoriť dvere a zistíte, že vo vnútri je miesta akurát dosť pre mladú rodinu s menšími deťmi. Cieľovka je jasná, zdá sa mi, že Niro je pre ňu zásah do čierneho.

Celkom nové a prvé v rade

Kia vyvíjala malý crossover od základu ako hybridné vozidlo. Niro využíva celkom novú platformu koncernu Hyundai/Kia. Vyvinuli ju špeciálne pre hybridné a elektrické autá. Nové Niro teda stojí na rovnakej platforme ako sesterský Hyundai Ioniq. Ten má tri modely v jednej karosérii. Podobne by to malo byť aj s v Kii. Podľa môjho názoru dokázala Kia urobiť z rovnakých surovín zatiaľ lepší výsledok. Minimálne v tom, že ponúkla typ auta, ktorý momentálne „fičí“ vďaka univerzálnejšej karosérii. Je to teda kríženec medzi hatchbackom a SUV. Viac hatchback, ako SUV, aby som bol presný. Z tej druhej kategórie toho má totiž podstatne menej. Niro klasifikuje medzi crossovery mierne zvýšený podvozok a plastová ochrana spodnej časti karosérie vrátane čiernych lemov blatníkov, prahov a panelov v nárazníkoch.

Globálny model aj pre Európu

Auto má dlhší rázvor a sedí sa v ňom vyššie ako v modeli Kia cee'd a podobných hatchbackoch. Vytráca sa ale z neho robustnosť obrovského obrneného auta, akú neraz pociťujeme vo veľkých SUV. Agresivita veľkých SUV je  pre Niro úplne cudzia, vďaka triezvo elegantnému dizajnu vyzerá naopak veľmi uvoľnene a pohodovo. Vozidlo je vo firemnej hierarchii na pomedzí typov cee’d a Sportage. Kia tak môže získať nových klientov. Tých, ktorým by bol cee'd príliš malý a Sportage zasa veľký. Niro má takto šancu osloviť aj ľudí, ktorí nad hybridom doteraz ani len neuvažovali. Pozoruhodné však je, že rázvor osí kolies je v porovnaní s modelom Sportage dlhší o 30 milimetrov, čo znamená, že aj cestujúci vzadu majú dostatok priestoru. Niro totiž prekračuje parametre nižšej strednej triedy s celkovou dĺžkou 4 355, šírkou 1 805, výškou 1 545 mm a rázvorom s hodnotou 2 700 mm. Veď je iba o 45 milimetrov kratšie, ako Sportage. A to sa mi pri prvom stretnutí zdalo príliš malé...

Zvonka moderné a dynamické

Dizajn auta nie je výstredný, skôr konzervatívny. Nemožno mu ale odoprieť istú dávku originality. Kia Niro má charakteristickú masku chladiča. Vysoko nasadené svetlomety mu dodávajú trocha namosúrený výzor. Dopĺňajú to ostro vykrojené nárazníky. Zadný má integrovaný difúzor. Na konci klesajúcej strechy je výrazný spojler. Dodáva to autu dynamický vzhľad. Pri pohľade zboku vynikajú veľmi dobre nastavené proporcie. Auto má pre oko lahodiaci pomer výšky pontónu, celej kabíny, ako aj veľkosti a tvaru bočných okien. Hranaté zadné svetlá pripomínajú niektoré predchádzajúce aj súčasné modely značky. Príslušnosť k „rodu“ Niro jednoducho nezaprie.

Konzervatívny poriadok

Poznáte ho z nemeckých áut - ovládacie prvky sú zoradené podľa európskych zvyklostí. Kia úspešne prebrala v tomto smere všetky ergonomické pravidlá. Displej multimediálneho systému je dotykový. No čo kvitujem, je ovládanie ostatných funkcií tlačidlami. Trocha lacno pôsobí kryt airbagu na volante. Podobné detaily sú aj inde, ale nie stále na očiach. Oficiálne povedané je Niro globálny model. Preložené do slovenčiny to znamená, že mieri primárne na Ameriku. Je to na ňom vidieť. Na pôdoryse porovnateľnom s modelom cee´d pôsobí ďaleko mohutnejšie.

Nasadnutie dovnútra potvrdzuje americké poňatie. Predné sedadlá sú pohodlné, priestor vzadu uspokojí aj dvoch dospelých. V lakťoch aj nad hlavou je miesta ako vo vilke na predmestí – a platí to aj na zadných sedadlách. Basketbalistov síce nepotešíte, ale bežné konfekčné veľkosti si užijú priestor. V batožinovom priestore odveziete 425 litrov batožiny. To je na stredoeurópske pomery priemerná hodnota. Po sklopení je to 1 425 litrov, čo opäť nie je nie nadštandardná hodnota. Priestorové pomery ovplyvňujú batérie pod zadnými sedadlami, takže viac sa nedalo.

Prekvapenie som našiel aj pod palubnou doskou. Niečo na prvý pohľad chýbalo – parkovacia brzda. V hybride by sa očakávala elektrická. Niro ostáva verné americkej klasike. Mechanická parkovacia brzda sa totiž ovláda nohou na ľavej strane.

Chybičky sa nájdu

Lakťová opierka sa nedá nastaviť. V kombinácii s automatickou prevodovkou to kazí dojem z komfortu.  Na volante nájdete tlačidlá tempomatu a palubného počítača spoločne na pravom ramene volantu. Neraz som si ich pomýlil. Vy by ste to urobili tiež. Vzadu majú cestujúci veľa miesta na nohy, ale sedacie časti pomerne krátke a majú nevhodný sklon. Stehná tak nemajú potrebnú oporu. Operadlá sú zasa až prehnane štedré, no nedá sa nastavovať ich sklon. Určite by to prospelo pohodliu cestovania, aj lepšiemu využitia kufra.

Hybridná technológia

Kia Niro je síce hybrid, ale jej konštrukcia je iná, ako má napríklad Toyota Prius. Používa rovnaké lítium-iónové batérie, no namiesto inteligentnej elektrickej bezstupňovej prevodovky e-CVT využíva jednoduchšie riešenie. Má šesťstupňovú dvojspojkovú automatickú prevodovku, do ktorej je integrovaný aj elektromotor. Ten má maximálny výkon 32 kW (43,5 K) a maximálny krútiaci moment 170 Nm. Maximálny výkon spaľovacieho motora je 77 kW (105 k) a Kia uvádza kombinovaný výkon systému 104 kW (141 k) a kombinovaný maximálny krútiaci moment celkom pekných 265 Nm. Autu chýba na rozdiel od Priusa schopnosť pozvoľného zrýchľovania pri ustálených nízkych otáčkach , ktoré šetrí benzín. Nevyhnutnosťou tak je ľahká noha na plynovom pedále.

Spotreba nižšia, ako sme čakali, aj dynamika

Pravdou je, že na rozdiel od ostatných kolegov, ktorí skúšali nový hybrid a pochvaľovali si nízku spotrebu, neboli naše výsledky také skvostné. Napriek tomu, že viem jazdiť veľmi úsporne. Doménou Nira je totiž mesto a okresné cesty. Na nich sa dokáže takmer úplne priblížiť deklarovanej spotrebe výrobcu. Priemerných 4,5 litra som dokázal vyžmýkať aj ja. No iba na pár desiatkach kilometrov. Potom Niro „nastúpilo službu“ ako rýchly posol na diaľniciach. Tam sa priemer dvihol na 5,9 l/100 km pri priemernej rýchlosti vyše 98 km/h. Celkový výsledok 5,6 litra na odjazdenú stovku kilometrov tak zodpovedá spôsobu prevádzky. Aj tak je to príjemné zistenie, že sa so spotrebou dá urobiť veľa. Aj bez nezmyselného uberania valcov a „oturbenia“.

Spotreba bola vyššia aj vďaka 18 palcovým kolesám so širšími pneumatikami. Na to ale výrobca upozorňuje. Budúcemu majiteľovi dáva na výber. Aj pri najvyššej výbave si môžete vybrať menšie 16 palcové disky kolies, ktoré prinesú okrem vyššieho komfortu jazdy po rozbitých povrchoch ciest aj nižšiu spotrebu. Približne o pol až ¾ litra. Jazdné vlastnosti sú veľmi dobré. Dlho sú neutrálne a pruženie veľmi dobre zvláda aj naše nie práve najlepšie cesty.

Za spotrebou však zaostáva dynamika. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 11,5 sekundy je absolútne priemer. To platí aj pre maximálnu rýchlosť, kde 162 km/h asi nie je to, čo by ste čakali. Dalo by sa povedať, že hybridný pohon Nira nepatrí medzi tie najlepšie. To však nebolo ani zámerom tvorcov – konkurovať Toyote Prius. Kia chce v prvom rade rozšíriť hybridnú technológiu pre široké masy. O dieselovom, čo čisto benzínovom pohone ani neuvažuje. Takže Niro = hybridný pohon.

Verdikt

Kia Niro je fajn auto. Získava body za príjemný dizajn, veľmi dobrú a prepracovanú ergonómiu ovládania a skutočne solídne jazdné vlastnosti. Spĺňa predstavy, ktoré od neho očakávate. Nie je to žiadny šprintér, takže nečakajte zázraky v podobe akcelerácie. To však nikdy nebola prvá voľba v prípade hybridov. Za tieto ústupky prináša zaujímavo nízku spotrebu, ktorá má prím v mestskom a prímestskom prostredí. Pri jazdách na dlhé vzdialenosti po diaľniciach sa čaro diktátu spotreby vytráca. Tá je však v priemere veľmi zaujímavá, vlastne veľmi dobrá. Aj cena, s ktorou auto prišlo na trh. Je nižšia, ako ponúka konkurencia a to je ďalšie plus pri celkovom hodnotení.