Zobraziť galériu

Dacia Sandero 1,6i AAA Auto
Zdroj: Ján Hargaš

Dacia Sandero Stepway je automobil, ktorý vás najprv vydesí, potom očarí.

Daciu Sandero Stepway prvej generácie sme do testu získali zo spoločnosti AAA AUTO.

Dacia Sandero prvej generácie je z veľkej časti totožné s prvým modelom, ktorý Dacia v rukách Renaultu priviezla na západné európske trhy – Logan. Kým lacný sedan, dodávko-kombi, či pick-up si okamžite získali svojich zákazníkov, mnohí túžili po odlišnej karosérii. Tá prišla už o pár rokov v podobe samostatného modelu s menom Sandero. Automobil zdieľa väčšinu súčiastok s Loganom, stojí na tej istej platforme, má však menší rázvor a odlišnú vizáž. Ak vás viac zaujíma súčasná generácia modelu Logan, alebo Sandera, kliknite na odkazy. Zaujímavou alternatívou je takmer rovnako nenáročný Duster s atmosférickým benzínovým motorom.

Prvé Sandero prišlo tri roky po uvedení modelu Logan. Od roku 2007 do roku 2012 si zákazníci kupovali prvú generáciu, od roku 2012 je tu druhá. Už pri prvej generácii vznikla terénnejšie ladená verzia Sandera, ktorá sa podľa dnešných parametrov môže nazývať crossover. Automobil prišiel do Európy v roku 2009 a od štandardného Sandera sa odlišuje oplastovanou karosériou i vyššou svetlou výškou, ktorá už tak sľubných 155 mm zvýšila až na 175 mm. To spolu s relatívne krátkym rázvorom 2588 mm a krátkymi prevismi karosérie posúva priechodnosť terénom na úroveň, ktorou sa nemôže pýšiť mnoho drsne sa tváriacich SUV-čiek. Verzia Stepway tak ponúka nielen lepší imidž ako obyčajné Sandero, ponúka tiež potenciál jazdy na nespevnených povrchoch. Ten je limitovaný neprítomnosťou pohonu 4x4, ale tiež absenciou stabilizačného programu potláčajúceho prešmykovanie kolies. Výhodou automobilu ale je, že vďaka príjemne mäkkému podvozku môžete na prekonávanie prekážok použiť vyššiu rýchlosť a tým jeho potenciál na nespevnených cestách o malý kus zvýšiť.

Dacia Sandero mala od začiatku výroby k dispozícii v podstate tri benzínové a jeden naftový motor avšak v rôznych špecifikáciách. Základnou motorizáciou bola od príchodu vozidla benzínová „jednaštvorka“ 1,4 MPI s výkonom 55 kW a krútiacim momentom 112 Nm. Osemventilový štvorvalcový motor s kódovým označením K7J je x-tá generácia motora, ktorého korene siahajú v podstate až do šesťdesiatych rokov minulého storočia (C-E-K). Motor K7J sa prvýkrát objavil v modeli Renault Clio v roku 1997, poznať ho možno i z modelu Kangoo a ďalších Renaultov, i keď častejšie sa objavuje výkonnejšia šestnásťventilová verzia. Dacia ponúkala aj verziu na LPG, ktorá disponovala identickými parametrami. Motor sa v Daciách vyskytoval do príchodu emisnej normy Euro 5. Vtedy ho nahradil menší atmosférický šestnásťventilový štvorvalec s objemom 1,2 litra disponujúci rovnakým maximálnym výkonom, no o 5 Nm nižším krútiacim momentom. Daný motor tvorí základ ponuky Sandera i v súčasnej druhej generácii a nájdete ho napríklad aj pri Renaulte Clio. V prvej generácii Sandera sa taktiež ponúkal vo verzii na LPG. V tomto prípade ale prichádza k miernemu zníženiu výkonu na 52 kW, pričom krútiaci moment zostáva zachovaný – 107 Nm.

Osemventilový agregát 1,4i K7J je doslova „držiak“. Platí, že aj keď sa nejaké nedostatky našli, buď šli na vrub nedostatočnej údržbe, alebo ich bolo možné ľahko odstrániť. Motor pritom nie je  precitlivený a znesie i lajdácke zaobchádzanie. Objaviť sa môže unikajúci olej z typických miest (ľahko odhaliteľných podľa prítomnosti samotného oleja – napr. olejová vaňa), no našla sa aj štrajkujúca cievka zapaľovania. Pri tomto motore i pri väčšom bratovi z rovnakej série, ktorý tvoril základ ponuky verzie Sandero Stepway – 1,6 MPI K7M si treba dať skontrolovať a nastaviť ventilovú vôľu v pravidelných intervaloch.

Menší benzínový štvorvalec 1,2 16V s kódovým označením D4F taktiež patrí k spoľahlivým motorom a aj on je vývojom pôvodných motorov Cleon-Fonte. Rad D vznikol pre pôvodné Twingo a pod D7F bolo možné nájsť osemventilovú verziu v modeloch Twingo i Clio. Šestnásťventilová výkonnejšia verzia 55 kW (75 k) a 105 Nm sa objavila ako v Cliu tak i v Thalii a v menších automobiloch značky Dacia (Logan, Sandero).

Vrcholom benzínovej ponuky pre Sandero a zároveň základom ponuky pre Sandero Stepway je benzínový agregát 1,6 MPI s výkonom 64 kW (87 k) a s krútiacim momentom 128 Nm. Maximálny výkon je dostupný pri 5500 ot/min, maximálny krútiaci moment pri 3000 ot/min. Istý čas bola na niektorých trhoch dostupná aj šestnásťventilová verzia motora s výkonom 78 kW.

Na svoje si prišli aj fanúšikovia naftových verzií, i keď treba spomenúť, že benzínová ponuka je pri ľahkom Sandere (ale aj Logane) pre 90 % zákazníkov lepšou voľbou ako naftová. Naftu zastupuje motor 1,5 dCi naladený buď na 50 kW, 55 kW, 63 kW a 66 kW v závislosti od emisnej normy. Verzie 50 a 63 kW patria k norme Euro 4, kým výkonnejšie 55 a 66 kW sú dostupné pre normu Euro 5 a kúpiť ich možno i dnes v úprave pre Euro6. Slabšia verzia mala krútiaci moment 160 Nm (50 kW) alebo 180 Nm (55 kW), silnejšia 200 Nm.

1,5 dCi K9K vo všetkých špecifikáciách je motor s liatinovým blokom a hliníkovou hlavou valcov, so vstrekovaním CommonRail, s filtrom pevných častíc FAP, s dvojhmotným zotrvačníkom, turbodúchadlom a rozvodom OHC. Turbodúchadlo je vo všetkých aplikáciách v Sandere s pevnými lopatkami rotora od firmy BorgWarner. Vstrekovače boli buď Delphi, alebo Siemens v závislosti od emisnej normy. Platí, že najmä skoršie motorizácie (vstrekovače Delphi), ale aj neskoršie trpeli na nekvalitnú naftu, ktorú im majitelia vzhľadom na nižšiu predajnú cenu radi dopriali. Pri horšej nafte dochádzalo k upchávaniu vstrekovačov, čo malo množstvo ďalších následkov vrátane vysokých cien opráv. Dané naftové motory, i keď menej finančne náročné na kúpu trpeli tými istými problémami, ktorými trpia i drahšie moderné nafťáky. Okrem problémov so vstrekovačmi, ktoré obvykle odstráni len výmena (resp. využívanie kvalitnej nafty a vhodného aditíva), sa objavovali aj ďalšie typické závady – predčasne opotrebovaný dvojhmotný zotrvačník i poškodené turbodúchadlo. Práve naftové motory dokázali kaziť povesť modelov Dacie, možno ešte viac ako hrdza. Ak teda zvažujete kúpu ojazdenej Dacie Sandero prvej generácie, rozhodne odporúčam pozrieť sa na benzínové motorizácie.

Aj keď najmä o 1,2 a 1,4 MPI nemožno hovoriť ako o živých motoroch, vedia dobre slúžiť menej náročným motoristom a vydržia aj zlé zaobchádzanie. 1,6 MPI je taktiež solídny motor, ktorý tak ako menšie motorizácie okrem únikov oleja, či nejakej tej cievky trápia skôr zlyhávajúce senzory, či zatuhnutá škrtiaca klapka. Ani tento motor nie je športovec, ale je presne to, čo Sandero, no najmä Sandero Stepway potrebuje.

1,4 MPI a 1,6 MPI sú mdlé v nízkych otáčkach, najsilenšie sú v stredných otáčkach a vo vysokých už robia skôr len hluk a žerú viac benzínu. Naopak malá 1,2i má rada aj vyššie otáčky, i keď sa bleskovo zvyšuje ako spotreba, tak i hluk motora.

Práve vysoká úroveň hluku v kabíne patrí k najväčším negatívam Sandera. Šetrenie na izolačných materiáloch sa týka ako odhlučnenia motora, aerodynamického hluku, tak i teplotnej pohody. Ani vozidlo vybavené klimatizáciou nemusí v čase najväčších horúčav ponúkať oázu príjemnej teploty, a to ako pre menej výkonnú klimatizačnú jednotku, tak i pre vysokú mieru presklenia interiéru, nedostatočnú tepelnú izoláciu. Obdobné pocity ale môžete mať aj pri opačnej situácii. V takom naftovom Sandere môžete na vyhriatie kabíny v zime čakať desiatky kilometrov a aj tak vám môže byť naďalej zima. Vysoká účinnosť motorov a minimum zbytkového tepla spolu s ľahkou konštrukciou vozidla a horšia izolácia spôsobia, že v aute bude väčšia zima ako v iných.

Staré Sandero Stepway patrí k autám, ktoré sú fajn do rýchlosti 110 km/h, následne sa menia na hučiace trasľavé neisté tragáče. Auto nie je stvorené na dlhé diaľničné presuny a ani drahšia verzia Stepway na tom nič nemení. Jedným z dôvodov je aj výhradne päťstupňová prevodovka a samozrejme nižšie výkony motorov. Aj najsilenšia benzínová motorizácia má pri diaľničnej 130-tke 3500 ot/min a v kabíne je hluk ako na píle. Iste, keď autá prichádzali na trh, nároky spotrebiteľov neboli také veľké ako dnes, ale zo súčasného hľadiska si v aute na diaľnici veľa pohodlia neužijete.

Ďalším z dôvodov nepohody je pochopiteľne i horšia ergonómia. Tvrdé plasty v interiéri sú nevyhnutnosťou pri lacnom vozidle. Prvá generácia Sandera omnoho horšie skrýva ich lacnotu, i keď lepšie ako prvý Logan. Ovládacie prvky vzduchotechniky sú od ruky rovnako ako ovládanie sťahovania predných okien – všetko je na stredovom paneli. Volant o multifunkčnosti nechyroval a nastavovať sa dá iba v dvoch smeroch (hore-dolu). Sedadlo je síce mäkké, čo pomôže, ale tvarované nie je ktovie ako. Chýba taktiež stredová lakťová opierka, nehovoriac o možnostiach nastaviť si posed podľa svojich predstáv. Kabína je aj napriek kompaktným vonkajším rozmerom priestranná, o čom svedčí aj kufor s peknými 320 litrami. Môže za to fakt, že je kabína posunutá viac dopredu. Sandero odvezie štyroch cestujúcich a podľa hesla dobrých ľudí sa všade veľa zmestí odvezie aj piatich. O komforte ale nemôže byť reč. Tu ide o holú prepravu z bodu A do bodu B. Komfort ale Sanderu cudzí nie je. Okrem mäkkého čalúnenia sedadiel vyznáva auto i veľmi mäkké pruženie, ktoré je jednou z najväčších devíz áut tejto značky. Pohodlným preskákaním cez deravé cesty konkuruje autám vyšších tried a mnohé z nich suverénne prekonáva. Komfort ustúpil aj jazdným vlastnostiam, takže pri ostrejšej jazde sa auto dosť nakláňa a pri prudkých manévroch predné kolesá rýchlo strácajú priľnavosť. V zákrutách to ale také hrozné nie je, auto si do zákruty pri vyššej rýchlosti doslova klakne a umožní udržanie vyššej rýchlosti než by ste čakali. Samozrejme zážitok zo športovej jazdy k tomuto autu nepatrí. Nepomôže ani pekne sa prejavujúci agregát a súvis s tým má aj úplne gumené riadenie, ktoré akoby ignorovalo ovládané kolesá a vodič o nich počas jazdy vlastne nič nevie (až kým neodpadnú).  

Dacia Sandero prvej generácie patrí vo všeobecnosti k nadpriemerne spoľahlivým vozidlám, slabôstkami svojho brata Logana (prvých ročníkov) už prakticky netrpí. Vďaka tomu sa možno i s odstupom času zmieňovať pozitívne ako o antikoróznej ochrane súčastí podvozka, spoľahlivosti motorov, tak i výdrže konštrukcie, či elektroniky. Automobil vo všeobecnosti nepostihujú vážne poruchy. Je skrátka tak jednoduchý, že sa na ňom ani nemá čo pokaziť.

Napriek viditeľnej a nepopierateľnej snahe automobilky šetriť na všetkom sa Dacia postarala o to, aby vyrobila obdivuhodne odolné jednoduché auto oplývajúce materiálovou rezervou dielov, ktorá sa dnes už skutočne nenosí. Sandero síce nebude svojich zákazníkov hýčkať luxusom, postará sa ako o pohodlnú jazdu, tak aj nízke servisné náklady. Toto konštatovanie odhalili roky a je to doslova facka pre tých, ktorí si myslia, že lacné auto nemôže byť spoľahlivé. Nuž môže a môže byť spoľahlivejšie ako Mercedes, Audi, či akákoľvek iná hodnotne pôsobiaca značka – dôvod na to je jasný : čo auto nemá, to sa nepokazí. A ak sa niečo pokazí, oprava bude za facku a spraví ju hociktorý garáž majster v okolí a možno i majiteľ sám.

Už sme písali o motoroch, z ostatných vecí sa poruchy objavujú najmä na výfukovom potrubí, ktoré jednoducho nedokáže odolávať korózii a po pár rokoch sa obvykle rozpadá. Stane sa aj, že rovno odpadne pre skorodované uchytenie. Korózia prekvapivo obchádza dôležité súčasti podvozka a tie často vydržia dlho. Naopak sa hrdza rada zahryzne do horšie chránených súčastí karosérie – podbehy, blatníky a podobne.

Problémom komfortu, ktorý poskytuje mäkký podvozok sú celkom pochopiteľne rýchlejšie odchádzajúce súčiastky ako guľové čapy, silentbloky, tlmiče. Platí to najmä o vozidlá Stepway, ktoré častejšie jazdia do terénu. Pravda, Sandero využívajú na cestu na chatu aj majitelia štandardných verzií – svetlá výška 155 a veľmi pohodlné prejazdy nerovností sú toho dôvodom. Je obdivuhodné ako pokojne sa auto správa na nerovnostiach, prirovnať to možno azda len k Dusterovi, ktorý tiež žehlí diery v ceste s prehľadom.

Ako na tom bolo testované auto?

Automobil v teste bol Dacia Sandero Stepway 1,6 MPI z roku 2009, ktorý mal najazdených len 54-tisíc km. Kilometre boli reálne, okrem iného o tom svedčila nízka miera opotrebovania vozidla ako v interiéri, na karosérii tak i na podvozku. Dobre vyzeral aj samotný výfuk, nie je zrejmé či už bol menený, skôr by som to pripísal menšiemu využívaniu za horšieho počasia. Lak bol v dobrom stave iba s niekoľkými odreninami od podrastu. Vonkajšie plasty na tom boli o trošku horšie, podnebie sa na ne už podpísalo. Vnútorné nejavili výrazné známky opotrebenia, ale palubná doska sa doslova zosunula na jednej strane o kúsok nižšie. Tak to dopadne pri jazdení mimo spevnených povrchov s vozidlami s nedostatočne tuhou konštrukciou. Majiteľ dokonca ani nemusí auto brávať na jazdy mimo spevnených ciest a mäkšia konštrukcia sa časom môže pohnúť. Pre tvrdé plasty to znamená, že sa pri prejazde nerovností začnú o seba odierať, vŕzgať a posúvať sa. Motor štartoval bez problémov, mal dostatok sily. O spotrebe napísať nič nemôžem, automobil nemá palubný počítač a 300 kilometrov na minutie paliva v nádrži nestačilo.

Nasadnutie do vozidla po prvýkrát bolo kultúrnym šokom. Nepomohlo tomu ani dokúpené rádio spoliehajúce sa na základné reproduktory so zvukom kovovejším než staré mobily, ani vysoký posed za volantom, vďaka ktorému som mal vrch palubnej dosky iba kúsok od kolien a volant mi odieral stehno i v najvyššej pozícii. Pocit, že v prípade nehody vám airbag vystrelí do hrudníka a hlavu zadriete niekam medzi strechu a palubnú dosku nie je príjemný. Rovnako nepríjemný je aj plechový zvuk zatvárania dverí a veka kufra i hluk na palube.

Napriek tomu nemôžem popierať značné výhody, ktoré automobil má – jednoduchosť, lacnosť, pruženie. Aj ja som automobil vyhnal na nespevené cesty. Auto neohrozí len tak nejaký kameň a diery na ktorých s vami SUV zamáva a zatrasie, sú pre Sandero malým problémom. Je to taký príjemný spoločník chatára a nenáročného staršieho motoristu, ktorý vás odvezie tam kam chcete ak veľmi chcete. Vyliezť na kopec môžete vďaka rýchlosti, ktorú vám umožní dosiahnuť slušne výkonný motor a tiež pohodlný podvozok. No a ďalej pešo...

Sandero Stepway je dobré auto a oplatí sa o ňom uvažovať aj ako jazdenom. Miera kompromisu je už za hranicou únosnosti pre väčšinu dnešných motoristov, ale auto aj ako jazdené poskytne spoľahlivosť, pohodlie na deravých cestách a nízku cenu opráv, ktoré sa vyskytujú podstatne menej často než by človek čakal. Jazdiť so Stepway na záhradu za mestom bolo príjemné. Predstava, že by som auto vlastnil ma ale nenapĺňala radosťou. Nízka miera bezpečnosti, zlá ergonómia a mnoho ďalšieho by ma odradili. Musím ale uznať, že chápem prečo sa auto predalo skôr než som ho vrátil do bazáru, jazdiť s ním je v mnohých častiach Slovenska nepopierateľná výhra a môžem napísať, že jeho nový majiteľ urobil dobre, keď ho kúpil. Zároveň ale musím napísať, že nová generácia tohto modelu je podstatne ďalej vo všetkých oblastiach pri zachovaní nízkych nákladov na údržbu a kultúrny šok po nalodení sa na palubu je výrazne menší než v prípade prvej generácie. Ak mám svoje hodnotenie vyjadriť číselne, bude to 2,5 z 10. Body plus za spoľahlivosť benzínových motorizácií, slušný dizajn, jednoduchosť, dostatočnú praktickosť, komfort na zlých cestách. Body mínus za všetko ostatné...

Ak teda hľadáte auto pre starkých, ktorí ho budú využívať akurát tak na cestu do obchodu, či na chatu pár kilometrov od domu, s týmto autiakom nič nepokazíte, naopak ušetríte a ešte ich aj potešíte. Veď nevyzerá zle.