Zobraziť galériu

Opel Zafira 2,0 CDTi A/T 170k 2016
Zdroj: Ján Hargaš

Opel Zafira prešiel faceliftom. Veľké rodinné MPV odstránilo vrásky, upravilo nedokonalosti.

Facelit modelu Zafira sa niesol v duchu zmien zovňajšku, tak ako samotné slovo facelift napovedá. Technika sa nemenila, Podkapotou zostáva mimoriadne široké spektrum motorizácií. Od benzínu, cez CNG, LPG až po naftu. I keď konfigurátor značky ukazuje ešte viac možností – môžete si napríklad vyberať medzi Benzínom a benzinom, tiež medzi naftou a dieselom. Vybrať si bude ťažké. 

Ponuka je teda pestrá, i keď v súčasnosti užšia než pred faceliftom, my sme vybrali to, čo nám bolo ponúknuté – naftovú Zafiru s najsilnejším dieselovým motorom s automatickou šesťstupňovou prevodovkou s hydrodynamickým meničom a plnou výbavou. To preto, aby sme mohli vyskúšať všetko čo auto dokáže ponúknuť.

Podkapotou bez zmeny. Naozaj?

I keď facelift nepriniesol zmeny v motorizáciách, niekoľko ich v ponuke možno predsa len nájsť. Opel sa ešte pred faceliftom (s príchodom prísnejšej normy emisií) rozlúčil s benzínovým štvorvalcom s objemom 1,8 litra a s päťstupňovou manuálnou prevodovkou - ani tá už v ponuke nie je. K naftovým motorom sa navyše prikradlo nenápadné označenie BlueInjection. Už aj agregáty Opel prešli na vstrekovanie močoviny do výfukového potrubia.

Najsilnejší naftový motor je parametrovo bez zmien – stále má maximálny výkon 125 kW (170 k) pri 3750 ot/min a maximálny krútiaci moment 400 Nm pri 1750 až 2500 ot/min. Motor sa vyznačuje solídnym záťahom od spodu a dostatočnou rezervou na bezpečné predbiehanie.

Z pred-faceliftovej verzie som si ho pamätal ako silný motor so suverénnym záťahom a schopnosťou čeliť diaľničnému tempu bez ohľadu na zaťaženie. Dnes mám v rukách ten istý motor, zmena nastáva v prevodovke. Kým pred rokom to bol manuálny šesťkvalt, dnes je to šesťkvaltový automat...

Vývojovo staršia prevodovka patrí k priemeru súčasných skríň. Konštrukčne k naftovému motoru dobre pasuje a pri dobrej údržbe naznačuje dlhú výdrž. Horšie je to už s plynulosťou radenia a spotrebou. Tá sa počas testu pohybovala v priemere o liter a pol vyššie než v prípade manuálnej prevodovky.  

Prevodovka nezmätkuje, menič takmer nepreklzuje. Riadiaca jednotka však drží zaradený prevod dlhšie aj keď o to vodič prostredníctvom plynového pedálu nežiada. Program akoby nezohľadňoval mierne odlišnosti v jazde, ani silný záťah naftového motora už od nízkych otáčok (pod 2000 ot/min kde má maximum krútiaceho momentu).

Pochopiť vie jedine rozdiel na úrovni "normálneho" pozvolného jazdenia a športového. I keď jazdné režimy Zafira nemá, rozdiel v radení pocítite jedine s plynom na podlahe – vtedy radí ešte neskôr. Radenie nie je rýchle, je relatívne zdĺhavé v porovnaní s najmodernejšími automatmi, ale ešte stále v rámci normy a po čase si na o niečo pomalšie a neskoršie radenie zvyknete.

Vyššie uvedené nie sú poznatky, ktoré vám budú pri jazde výrazne vadiť, sú to rozdiely medzi modernými automatmi a iba priemerným automatom v Zafire.

Že máte v aute staršiu techniku spoznáte okrem pomalšieho radenia s citeľným preraďovaním najmä za studena, aj pri odchýlke tachometra. Kým pri rýchlosti 50 km/h je odchýlka meraná podľa GPS na úrovni 4-5 km/h (teda tachometer ukazuje 50 km/h, no reálna rýchlosť je 45,5 km/h), pri diaľničnom tempe je už rozdiel výraznejší. Ak si myslíte, že po diaľnici prechádzate rýchlosťou 140 km/h, v skutočnosti je to rovných 130 km/h. Keď vám tachometer ukazuje, že už fičíte rýchlosťou 150 km/h, podľa GPS máte 138 až 139 km/h. 

Zaujímavý je potom pohľad na spotrebu. Ak by napríklad palubný počítač ukazoval hodnoty s klasickou odchýlkou 0,4 až 0,5 litra, znamenalo by to, že rozdiel medzi reálnou spotrebou pri reálnej rýchlosti na diaľnici a spotrebe na základe údajov palubného počítača pri rýchlosti na základe tachometra vozidla, by mohol byť pokojne aj 1,5 litra nafty na 100 km. Ešteže podľa našich minuloročných meraní má auto odchýlku iba okolo cca 0,2 deci (palubný priemer vs. nádrž).

Priemerná spotreba podľa palubného počítača bola 6,7 litra nafty na 100 km, hrubým odhadom 7 litrov na 100 km na nádrž. Minulý rok počas jazdy do Chorvátska a späť, palubný počítač hlásil priemer na úrovni 5,3 litra, teda 5,5 na základe merania na nádrž.

V novom teste som ale nenajazdil toľko kilometrov ako pred rokom, význam mestských kilometrov a význam dynamickejších kilometrov je teda štatisticky výraznejší, každopádne je takáto spotreba veľmi blízka tomu, čo s autom môžete dosahovať vy (v rámci mixu kombinovanej spotreby). Pri dlhej jazde napríklad na dovolenku môže priemer klesnúť, ale i stúpnuť v závislosti od rýchlosti, dopravnej situácie atď...

Pri jazdení po okresných cestách v rámci pravidiel premávky, priemer s automatom klesol podľa palubného počítača k rovným šiestim litrom. Mestské jazdenie naopak znamenalo priemerne 9,1 litra nafty na 100 km (nie krátke „studené trasy“)

I keď sa kolegovi pri prvých jazdách zdal motor tichší ako benzínový náprotivok s objemom 1,6 litra a výkonom 200 koní, v porovnaní s konkurentmi mu kúsok kultivovanosti chýba. Motor je počuteľný od naštartovania cez mestské jazdenie až po diaľničné rýchlosti a to pomerne výrazne, i keď nie rušivo. Motor má výrazný chrapľavý zvuk, dobre viete aké má otáčky aj bez pohľadu na otáčkomer.

Pozitívne vnímam absenciu systému štart-stop. Zdá sa, že Opel ho poslal tam kam patrí. Nechcem byť vulgárny, nebudem písať kam ho presne mal poslať, ale je to poriadne ďaleko...

V interiéri zmeny charakterizuje výmena palubnej dosky a volantu. Volant nabral modernejšie a „kompaktnejšie“ rozmery, rovnaký nájdete v Corse i Astre a časom aj v ďalších modeloch.

Veľkou, pre niekoho možno i najväčšou zmenou je výmena "tlačítkového" infotainmentu za dotykový displej s minimom tlačidiel. Musím sa priznať, že som skôr dúfal vo výmenu za systém, ktorý svojho času využívala Insignia s „joypadom“ na stredovom tuneli. Nestalo sa, ovládanie prebieha cez dotykový displej. Kus nemeckého rácia zostáva našťastie v ovládaní vzduchotechniky, ktoré zostalo samostatné a verné „gombíčkom“.

Za roky testovania automobilov Opel vybavených starším infotainmentom som si zvykol aj na niektoré absurdné ovládače a relatívne rýchlo som vedel nastaviť to, čo som potreboval. Oddnes si zvykám na nový a musím povedať, že je to zvykanie ako pri tom prvom. Vo výsledku tak Opel nezískal vôbec nič, iba sa posunul bližšie k mainstreamu, kam koniec koncov patrí. Lebo ťukanie do displeja síce ľudia majú radi, vodič sa pri práci s dotykovým displejom musí načahovať.

Za jazdy je akékoľvek nastavovanie o to ťažšie o čo je hrboľatejšia cesta a o čo viac chodcov sa pokúša o skok pod koleso. Nahmatať ovládač po pamäti nie je možné.

OnStar je pomocník u nás nevídaný

Ak sa vám nechce zastavovať pre nastavenie navigácie, môžete si privolať pomoc a to nielen v prípade nehody, či zdravotných komplikácií. OnStar systém je dostupný aj u nás. Stačí stlačiť tlačidlo nad stredovým spätným zrkadlom a počkať, kým sa vám môže operátor venovať. Ja som operátora poprosil, aby ma poslal k najbližšiemu servisu Opel. Poslal. Keďže však v čase spustenia služby systém odošle iba momentálnu polohu a polohu neodosiela v reálnom čase (nezachytí tak smer pohybu), prvý tip znamenal obrátiť sa do protismeru. Po odsúhlasení správneho dílerstva mi operátor poslal presnú adresu do navigácie a ja už som len spustil navádzanie. Nepomôže síce v každej situácii, keď už to tam máte, využívajte, je to fajn.

Komfort vodiča patrí stále na vrchol. Anatomicky vhodne tvarované sedadlá by možno zniesli vylepšenie, svoju funkciu plnia dobre, bez bedrovej opierky to ale nejde. Výborný je výhľad z auta, rozdelený A stĺpik tam nie je náhodou. Parkovacie senzory sú o kúsok lepšie než pred faceliftom, dá sa s nimi dobre pracovať, rovnako s parkovacou kamerou.

Kým vodič sa cíti výborne a spolujazdec skoro rovnako, vzadu je to už horšie. Akoby konštruktérov ani nenapadlo, že by vzadu mohlo byť niečo viac než detské sedačky. Ploché sedadlá sú úplne bez bočného vedenia. Veľa pohodlia neponúkajú, sú skutočne strohé, tvrdé a nastavenie sklonu operadla je priemerné.  Pozitívom je, že sa dajú sklopiť a každé samostatne. Testovaný model bol v sedemmiestnom usporiadaní. Pochopiteľne sú zadné sedadlá najmä doplnkové, pre osoby menšieho vzrastu ale dostatočné. Batožinový priestor vyhovie i náročnejším. Aj po zdvihnutí tretieho radu sedadiel vzadu ešte kúsok miesta zostane. Rodinnú dovolenku s viac ako piatimi členmi vyrieši jedine strešný nosič.

Pozitívne hodnotím nové diódové svetlá. Síce zahŕňajú viacero režimov, v zásade si nič nevšimnete, a to je dobre. Tak stretávacie, tak diaľkové svetlá majú adekvátnu intenzitu na vyššej úrovni než xenónové svetlomety z auta pred faceliftom a studeným svetlom pomáhajú očiam, a teda aj vodičovi rýchlejšie reagovať na prípadné problémy. 

Ďalším pozitívom je vylepšený adaptívny tempomat. Predchádzajúca verzia (napr. v Insignii) reagovala ostrejšie, menej plynulo. Tu cítiť zlepšenie, keďže však takmer všetky zbierané informácie pochádzajú z kamerového systému vpredu, reakcie na hustejšiu premávku sú stále príliš prudké. Adaptívny tempomat tak naďalej zostáva využiteľný najmä za pokojnejšej premávky.

Naznačil som, že jazdné vlastnosti patria k lepším. Skutočne je to tak, od MPV človek očakáva, že bude pohodlný rodinný kočiar, ktorý sa ale nenechá len tak rozkývať sledom rýchlych zákrut. Zafira sa drží povrchu so cťou. Horšie je to pri prudkom bočnom vetre. Síce auto má hmotnosť, má aj riadne bočné plochy, do ktorých sa môže nárazový vietor oprieť. Auto z cesty nestrhne, môže vystrašiť. 

Záver

Zafire facelift prospel. I keď nové tvary svetiel môžu pripomínať francúzskeho konkurenta, celkovo je Zafira dizajnovo vyvážená a po novom aj nemecky seriózna. Som zvedavý na nové motory, urgentné posilnenie však Opel potrebuje v oblasti automatických prevodoviek a to nielen pri Zafire, ale pri všetkých modeloch. Mať de facto dve automatické prevodovky, jednu staršiu, ktorá už na konkurentov čoraz viac stráca a druhú, ktorá je vlastne robotizovaný manuál, to je málo. Hlavne ak je zákaznícky záujem o automatické prevodovky čoraz väčší. Opel využívaním iba dvoch prevodoviek na opačných koncoch spektra obmedzuje vlastné predaje. Chcelo by to dvojspojku, či aspoň modernizovaný viacstupňový klasický automat, a to urýchlene. 

Každopádne je dvojlitrový naftový agregát v spojení s automatickou „klasickou“ prevodovkou príjemný vrchol ponuky. I keď nezaprie vek, stále má čo ponúknuť. Zmieriť sa treba s mierne pomalšími reakciami než majú automatické prevodovky konkurencie, s o kúštik menšou plynulosťou radenia a tiež s pomerne výrazným nárastom spotreby na úrovni minimálne 1 litra na 100 km pri utlmení suverénneho ťahu motora, ktorý môžete využiť s manuálnou prevodovkou.

Potešujúca je prítomnosť systému OnStar, taktiež absencia systému štar-stop. Nové diódové reflektory patria na špicu segmentu a v tejto cenovej kategórii obzvlášť. Komfortne nastavenému podvozku nevadia ani väčšie 17-palcové (základné) disky a komfort nejde na vrub istoty v zákrutách.

I keď Zafira ponuka pohodlie posádke vpredu, vzadu je pomerne strohá, ráta s využitím detských sedačiek. Pre dospelých pasažierov neposkytuje dostatok pohodlia, i keď ponúkne dostatok priestoru. Na druhú stranu poskytuje veľkú variabilitu, čo rodiny s malými deťmi ocenia azda viac.

Osobne by som pri voľbe tejto motorizácie radšej zvolil šesťstupňovú manuálnu prevodovku. Ušetril by som nielen za nákup, ale tiež na spotrebe a zlepšil by som dynamiku auta. Pre mňa je to 7 z 10 bodov.