30.09.2016

TEST: Suzuki Vitara 1,6 DDiS 6TCSS – nástupca a pokračovateľ bestsellera

Ak by ste nerozumeli skratkám v označení modelu, rád dešifrujem: naftová Vitara s dvojspojkovým „automatom".

Naftová verzia sa dodáva okrem jednej výnimky len s pohonom všetkých kolies. Kombináciu s automatickou prevodovkou chce čoraz viac zákazníkov. Ako funguje toto riešenie v praxi bolo mojim poslaním v týždeň trvajúcom spolužití s modelom, ktorému sme predpovedali skvelú budúcnosť už pri našom prvom teste s benzínovým motorom 1,6 VVT.

Predpoklady sa napĺňajú. Nová Vitara príjemne prekvapila nielen motoristov, ale aj samotné Suzuki. Nielen že sa vydarila, ale sa stala ideovým pokračovaním a nástupcom pôvodnej SX4-ky. Pôvodné očakávania s modelom SX-4 S-Cross sa totiž nenaplnili a práve v týchto dňoch sa predstavuje v Paríži jeho druhá generácia. Medzičasom však práve Vitara, ktorá je postavená na platforme modelu S-Cross a s ktorým zdieľa motory a pohon 4x4, ho „prerástla“. Hoci je o 125 mm kratšia, má asi o 3 cm väčšiu výšku a svetlú výšku 185 mm, skoro o 2 cm viac. Vitara zapĺňa aj naše cesty nečakanou rýchlosťou. Stala sa ďalším bestsellerom japonskej značky.

Od predchodcu (Grand Vitara) ju odlišuje asi všetko. Pôvodná Vitara s integrovaným rámom, medzinápravovým diferenciálom s uzávierkou a redukciou je minulosťou. Táto Vitara je čisto cestné SUV, ktoré svojim správaním na ceste pripomína akoby mierne zdvihnutý a zväčšený Swift. Pripomína ho aj svojim interiérom. Jednoducho povedané, Suzuki Vitara najnovšej generácie sa vrátila ku svojim koreňom modelu SX-4, ktorý pripomína identickým rázvorom a takmer rovnakými rozmermi. Off-road sa zmenil na cestné SUV. 

Ľahké, veľkosťou primerané, dobre premyslené a cenovo prijateľné – to je najstručnejšia charakteristika tohto auta. Cenou síce nenadväzuje priamo na legendárnu SX-4, s vyššou cenou však prináša oveľa viac. Napríklad už len výberom jednej z celkovo 14 distupných, z toho 8 dvojfarebných kombinácií farby karosérie, plastových častí a farby strechy. S červenou farbou karosérie dobre ladila v hornej časti „kozmická čierna perleťová metalická“.

Aj pri prvom teste, aj teraz sme mali k dispozícii exteriér v štýly Urban – okrem zmeny farebnej kombinácie to boli tentoraz tvarov iné, hoci stále 17 palcové disky kolies. Netreba veľa hodnotiť a písať – kto chce, nech sa pozrie do prvého testu modelu Vitara 1,6 VVT, tam nájde podrobné hodnotenie, ku ktorému nemám čo dodať.

Interiér a výbava

Vnútro mi pripomína nielen model S-Cross, ale do veľkej miery aj Swift. Jednoducho povedané – štýl Suzuki. Na dotyk nájdete príjemné a solídne materiály, aj keď sú väčšinou z tvrdého plastu. Väčšina detailov je veľmi dobre premyslená. Stupeň výbavy Elegance funguje kompletne v „bezkľúčovom“ režime a má množstvo asistentov a technologických zaujímavostí na palube. Napríklad adaptívny tempomat, upozornenie na nebezpečné situácie pred vami, veľmi dobré stretávacie LED svetlá a ďalšie.

Na predných sedadlách som problém nemal, podaktorým prekážalo zvláštne vykrojenie sedákov. Na zadných sedadlách odveziete dvoch ľudí celkom pohodlne. Ja som sa sám za seba (191 cm a 92 kg) posadil s minimálnou rezervou na kolená a takmer žiadnou na hlavou. Prostredný cestujúci musí využiť nepohodlný systém pripútania - najprv treba pripnúť pás od stropu do druhého kotviaceho bodu, potom do tretieho. Väčším problémom pre stredného cestujúceho je tunel pod nohami a predná lakťová opierka, ktorá dosť zasahuje dozadu. Paradoxne, keď jej vrchnú časť posuniete dopredu, neodklopíte ju, lebo zámok zostal ukrytý pod ňou.

Na prvý pohľad „lacné“ riešenia v interiéri veľmi dobre maskuje za solídnymi materiálmi s perfektným spracovaním. Dvere majú pri zatváraní typický „papierový“ zvuk, ale s tým si hlavu nelámte. Veď Vitara nie je žiadna prémiovka. Naopak počas jazdy nikde nič nevŕzga – a to nielen pri jazde po ceste, ale aj v jemnom teréne, kde som ocenil na prvý pohľad maličkosť. No asistetnt zjazdu z kopca je vec, pred ktorou klobúk dole. Funguje lepšie ako v podaktorých prémiových modeloch.

Osobne sa mi nepáči nastavovanie a nulovanie údajov palubného počítača pomocou tyčiniek, ktoré trčia z prístrojového panelu pred volantom. Privítal by som tlačidlo buď na vrchole páčky smerovky, alebo niekde na palubnej doske – ale v dosahu očí. Nie tak, ako to má iný Japonec – schovaný za volantom.

Kufor stačí, mohol potešiť viac

Batožinový priestor je na prvý pohľad trocha plytký. Má ale dvojité dno, ktoré sa dá upevniť do neštandardnej šikmej polohy. Dobrý nápad, ale sú aj praktickejšie riešenia rozdelenia kufra pri veľkých rodinných nákupoch. Dvojité dno však pomáha vytvoriť rovinu so sklopenými zadnými operadlami. Na oboch stranách sú dosť hlboké „vaničky“ na odkladanie drobností, či malých každodenných nákupov. Hoci je to 375 litrov, čo sa mi zdá byť dostatočné, viac zamrzí absencia rezervného kolesa. Má vytvorený priestor, ostal nevyužitý. Zatváranie piatych dverí je ľahké, musíte tomu dodať elegantný švih. S dovieraním majú problém aj všetky ostatné dvere. Nič neprekonateľné.

Pod kapotou vrčí diesel

Asi najväčšou zmenou v interiéri auta bol namiesto radiacej páky manuálnej prevodovky volič automatickej prevodovky. Má jednoduchú lineárnu kulisu a poradie zaraďovania P-R-N-D-M. Ukázalo sa, že to nie je najšťastnejšie riešenie. Ak som potiahol páku radiča dozadu (k sebe), neraz namiesto automatického režimu som bol v manuálnom. Prídete na to, keď auto nepreraďuje a vytočíte ho pekne do otáčok.

V prípade motora, ktorého pôvod je ešte v talianskom Fiate sa to prejaví hlukom. Naftový motor je nielen trocha ťažší, ako benzínový, ale aj hlučnejší a jeho kultúra chodu pokrivkáva za všetkým ostatným, čím auto disponuje. Neveľmi kultivovaný naftový motor má na dnešné pomery citeľný turbo efekt, ale zasa veľmi slušnú spotrebu. Auto má štyri módy, no ja som po vyskúšaní všetkých zvolil jeden. Režim SNOW som namiesto v snehu, ktorý u nás v lete nebýva, vyskúšal v piesku - hodí sa rovnako dobre na „vyhrabanie“. Využil som pri tom aj LOCK - uzávierku diferenciálu. Ale najčastejším režimom nebol automatický, ale športový. Má „ostrejší“ plyn a jazda je oveľa dynamickejšia „bez nároku“ na vyššiu spotrebu. Len ho treba prepnúť po každom naštartovaní, lebo si nepamätá nastavenie a vždy sa prepne na automatický režim.

S autom sa dá zajazdiť aj za čosi vyše 4 litrov, no moja priemerná hodnota spotreby sa dostala tesne pod 5 litrov na 100 km. A to som režim SPORT využíval, kde sa dalo. Takže pri bežnom jazdení v móde AUTO by sa to možno dalo dotiahnuť aj takmer na papierové údaje spotreby podľa výrobcu.

Technológie na palube

Adaptívny tempomat účinne upozorňuje aj na nebezpečenstvo na ceste. Stačilo, že auto predo mnou spomalilo pred odbočovaním a blížil som sa rýchlo, Vitara bola hneď v strehu a výrazne na to upozorňovala. Občas zneli jej upozornenia až otravne, napríklad počas hustej premávky na diaľnici brzdil adaptívny tempomat za každým kamiónom podľa mňa zbytočne zavčasu. No nie každý vodič je rovnaký.

Mne napríklad veľmi nepasovalo ovládanie multimediálneho systému dotykom. Páčilo sa mi asi len ovládanie hlasitosti potiahnutím prstov po obrazovke displeja. Výborné však je spárovanie s telefónom a práca s volanými číslami, čítanie SMS na displeji, aj keď ovládanie telefonických funkcií je aj na volante. Tam som nastavoval adaptívny tempomat, limitér a podobné veci.

Podvozok, ktorý podrží

Zdal sa mi byť tvrdší – oproti ľahšiemu benzínovému motoru ten naftový viac tlačí na prednú nápravu. No auto sa zároveň upokojilo a neprekážali mu drobné priečne nerovnosti. Zvládalo ich bez odskakovania zadnej nápravy. Čo je dobrá správa. Na diaľnici si dajte pozor na bočný vietor – ľahké a pomerne vysoké autá na to bývajú citlivejšie. Potešil ma malý polomer otáčania a dobrá manévrovateľnosť.

Záverečný verdikt

Viem si ju predstaviť, ako mi parkuje pod oknami. Hoci som vzrastom vyšší a na zadné sedadlá by sa zmestili iba menší pasažieri. Slová o modeli Evoque pre menej majetných, ktoré sa začali s novou Vitarou šíriť sú mierne nadnesené. No, ako sa to vezme: auto vyzerá dobre, jazdí rovnako tak a kompromisy, ktoré pri ňom treba urobiť, nie sú až také výrazné. Takže dačo na ňom bude, keď patrí k najpredávanejším na našom trhu.

Výber motora, výbavy a druhu pohonu si musí zvážiť každý sám, no ak a ma ľudia pýtajú, aký je môj názor na tento model Suzuki Vitara: odporúčam. Bez výraznejšieho ale.

Technické údaje

Model: Suzuki Vitara 1,6 DDiS 6TCSS Elegance
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1598
Prevodovka: 6 - stupňová dvojspojková
Poháňaná náprava predná aj zadná
Výkon (kW/ot.):  88/3750
Krútiaci moment (Nm/ot.): 320/1750
Maximálna rýchlosť (km/h): 180
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 12,4
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 5,2/4,1/4,5
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4175/1775/1610
Rázvor náprav (mm): 2500
Objem batožinového priestoru (l): 375/1120
Objem palivovej nádrže (l): 47
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1325
Užitočná hmotnosť (kg): 545
Rozmer pneumatík: 215/55 R 17
   
Základná cenníková cena modelu: 16 200 €
Základná akciová cena modelu: 14 200 €
Základná cena verzie: 21 300 €
Cena testovaného vozidla: 23 300 €
Jozef Vydra

Komentáre k článku


© Copyright 2017 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám Kontakt na redakciu.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.