Zobraziť galériu

MINI Clubman Cooper D
Zdroj: Jozef Vydra

Zaujímavý trend: motory sa zmenšujú, autá rastú. Aj ikonické MINI. Nová generácia verzie Clubman je jasným príkladom.

MINI sa mení, prispôsobuje sa požiadavkám trhu. Napríklad popri trojdverovej „klasike“, ktorá udržiava tradíciu a slávu starej britskej značky, sa objavili modely  Countryman a Paceman. Tie plnia túžby majiteľov, ktorí chcú aj v kategórii malých až kompaktných áut SUV. Ale Mini občas presadí svoju víziu. Pôvodne bol Clubman iba dizajnovou verziou základného modelu. Automobilka Mini pod kuratelou BMW Group však z neho urobila niečo nové.

Meno Clubman pridelila praktickej verzii s predĺženou karosériou pôvodného hatchbacku a dvojkrídlovými zadnými dverami. Netypické väčšie dvere na pravej strane karosérie a iba jedny na ľavej, spolu so špecifickým vzhľadom zadnej časti publikum nezaujali a predaj zostal v tieni ostatných. Pritom bolo vo vnútri oveľa viac priestoru oproti ostatným verziám.

Automobilka si povedala, že to skúsi ešte raz a doslova „prekopala“ svoju predstavu veľkého auta. Urobila to najlepšie, ako sa dalo: navrhla auto úplne nanovo.

Nová generácia má bližšie k predstave klasického auta a netypicky až šesť dverí. Teda klasicky po dvoch na každej strane a ešte dvojkrídlové vzadu.

Láska na prvý pohľad nie, ale...

Možno máte pocit, že značka MINI nikdy nevyrábala poriadne praktické autá. No tentoraz zrejme fakt trafila do čierneho. Clubman nie je v porovnaní s konkurenciou výnimočný, ale pre MINI bol a je potrebný. Na prvý pohľad je to „jazvečík“, no predĺžená zmena proporcií mu na vizáži až tak neuškodila, ako v predchádzajúcej generácii. Auto sa zväčšilo totiž nielen na dĺžku, ale narástlo aj do šírky. So svojou dĺžkou vyše 4 metre sa zrazu prehuplo od malých áut ku kompaktným. Je vlastne takým "polo-kombi" - kdesi na pol ceste od hatchbacku ku kombi. No je iné, ako ponúka zvyšok sveta. Okrem praktickej stránky veci s dostatkom priestoru vo vnútri má štýl a imidž značky.  

Šarmantný spoločník

„Kuknem a vidím“ – páči sa, alebo nepáči a hotovo! Tak sa niektorí ľudia rozhodujú, pri posudzovaní vzhľadu. Niekomu sa páčia vysoké,  štíhle a  modorooké, inému čierne, skôr nižšie... Aha, tak som trocha zablúdil do iných končín, ale podobné to je aj pri autách. Hoci sa nejaký „štandardizovaný“ ideál krásy vznáša v okolí, každý máme svoje špecifické priority. Pritom sa hovorí, že vyberať treba nielen očami, ale aj srdcom. Aj pri autách? Dajme tomu. Nový Clubman zamestná oba orgány. Dá im zabrať, lebo auto nie je po prvom pohľade to, čo chcete ako jediné a nič iné na svete. Clubman na mňa pôsobí ako žena s milou tvárou, ale mierne krivými nohami. Ktorá sa však fantasticky oblieka tak, že to perfektne kamufluje. Výsledok je oveľa lepší, ako by ste čakali.

Pár zvláštností na prvý pohľad

Dosť bolo epiky, poďme na detaily! Toto auto sa vám (asi) naozaj nebude páčiť na prvý šup. No podrobnejší optický prieskum odhalí jemné detaily, kovové lišty, línie a hlavne kľučky na zadných, doširoka sa otvárajúcich  dverách. Niečo pripomínajú. Kde ste to už len videli? Áááno... už si spomínam! Vzdialený rodinný príslušník – z opačného konca rodostromu a iniciálkami R.R. Má aj druhé meno, aristokracia to tak zvykne. Už viete? Keď prirátate elegantnú tmavú farbu karosérie a svetlú (v našom prípade striebornú) na streche, zistíte, že Clubman je naozaj iný. Elegantný a pritom na vás ešte aj žmurká alarmom namiesto smeroviek na špičke „žraločej“ antény na streche. Ako fanúšika lietania a lietadiel ma tým dostal. Nie som z neho namäkko, ale páči sa mi čoraz viac. Netradičné, no jednoznačné rozlíšenie zozadu mu udeľuje dvojica horizontálne otváraných dverí a vodorovné zadné svetlá.

Vo vnútri je to povedomé a známe

Pohodlné pohodlie. To nie je vŕšenie slov, ale označenie. Taký je totiž prvý pocit po nastúpení do auta. Vnútro auta je do veľkej miere totožný s klasickým hatchbackom tretej generácie. Takže: rovnaký volant, prístrojový panel aj väčšina ovládacích prvkov. Zmenená je ale mohutnejšia palubná doska s konzervatívnejšími tvarmi . Priestrannejší, vzdušnejší interiér, nielen na predných sedadlách, ale aj v zadnom rade. Nepatrí síce k najväčším, ale sedíte predsa v MINI. Spracovanie – nadštandard. Netreba chodiť až k značke Rolls-Royce. Ovládanie si MINI „požičalo“ z BMW. Urobilo dobre, lebo mám pocit známeho prostredia. Notoricky známy systém iDrive sa totiž líši od „bavoráckeho“ naozaj iba nepatrne. No predsa má svoje „ale“, čo ma vyrušilo – je to opačný smer posunu v menu pomocou otočného ovládača. Práve teraz mám v rukách ostrý kabriolet John Coper Works a tam je to tiež tak. Mýli ma to. Keď si na niečo zvyknete, prečo sa to v rámci jednej „Group“ mení? Akoby zrazu dali ovládanie smeroviek na pravú páčku...

Okrúhle „lodné okno“ vo vrchnej časti stredovej konzoly, vlastne už na palubnej doske, kde malo MINI niekedy rýchlomer a spol., tentoraz obsadil displej infotainmentu. Skoro všetko je oblé, okrúhle, na pohľad mäkké. Dizajnéri si dali záležať. Auto však prekvapilo aj keď sa zotmelo - podsvietené lišty sú asi jediné veci s výrazne hranatým vzorom. Ambientné osvetlenie pripomína štýlový bar, alebo reštauráciu.

Miesta je dosť, lebo aj keď mám vyše 190 cm, posadil som sa sám za seba. To v mnohých väčších autách nedokážem. Nadštandardných 1800 mm na šírku dáva šancu odviezť sa v druhom rade aj trom menej vyrasteným pasažierom. Regulárne je však v aute dosť miesta len celkovo pre štyroch ľudí. Vždy je niečo za niečo a kým sa miesto v kabíne rozdáva(lo) priehrštím, v batožinovom priestore z neho ubrali – práve v prospech cestujúcich. Nečakajte teda kufor ako v Octavii, ktorú mi veľkosťou kabína pripomínala. Charakteru auta to však pre každodenné jazdenie celkom stačí. Parádne je aj otváranie zadných dverí – len nestojte mimo osy auta, aby ste nedostali „facku“, keď sa automaticky otvoria dvere... Fungujú tak obe krídla.

Pod kapotou šťavnato

Označenie D napovedá, že pohon zabezpečuje naftový motor. Štvorvalec s objemom 2,0 litra má 111 kW (150 k) a maximálny krútiaci moment dosiahol na veľmi slušných 330 Nm pri 1250 ot./min. Hoci má maximum momentu práve v nízkych otáčkach, vďaka twin scroll turbodúchadlu mu dych dochádza až okolo 4 000 ot./min., čo je na naftový motor veľmi pekný rozsah. Veľmi dobre spolupracoval s osemstupňovou automatickou prevodovkou. Radí rýchlo a dobre, auto je vďaka nej veľmi svižné. Zvoliť sa dá režim Sport, Mid a Eco. Hlavne v ekonomicko-ekologickom režime radí pomerne rýchlo vyššie rýchlostné stupne.

Po podradení sa (špecialita MINI) pomerne rýchlo vracia späť na čo najvyšší rýchlostný stupeň. Treba podraďovať viackrát. V športovom režime je jazda zábavou. Nie síce ako v motokáre, ku ktorým MINI prirovnáva hlavne hatchback, ale napriek nárastu hmotnosti sa dá aj s „autobusom“ jazdiť dynamicky. Podľa papiera z nuly na 100 km/h za trocha viac ako 8 a pol sekundy. Subjektívne to bolo rýchlejšie.

Spotreba v reáli iná, ako na papieri

S vrtkým a dynamickým štýlom jazdy súvisí aj spotreba. Výrobca udáva čísla, na ktoré sme sa pozerali neveriaco a blížili sme sa k nim iba z diaľky a pekne zhora. Priemer za celý test vyšiel ešte na zimných pneumatikách tesne pod 6,5l/100 km. Spotreba v meste bola vyše 6,2l. Pri ustálených rýchlostiach vyšla na diaľnici pri 130-ke 6,1litra a mimo mesta sme sa dostali konečne pod 5 litrov. Hodnota výrobcu – 4 litre je viac ako optimistická. Motor je totiž dosť živý a dynamický, takže udržať sa na uzde aj so spotrebou je ťažké. Hluk  bol v celom rozsahu na rozumnej úrovni.

Jazdu stráži technika

Za volantom si nájde vhodnú polohu asi každý. Nízka pozícia sedenia so zadkom takmer na ceste a volant, ktorý môžete mať  kúštik pred hrudným košom poteší hlavne adeptov na pretekárske jazdenie. Ale dá sa nájsť aj opačný extrém, hlavne pre nižších, aby lepšie videli z auta. Výhľad totiž nie je práve ideálny. Nuž, za imidž sa platí. Auto výborne drží v zákrutách, kde nad vami bdie DTC systém. Má natiahnutú záchrannú sieť, ale neobmedzuje, kým naozaj netreba.

Vybalansovaný podvozok je síce výborný, hoci dosť tvrdý, ale vyžaduje si dosť pozornosti aj pre vodičov, či vodičky, ktorí chcú jazdiť uvoľnene, pokojne. Zvádza k hyperkatívnej jazde. Mnohí nakoniec (celkom radi) podľahnú. Tvrdé pruženie ovplyvnili aj 18 palcové kolesá a pneumatikami RunFlat pre núdzový dojazd.. Nízkoprofilové gumy s tuhými bočnicami neprospeli komfortu jazdy. Manévrovanie v meste bolo veľmi dobré. Clubman pritom nie je žiadne malé auto. Tam, kde nevidíte, sú parkovacie snímače, hlavne pri cúvaní pomáha kamera. s dobrým obrazom.

Vybrať, či nevybrať? To je otázka

Pomer výkon a cena napovedá, že ide o zaujímavé auto so šarmom, ktorý prezentuje nielen v kabíne, ale aj zvonka. Treba si len zvyknúť, že hlavné slovo dostala praktickosť, takže klasický imidž malého Mini je až na druhom mieste. Napriek tomu sa ním odlišuje od sivého priemeru. Dostatok miesta, veľmi dobré jazdné vlastnosti, výborná prevodovka a štýlové detaily dokážu urobiť aj v zamračenom počasí skvelý deň a jazdu v ňom premeniť na zábavu. Tvrdý podvozok ukazuje, že robiť kompromisy medzi pohodlím, bezpečnosťou a jazdnými vlastnosťami je na veľmi úzkej hrane.

MINI Clubman nie je auto pre masy, ale pre fajnšmekrov, ktorí si vedia vybrať. Ak máte vkus, ktorý sa líši od väčšiny, máte radi detaily, ktoré potešia a chcete sa odlišovať, asi sme našli spoločnú reč pri aute, ktoré je tak typické, až je iné. V základe nestojí vzhľadom na poskytované benefity až tak veľa, no opatrne s príplatkovou výbavou: raz-dva máte auto za dvojnásobok. Odporúčam však nezatracovať, naopak, veľmi zodpovedne vyskúšať. Otvorí sa vám nový obzor. Aj o to v živote neraz ide.