Zobraziť galériu

DS 4
Zdroj: Jozef Vydra

Zmena mena, je vážne rozhodnutie. Väčšinou ide o celkovú zmenu identity, podobne ako pri programe ochrany svedkov...

Niečo podobné urobili v Citroëne. Tu nešlo o zmenu priezviska ako pri vydaji. Ide o viac. Marketingoví mágovia francúzskeho koncernu PSA sa rozhodli, že DS už nebude mať prívlastok Citroën. Raz a navždy to má byť len DS. Takže napríklad už nie je Citroën DS 4 ale len DS 4. Bude to stačiť, spolu s faceliftom, aby sa z auta stalo niečo viac, ako drahší hatchback?

Model DS 4 sa na trhu objavil už v roku 2011. Súčasný najnovší facelift znamenal „vyparenie“ označenia Citroën, novú výbavu a iné varianty motorov pod kapotou modelu. Čo zaujme okrem zmeny vizáže bez typického dvojšípu na prednej maske, je vyššia svetlá výška auta. Býva skôr doménou viac terénne vyzerajúcich áut, crossoverov.

Ako sa ukázalo, má svoje miesto aj medzi hatchbackmi nižšej strednej triedy. Podpísali sa pod ňu hlavne pomerne veľké, 19 palcové kolesá. Aj tak vyzerajú „utopené“ vo veľkých výkrojoch blatníkov. To však DS 4 mala už predtým. Podobne ako opticky „skryté“ kľučky zadných dverí, čím auto dostalo nádych kupé. Napriek tomu, že má štvoricu dverí na nastupovanie, zadné okná sú pevné. DS 4 s tým prišlo ešte za Citroëna a nezmenil na tom nič ani posledný facelift. Neviem, či to považovať za akýsi tvrdošijný „retro“ prvok, alebo pokus o vtip. Ale je to zvláštny fakt.

V interiéri zmena, dokonca kožená

Kožou potiahnutá prístrojová doska je za príplatok 1200 eur a kombinuje sa iba s čalúnením Bracelet v niektorých farbách. V odtieni Havana to bola čertovsky príjemná pastva pre oči. Automobilka tvrdí, že sa poťahovanie prístrojovky robí ručne a dizajnové kožené sedadlá s logom DS a zvláštnym „kockatým“ vzorom navodzujú luxus. Pohľad do cenníka to iba potvrdzuje. Cez dlhé čelné sklo je dobrý výhľad na semafory. Aj na hviezdy. Ale tie si radšej užívajte v dvojici a na parkovisku. pridáva na pocite vzdušnosti a v noci si užijete krásny výhľad na hviezdy.

Volant by som prijal menší – aj preto, že sa za ním usadíte síce pohodlne, ale pomerne vysoko. Pre luxusný hatchback by to mohlo byť v poriadku, no sedadlo je aj v najnižšej polohe stále vyššie, ako by to bolo vhodné. Musel som si, napriek zvyklostiam, sklopiť operadlo sedadla dozadu. Inak som sa hlavou dotýkal stropu. Prekvapenie, tentoraz však nie príjemné, ma čakalo po presadnutí na zadné sedadlá. Na kolená neostalo žiadne miesto, tlačil som nimi do operadla pred sebou a nemal som si kam poriadne zasunúť chodidlá pod predné sedadlo. Musel by som zdvihnúť predné sedadlo, no to by som sa už vôbec nevošiel za volant.

Priestorové pomery v DS 4 sú pre menej urastených šuhajov, ako som ja, či kolega (obaja vyše 190 cm). Podobne veľké autá iných značiek poskytujú viac miesta. Tu som sa sám za seba nezmestil. V kombinácii s pevnými zadnými sklami vo dverách sa tak DS 4 v interiéri naozaj viac podobá na kupé v konfigurácii 2+2, kde sa zadné sedadlá budú využívať iba zriedkavo. Objednať sa dajú aj predné masážne sedadlá. Batožinový priestor je na nižšiu strednú triedu priemerný s objemom 385 litrov. V tomto prípade časť zaberal namontovaný subwoofer.

Ovládanie informačných a zábavných systémov prevzala DS 4 zo súčasného modelu Citroën C4. Je prehľadné, ovládanie má jednoduché. Potešilo ma síce nepodsvietené, ale otočné ovládanie hlasitosti. Za príplatok malo auto aj natáčanie xenónových svetiel do zákruty. Hlavne na cestách plných zákrut a v noci to výrazne pomáha pri pohľade vpred. Denné svietenie je z LED. Že auto nepatrí k najhorúcejším novinkám spoznáte podľa absencie niektorých systémov. Auto má kontrolu opustenia jazdného pruhu, kde varovanie prichádza v podobe vibrácií sedadla vodiča, systém na udržiavanie pruhu ale nenájdete. Auto nemá ani adaptívny tempomat. Asi pre tvar prednej časti, kam by nepasoval. Nechýba však kontrola mŕtveho uhla a kamera pri cúvaní.

Jazdí dobre, až nadpriemerne dobre

Toto tvrdenie platí v prípade, že opustíte rozbité cesty v meste a vyrazíte do zákrut. Tam luxusný hatchback ožíva a vydáva zo seba to najlepšie. Trocha zamrzí slabá spätná väzba od prednej nápravy, ale riadenie nie je úplne od veci. Vždy minimálne tušíte, kam sa hatchback vyberie po natočení volantu. Auto sme mali ešte obuté na zimných pneumatikách, ktoré prispievali k prirodzenej nedotáčavosti. Po ubratí plynu sa objavila mierna pretáčavosť – ale to bolo v rýchlostiach oveľa väčších, ako budú jazdiť aspoň štyri pätiny bežných vodičov. Nízkoprofilové „devätnástky“ a absencia mäkkého pruženia robia z auta na zlom povrchu doslova „kostitras.“ Zdalo sa mi, že optimálne by boli komfortnejšie 18 palcové kolesá.

Podvozok je inak celkom responzívny, teda agilita mu nie je cudzia. Prijal by som ešte asi samosvorný diferenciál, ale to sme už na úrovni viac športovej, ako autu dali tvorcovia do vienka. Neviem síce, ako jazdia verzie s naftovými motormi, ale „benziňák“ je pre DS 4 ako vyšitý. Sadli si. Bodka.

Pod kapotou správne „kone“

Auto malo  motor THP, pôvodom zo spolupráce s automobilkou BMW. Je to 1,6-litrový štvorvalec, v DS 4 s výkonom 155 kW (210 k). Podarilo sa aj spojenie s so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Aj keď radenie je „iba“ za jedna mínus pre mäkkú spojku, zvyšok je konečne taký, ako má byť. Bez vôle radiacej páky, s celkom presnými dráhami to tam „cvakalo“ pri radení jedna radosť.

Motor bolo to, čo príjemne prekvapilo asi najviac. Ochota ísť do otáčok a doslova živelný nástup výkonu aj krútiaceho moment sa dnes zažije zriedkavo. K tomu jadrný, športovo podfarbený zvuk – paráda. Ak sa začnete hýbať s otáčkami nad číslicou 3000, motor nakopne životodarná injektáž energie. Výborná je aj pružnosť motora, ktorá sa pretaví do výrazného zrýchľovania v celom spektre otáčok. Pri takomto spôsobe jazdy sa blíži spotreba k 8,5 – 9 litrom. Ak úplne „vypnete“ športové ambície aj vo svojej hlave a pravej nohe, spotreba mimo mesta spadne pod 5,5 litra na 100 km. V meste zhruba 6,7, na diaľnici pri maxime 7,7 litra/100 km, pri 110-ke asi 6,1. Celkový mix spotreby v okolí 7,2 litra považujem vzhľadom na predvedené danosti za veľmi slušný – a to na zimných pneumatikách.

Sprevodovanie motora je urobené kompromisne, ale dobre. Na šiestom stupni pri 90 km/h má motor 2000 ot./min, pri 130 km/h zhruba 3000 ot./min. V úzkom rozmedzí okolo však má auto rezonančný vrchol – takže treba jazdiť rýchlejšie, alebo pomalšie, aby sa eliminoval hluk. Napriek pomerne veľkým 19 palcovým kolesám sa dá podvozok označiť za dostatočne komfortný. Ale dobré sedadlá eliminujú jeho tvrdosť. Určite by komfortu jazda prospeli o jeden palec menšie kolesá, čo majú viac gumy na bočnici... Pri jazde po nekvalitnej ceste je hlučnosť trocha vyššia, ako som čakal. No nebráni konverzácii v kabíne. Zamrzela ma aj schovaná koncovka výfuku. Pokojne ju mohli vystaviť na obdiv. Motor by si to zaslúžil.

Pre koho to je?

DS 4 je riešenie, ktoré má zaútočiť na peňaženku cez pozitívne emócie. Dobrý nápad, ale nie pre všetkých. Moje sympatie a srdce si DS 4-ka získala, rozum však nie.  Osobne by som si DS 4 nevybral. Nie, žeby sa mi nepáčilo. Je pre mňa iba príliš malé. Na ceste celkom zábavné, s dávkou športovosti, fajn podvozkom a s dobrým motorom so slušnou spotrebou. Aj primeranou dávkou luxusu. Ale priestor je priestor a mne sa ho v tomto aute nedostávalo. Pre menších ľudí to však môže byť riešenie, ja sa musím poobzerať po niečom väčšom. Vy to môžete vyskúšať.

Priameho konkurenta medzi bežnými autami DS 4 ani poriadne nemá. Z prémioviek by sa dalo čosi vybrať. Vlastne v domácom košiari je mu najbližší Peugeot 308 GT. Ten však s koženým poťahom prístrojovky nenájdete. Hoci nie je DS 4 dokonalé, má svoje prednosti a klientelu si určite nájde aj v našich končinách.