Zobraziť galériu

Honda HR-V
Zdroj: Jozef Vydra

Nasledovník modelu s rovnakým označením je príjemný a prekvapujúco veľký kríženec.

Rozvoj triedy malých a stredných crossoverov priniesol aj obnovenie mena HR-V, ktoré sa objavilo prvýkrát v rokoch 1998 až 2006. Auto sa už pred uvedením v Európe osvedčilo v Japonsku aj v Amerike ako Vezel. Do Európy prišlo nové „háervé“ na jeseň roka 2015.

Minulý rok bol pre Hondu rokom expanzie. Na trh uviedla modernizované CR-V a Civic, do Európy priviezla tiež novú generáciu modelu Jazz. Jednou z noviniek je aj HR-V, ktoré mieri do stále populárnejšieho segmentu malých SUV. Auto so staronovým označením sme skúšali s atmosférickým benzínovým motorom 1.5 i-VTEC (96 kW).

Podobne ako predchodca, je aj nové HR-V malým SUV. Auto je tentoraz dostupné s jedinou karosériou (predchádzajúce HR-V sa predávalo aj ako trojdverový model), navyše je o 195 mm dlhšie. Honda sa pokúša o ďalší úspech v kategórií vozidiel SUV. Po modeli CR-V, ktoré sa vyšvihlo medzi najpredávanejšie "esúvéčka" na svete, teraz chce zabodovať s menším modelom.

Aj keď HR-V patrí podľa Hondy do segmentu B, zákazníci ho zrejme vnímajú viac ako zástupcu C segmentu. Predstavuje konkurenta pre vozidlá typu Škoda Yeti, Nissan Qashqai, Renault Kadjar či Volkswagen Tiguan. Auto je totiž bez pár milimetrov dlhé 4,3 metra. Hoci to možno ani tak nevyzerá, je vnútri až prekvapujúco priestranné a praktické.

 Na prvý pohľad HR-V trochu pripomína kupé, ale je to len šikovne vymyslená ilúzia, ktorú však Honda rada oživila. Dokonca tvrdí, že HR-V obsahuje mix troch ingrediencií: zvláštnosť kokpitu kupé, väčšiu svetlú výšku SUV a variabilitu vnútorného priestoru MPV. Honda sa totiž pohrala s tvarmi zadných partií a líniou okien tak, že strecha z profilu pôsobí, ako by sa rýchlo zvažovala smerom nadol. Lenže ide (našťastie) iba o dobre vymyslenú optickú ilúziu a v skutočnosti to tak nie je. Zadná časť preto zostala klasická a s ňou aj dostatok miesta pre cestujúcich na zadných sedadlách a ešte ďalej za nimi. Preto sa za piatymi dverami ukrýva pomerne veľký batožinový priestor. Je aj poriadne hlboký a navyše ďalší priestor ukrýva pod svojím dnom. V základnom usporiadaní má kufor objem 448 litrov, po sklopení zadných operadiel vznikne aj skoro úplne rovná podlaha a prepravná kapacita vzrastie až na 1473 litrov.

Sloboda, bratstvo... aj rovnosť  (podlahy)

So zadnými sedačkami sa dajú robiť aj iné kúsky. Aj HR-V totiž dostalo „kúzelné“ sedadlá (Honda Magic Seats). Keď sa sedacie časti vyklopia smerom hore podobne ako napríklad v divadle, či v kine, vznikne priestor vhodný aj na prepravu vysokých predmetov. Napríklad menšie bicykle, alebo povedzme veľký kvetináč, či skrinka. Podľa výrobcu v HR-V po sklopení predného sedadla odveziete aj vyše 2,4 metrový náklad (napríklad surf). Auto má najväčší priestor pre pasažierov v triede, takže je jasné, že HR-V nesklame v prípade, že potrebujete odviezť štyroch dospelých pasažierov. Prostredné miesto vzadu je skôr núdzové. Dvom bežne urasteným cestujúcim na krajných sedadlách však Honda prichystala dostatok priestoru nad hlavou, aj pred kolenami.

Ešte vzdušnejšie pôsobí kabína z predných sedadiel. Môže za to aj zvýšená pozícia za volantom a pomerne nízko umiestnená palubná doska. Tá je celkom odlišná od ostatných áut japonskej automobilky. Síce v žiadnom prípade nepripomína futuristický dizajn v Civicu, ani robustnosť v CR-V. Tu je tvarovaná skôr triezvo a príjemne natočená smerom k vodičovi. Je však zvláštne, že na stredovom paneli takmer chýbajú fyzické tlačidlá. V interiéri totiž je okrem iného aj dotykové ovládanie klimatizácie a multimediálno navigačný systém založený na Androide. Je v každej výbave okrem základnej. Umožňuje inštalovať aplikácie či „klonovať" displej telefónu pomocou technológie Mirrorlink. A hoci fakt nie som zástancom „dotykáčov“, v prípoade Hondy to funguje veľmi spoľahlivo. Navyše sú reakcie na dotyk celkom presné a rýchle. Čomu však pripisujem plusové body: netreba dôkladne mieriť prstom na správnu funkciu. Ovládacie plochy sú totiž dostatočne veľké (hurá!), takže ich po čase nájdete celkom intuitívne. Nie je to stále to, čo zistíte pohmatom, ale už netreba tak nebezpečne presúvať sústredenie od riadenia smerom k ovládačom v najspodnejšej časti palubnej dosky. Dobrá práca.

Úsporný, ale trocha hlučný

HR-V sa u nás ponúka zatiaľ len s dvoma motormi. Pod kapotou je buď úsporná naftová tisícšesťstovka s výkonom 88 kW (120 k), alebo nami skúšaná novinka. Je ňou benzínový atmosférický štvorvalec s priamym vstrekovaním, objemom 1,5 litra, výkonom 96 kW (130 k) a krútiacim momentom 155 Nm. Má odľahčený kľukový hriadeľ a variabilné časovanie SOHC ventilového rozvodu. Jej výkon a hlavne najvyšší krútiaci moment napovedajú, že je to motor s atmosférickým plnením. Parametrami stačí, ale má s autom pomerne dosť práce. Hoci v spodných otáčkach príjemne prekvapí zápalom pre vec, nadšenie postupne vyprcháva v strednom rozmedzí.

Pkropenie živou vodou prichádza zasa až pri otáčkach tesne pod funkciou obmedzovača. Ak teda chcete z neho dostať to najlepšie, riešením je opustiť nevýrazné stredné pásmo otáčok a vyžmýkať z neho výkon pri vysokých. Príkazom dňa sú otáčky, otáčky a zasa otáčky... Ak ich nemáte, miernu dýchavičnosť auto prejaví aj v miernom stúpaní, takže vás donúti podradiť. Vyžaduje jednoducho od vodiča trocha viac spolupráce a časté radenie. Čo však cvak našťastie nie je až taký cvak problém. Honda vybavila auto parádnym cvak manuálnym radením. Ba dokonca priamo cvak dokonalým. Radiaca páka cvak perfektne počúva a presne a rýchlo cvak sa pohybuje na krátkych dráhach. Zmena rýchlosti to je vždy cvak, ktoré sa ozýva cvak pri každom posunutí cvak radiacej páky. Až to miestami takmer prekáža. Ale radi si zvyknete, lebo radí naozaj perfektne. Cvak.

Napriek „otáčkovému apetítu“ sa hlad po spotrebe našťastie neprejavil. V priebehu celého týždňa, ktorý sme spolu strávili, si Honda HR-V zachovala pomerne chladnú hlavu a preto som so spotrebou spokojný. Nie žeby bola identická s papierovými hodnotami. Tak ďaleko sme sa nedostali, ale po „trýznení“ auta na diaľniciach v rýchlostiach okolo nášho maxima a množstve jázd v meste s častými studenými štartmi je priemer 6 litrov naozaj veľmi slušná hodnota. Na úrovni Earth Dream. Lenže toto nebol sen, ale realita, ktorá potešila.

Čo už bolo menej povzbudivé, bola „reč motora“, či skôr jeho zvukový prejav. Hlavne vo vysokých otáčkach, ktorým sa nevyhnete, nám pomerne často „skákal do reči“ Museli sme teda pri konverzácii mierne zvyšovať hlas. No nie preto, aby sme HR-V kárali, len aby sme prekričali jeho výrazne športový drajv. Hoci prejav bol akýsi utrápený. Toto by som poprosil konštruktérov z Hondy, aby odstránili a budem omnoho viac spokojný.

Viac kupé, ako SUV

Teda ak ide o jazdný prejav a stabilitu na ceste. Auto sa správa ako malé auto a jazda s novým HR-V je celkom príjemná. Okrem „cvak-cvak“ zvuku je radenie rýchlostí prudko návykové. Až tak, že si radi „zacvakáte“. Využijete pritom doslova a do písmena skvelý podvozok. Je pritom pozoruhodné, že je celkom jednoduchý a nejde o žiadne zložité konštrukcie. Vpredu je náprava typu MacPherson a vzadu vlečná náprava v tvare H s torznou priečkou. V Honde sa ho však podarilo naladiť celkom presne, čiže tak akurát. Teda aby na jednej strane ponúkal istotu v zákrutách (aj tých prudkých) a na druhej ešte mal dostatok pohodlia. Nevýrazný diskomfort sa prejaví iba na väčších nerovnostiach, ale nie je to nič nepríjemné, či dokonca tragické. Rozdiel v jazdných vlastnostiach toho malého SUV a klasického hatchbacku takmer nespoznáte. Najmä ak sa auto v zákrutách nejako výrazne nenakláňa a veľmi živo reaguje na zmeny smeru. Má ešte jedno plus: drží sa veľmi statočne a odhodlane zvolenej stopy.

Jednoducho povedané: vydarila sa

Vedia to tí Japonci urobiť a keď majú šťastnú ruku, auto sa aj páči, aj dobre jazdí. Ani spotreba nie je hrozivá, skôr naopak. Dokonca si k výkonu nemusí ani požičať turbo na výpomoc, iba otáčky. Okrem spomínaných drobností nemám na HR-V ďalšie krivé slová, či námietky. Veď je to naozaj veľmi príjemné a vyzreté auto. Okrem podarených jazdných vlastností poteší hlavne priestorným, dobre vyriešeným a vzhľadom na segment aj nezvyčajne variabilným interiérom.

Predsa len ešte jedna námietka do marketingových radov Hondy. Totiž nechápem, prečo sa u nás toto auto ponúka len ako pseudo SUV. Napríklad kým v Spojených štátoch amerických Honda svoj nový crossover predáva aj vo verzii s pohonom všetkých kolies, u nás je k dispozícii len s pohonom prednej nápravy. Je to podľa mňa škoda, lebo by asi mala väčší úspech aj ako „plnohodnotné“ 4x4. No možno vedia v Honde viac, ako my tu, v Európe.

Viem, že od benzínové tisícpäťstovky nemožno očakávať výkonové zázraky, no zasa netrpí na prílišný prísun paliva. Chválim (nielen vzhľadom na túto triedu áut) relatívne nadpriemerný priestor na zadných sedadlách. Ešte aj 190 cm vysoký človek sa posadí sám za seba s rezervou skoro 10 cm na kolená a vo verzii bez strešného okna má nad hlavou aspoň 5-6 centimetrov. Takže ak hľadáte auto s vyššou pozíciou na sedenie a vzhľadom (aj vlastnosťami) SUV, do výberu pribudol ďalší vážny kandidát. Rozhodnutie je na vás, no nebude ľahké, to viem už teraz.