Zobraziť galériu

Škoda Superb 2,0 TSI 4x4 Laurin a Klement
Zdroj: Ján Hargaš

Testovali sme créme de la créme automobilky z Mladej Boleslavy. Najvýkonnejší a najluxusnejší Superb je tu.

Škoda Superb combi 2,0 TSI 4x4 Laurin & Klement – treba naozaj písať test? Nuž treba, nie všetko je zlato, čo sa blyští, no toto auto má hneď niekoľko naj spojených s pernatým šípom.

V prvom rade motor 2,0 TSI zabezpečuje Superbu najvyšší výkon v histórii modelu. V druhom rade je motor výraznou zmenou na vrchole ponuky – namiesto 3,6 litrovej V6-tky je tu prepĺňaný dvojlitrový štvorvalec, čisto zo sentimentality - škoda. V treťom rade výbava Laurin & Klement ponúka maximálnu výbavu dostupnú pre automobily značky Škoda. V štvrtom rade ide o spojenie priestranného kombi s pohonom všetkých štyroch kolies, výkonným motorom a šarmom spolu s istou dávkou výnimočnosti spojenou s označením Laurin a Klement.

Superb s týmto motorom a v tejto výbave sa na dlhší čas stane najjagavejším drahokamom racionálne smerovanej automobilky Škoda. Práve to rácio, cleverness je pre Superb kľúčovou vlastnosťou. Aj keď je Superb vo výbave Laurin & Klement naozaj v „plnke“ mohol by mať ešte viac, česká automobilka by mohla siahnuť hlbšie do poličiek nemeckého koncernu, pridať ďalšie prémiové prvky, umožniť zákazníkom nakúpiť si viac somariniek, čačiek-mačiek, ktoré nepotrebujú, ale radi by ich mali. Nuž dalo by sa, možno by aj VW prižmúril oko, ale načo? Načo nakupovať od materskej automobilky v súčasnosti príliš drahé prvky, ktoré sa k duchu Škody ani nehodia? A presne taký je Superb. Ak chcete to naj na svete, zamierte inam. Tu totiž prebieha úplne iný boj. Boj o zákazníka, ktorý chce čo najviac, no stále nechce stratiť odvahu pozrieť sa do zrkadla a vysvetľovať samému sebe prečo si kupoval luxusné auto. Jednoducho Superb je a vždy bude voľbou rozumu a v našich končinách aj srdca. Testovaná verzia sa od tejto charakteristiky odkláňa, je čerešničkou na torte ponúkaných výbav a motorizácii a pochopiteľne si za to necháva aj zaplatiť.

Srdce RS v značkovom kabáte

Superb kombi preskočil Octaviu RS a v množstve naj si „ukradol“ aj naj-výkonnejší. Octavii RS tak zostalo „iba“ najrýchlejší ... model značky.

Testovaný Superb má Podkapotou skutočného športovca, i keď na rozdiel od agregátu s rovnakým objemom v Octavii RS nie je prioritne naladený na ostrú akceleráciu. Je smerovaný viac univerzálne. Práve univerzálnosť je jeho silnou stránkou a oblasťou, v ktorej okrem výkonu prekonáva aj starší šesťvalec. Nielenže dokáže slúžiť nehlučne v nízkych otáčkach pri jazde mestom, dokáže prekonávať nemeckú diaľničnú sieť s noblesou aj vo vysokých rýchlostiach, zároveň sa dokáže rozbesnieť do biela na kľukatých cestičkách. Pritom nemusíte tankovať tak často ako so staršou V6-tkou. Nový štvorvalec si vypýta aj o tretinu menej paliva, má tiež väčšiu nádrž (66 litrov), takže živiť ho bude ľahšie a menej časté.

Prepĺňaný dvojlitrový radový štvorvalec má objem 1,984 cm3, o 10 mm vyšší zdvih než vŕtanie (82 vs 92), jedno turbodúchadlo s nastaviteľnou geometriou lopatiek, kombinuje priame a nepriame vstrekovanie. Motor má maximálny výkon 206 kW (280 k) dostupný pri 5600 až 6500 ot/min a maximálny krútiaci moment 350 Nm dostupný od 1700 do 5600 ot/min. Spriahnutý je výhradne so šesťstupňovou automatickou dvojspojkovou prevodovkou DSG a pohonom všetkých štyroch kolies cez medzinápravovú spojku najnovšej generácie Haldex 5, ktorá sa už mimochodom Haldex 5 oficiálne nevolá, avšak pre väčšinu z nás to stále je Haldex 5. Táto „inteligentná“ spojka automobilu zabezpečuje maximálnu trakciu cez všetky štyri kolesá nielen v prípade preklzu tých predných (a to skôr než 4-ka), ale tiež pri akcelerácii a ostrej jazde.

Už z podstaty veci vyplýva, že kombinácia benzínového prepĺňaného motora s dvojspojkovou prevodovkou má všetky predpoklady na to, aby očarila, pravda, ak výrobca niečo nepokazí. Nuž nepokazil a spolupráci motora a prevodovky nemožno nič vytknúť. Radenie pri pokojnej jazde je ako krájanie roztopeného masla, no to najlepšie prichádza pri ostrej jazde. Športový režim zabezpečuje oneskorenie radenia do vyšších otáčok oproti normálnemu režimu. Prevodovka doslova odšťaví z motora maximum, nechá otáčky vyletieť až k červenému pásmu. Ešte ani nestihnete tušiť, že motor by mohol vädnúť, už je tam vyšší stupeň a zábava pokračuje ďalej.

Človeku otupenému športovými autami nemusí ani takýto intenzívny a dlhotrvajúci záťah pripadať ako niečo extra, tak som na skúšku ostrosti auta použil kamaráta a posadil ho na sedadlo spolujazdca. Stačilo mu pár stoviek metrov na to, aby začal rozmýšľať o bezpečnosti auta a počte airbagov, ktoré by ho mohli v prípade prevrátenia ochrániť... Veru je to tak, Superb kombi je pohodlný obor, ale 280 koní z neho vie vyrobiť poriadne desivý kočiar. Vďačí za to aj vynikajúcim adaptívnym tlmičom, ktoré „kolísku“ upokoja a pomôžu vodičovi nabrať väčšiu istotu v zákrutách. Dovolím si tvrdiť, že len minimum vlastníkov auta dokáže jeho potenciál využiť naplno, pud sebazáchovy im to nedovolí.

Jazda odhalí jeho univerzálnosť

Držanie v zákrutách je obdivuhodné, i keď nie večné, auto je vďaka väčšiemu rázvoru a dostatočnému rozchodu pokojné, pre niekoho až príliš, ale je to rozmerné kombi, na to netreba zabúdať. Výborné je, že auto sa v zákrutách snaží chovať vyrovnane. Ak mu veľmi chcete ustreliť zadnicu, podarí sa vám to aj na suchom povrchu. Stačí mierne klzkejší povrch a z hlbín zadnej nápravy sa vynára potreba rýchlej kontry, poriadny kontrolovaný šmyk, ale vyrobíte veľmi ťažko, už len pre absenciu mechanickej ručnej brzdy. Stratu priľnavosti predznamenáva piskot pneumatík, ten prichádza pomerne rýchlo, vodič aspoň vie, kedy príde šmyk.

Reakcie prevodovky v športovom režime sú naozaj rýchle, pri ostrejšej jazde oceníte možnosť radenia pádielkami pod volantom. Zvuk motora síce nemá na suverénny šesťvalec, avšak aj TSI dokáže potešiť športového ducha. Konštrúktéri v snahe umožniť posádke počuť motor v otáčkach uhryzli zo zvukovej izolácie od motora, no vôbec to nevadí, i keď pri porovnávaní s prémiovými Nemcami budete môcť v Superbe škrípať zubami. Nuž porovnávať s prémiovkami nemá veľký zmysel. Superb je stredná trieda, je to lacnejšie auto a je tiež menej luxusné. Avšak to čo ponúka môže veľkému počtu obvyklých zákazníkov prémiových značiek stačiť a ešte si môžu povedať ako s ostatnými vy..babrali a ušetrili.

Ale späť k testu... Pri pokojnom brázdení kvalitných i nekvalitných ciest je ideálny režim comfort, ktorý mení nielen radenie a charakter motora. Dôležité sú zmeny adaptívnych tlmičov, ktoré v komforte robia zo Superba doslova kolísku. Avšak na rozdiel od naftovej verzie (v ktorej som absolvoval jazdu do múzea v Mladej Boleslavy) nemáte v comforte pocit neistoty na klzkých cestách. Môže za to ľahší nos vozidla, 4x4 a zopár ďalších detailov.

Automobil s adaptívnymi tlmičmi s prehľadom filtruje menšie nerovnosti a výrazne zníži nepríjemné prejavy aj tých väčších. Istota pri priečnych nerovnostiach v zákrute záleží od nastavenia tlmičov, no ani v komforte nemáte pocit, že vám zadok zaplával, skôr sa zhupne a nerovnosť  auto odpruží.

Vozidlo tak uľahčí posádke prekonávanie horších ciest v našich končinách bez straty istoty na kvalitnejších cestách. Škoda len mierne väčšieho hluku pri pružení na väčších nerovnostiach. Počuť ho najmä zo zadu. 

Automobil je väčšinu cesty tichým, pokojným spoločníkom. Výjazd na diaľnicu zvýši hlučnosť a práve tu sa prejaví menšia dávka izolácie a to nielen od motora ale i od podvozka, oznámi vám to zmenu povrchu na diaľnici. Stále však ide o udržanie štandardu.

Motor má pri rýchlosti 140 km/h niečo vyše 3000 otáčok, s autom sa významne netrápi. Dôkazom je ochota vozidla akcelerovať na najvyššom prevodovom stupni. Prevodovka naozaj nemusí podradiť, aby ste po silnejšom stlačení plynu vyrazili suverénne vpred. Práve pružné zrýchlenie bez potreby podradiť dokazuje silu motora. Keď na to ozaj dupnete, z tachometrovej 140-tky sa razom dostanete medzi cestných pirátov a doslova za pár okamihov sa blížite k hranici 200 km/h. Tam už je hluk intenzívny, no jazda rýchlosťou 180 km/h po Nemecku nebude problém.

Zaujímavou kapitolou je rozhodne spotreba. Nuž počas testu kulminovala tesne pod 10 litrov benzínu (motor znesie i 95-ťku bez reptania). Môj celkový priemer bol 9,8 litra. Samozrejme čím ostrejšie pôjdete, tým bližšie sa dostanete k dvojnásobku. V prípade opatrnej predvídavej jazdy dokážete znížiť priemer aj tesne nad 7 litrov, dočasne, ale načo? Kto už si kúpi najvýkonnejší motor v ponuke, aby jazdil ako s mopedom? No dobre, sme na Slovensku, radšej sa nepýtam.

Prevodovky DSG (ale aj iné dvojspojky) majú v súčasnosti tendenciu radiť až k takmer neutrálnym otáčkam. Robia to bez ohľadu na typ auta, motorizáciu a výkon, čo je ich veľké mínus. Zatiaľ čo pri naftových motorizáciách vás môže otravovať dunenie a neprospeje to ani slabým benzínovým agregátom, dvojliter je už od neutrálu úplný suverén. Ani plne naložený neprotestoval proti tomuto ekologickému „majstrovstvu“.

Na palube fešiho

Škoda pri svojej výbave Laurin & Klement vsádza na menej nápadný status. To, že ide o maximálnu výbavu sa nesnaží vykričať do sveta okázalými nápismi a extravagantnosťou. Skôr má auto iskru, ťaží zo svojho dizajnu maximum a k tomu pridáva vysokú mieru pohodlia na palube.

Dizajn auta nemožno inak než chváliť. Expresívne ostré krivky a pokojná estetika robia z nového Superba nadčasové vozidlo. Iste, sú na svete i teraz krajšie autá, ale ostré krivky Superba vydržia dlho čerstvé a to je tiež dôležité.

No netreba všetku chválu adresovať iba dizajnérovi, i keď naňho môžeme byť hrdí. Rozdiel medzi skicami a skutočnosťou nebýva veľký iba preto, lebo by sa automobilka bála ísť do extravagancie, ide o mix nákladov, možností výroby a celkového významu, ktoré z očarujúcich skíc vedú k reálnemu autu. Práve najmodernejšie výrobné postupy umožňujú, že auto dokáže v jemných detailoch očariť a niesť takú silnú stopu dizajnéra. Jedným z nich je využitie medzierky medzi kapotou a blatníkom a zvýraznenie línie, ktorá začína pri kryštálových svetlometoch a končí prakticky až pri znaku na kufri. Vylisovať takto plech pri zachovaní prvotriedneho lícovania a ďalších technických parametrov vôbec nie je jednoduché a na starších autách to len ťažko nájdete. A viem, že to nebolo ľahké, veď úplne prvé kusy mali s lícovaním týchto vyčačkaných plechov problém a síce boli odchýlky malé, pozornému oku neunikli.

To, čo nás môže zaujať zvonka sa v nemalej miere prenáša aj do interiéru. I tu vidieť podpis dizajnérov, i tu badať snahu o ozajstný dizajn a nie len lepenie plastov... Čisté moderné línie idú ruka v ruke s použiteľnosťou a praktickosťou. Usporiadanie, vzhľad a umiestnenie prvkov interiéru je vďaka platforme MQB veľmi dobré a prekonať ho dokážu iba ďalšie autá stojace na tejto platforme – Passat, či A4. Opäť možno namietať, že ide o tie isté recepty vo všetkých autách, nuž ide. A síce to môže na prvý pohľad vadiť, účelnosť usporiadania časom preváži. Napriek tomu, že chápem racionalitu automobilky i jej uplatnenie v Superbe, predsa len by som najmä v LaK čakal viac vyčačkanú koncernovú palubnú dosku. 

Negatívne možno hodnotiť klavírový lak niekoľkých plastových dielcov. Síce to vyzerá krásne, zostávajú tam otlačky i fľaky a ako vidieť na fotografiách, ani umyť to nie je ľahké a čím viac sa snažíte, tým väčšie a trvalé šmuhy tam môžu byť.

Široké sedadlá v perforovanej hnedej koži pojmú aj tie najväčšie osobnosti. Poskytujú dostatok bočného vedenia na ostrejšie jazdenie, nevcucnú vás ako pološkrupiny v Octavii RS, ale zato vám komfortom umožnia sedieť za volantom dlhé hodiny bez bolesti chrbta. K dokonalosti chýba už len nastavovanie dĺžky sedáku a teoreticky nastavovanie sklonu hornej časti operadla. Predné sedadlá sú ale tvarované a nastavené dobre, takže tento deficit na luxusne vybavené prémiovky necítiť. Aj najvyšší vodiči majú priestorovú rezervu na všetky svoje hnáty, i nad hlavou.

Horšie je sedenie vzadu. Keď už totiž ide o limuzínu, zadné sedadlá by mali mať viac možnosti nastavovania. Možnosť upraviť si sklon operadla by predsa automobilku nezruinovalo a pasažierom vzadu na dlhých cestách pomohlo. Nestalo sa, prednosť dostal kufor. Sedadlá sú v poriadku, ale mohli by byť lepšie.

Kufor s objemom 660 litrov si vďaka šikovným pomôckam vrátane sieťového programu môžete rozdeliť a nastaviť podľa potreby. Pozitívne hodnotím elektrické veko kufra. Otváranie i zatváranie netrvá dlho, je svižné a šikovné. I prítomnosť možnosti zakopnúť nohou je fajn, no príliš som ju nevyužil. Načiahnuť sa však za maličkosťou až na samé najvzdialenejšie dno kufra už môže byť pre osoby priemernej výšky problém a nepomôže ani nízka nákladová hrana. Kufor by dokonca zniesol ešte jeden rad sedadiel...

Asistenčné systémy sa dostali na palubu Superba až potom, čo si ich slabšie verzie okoštovali majitelia lacnejších áut a tiež áut materskej značky. Do Superba zavítali „vychytaní“ asistenti, ktorí reálne dokážu asistovať, nielen otravovať, i keď menej trpezliví ich rýchlo vypnúť a zavrhnú. Už aj asistent pre jazdu v pruhoch je na diaľnici funkčný, neotravuje a ak prestanete skúšať, či asistuje, alebo nie, dokáže vám naozaj pomôcť (tak ako v novom Passate). Rovnako i adaptívny tempomat je šikovný, jeho reakcie sú pozvoľnejšie a pri dlhých cestách ho aj taký spiatočník ako ja dokáže využiť. Až začne mať človek pocit, že sa nudí... „Ešteže“ máme po Slovensku toľko radarov.

Záver

Nový Superb je vydarený a to možno tvrdiť aj o verzii kombi. Či sa to už internetovým diskutérom bude páčiť, alebo nie, Škoda vytvorila svoje najlepšie auto. Až sa naskytá otázka, či sa ešte má kam automobilka posunúť. Nuž aktuálne nemá, lebo by dobehla materskú značku a najmä jej klúčový model – Passat. Aj pri créme de la créme možno nájsť pár negatív, no celkovo nemám inú možnosť než udeliť tejto verzii 9 z 10-tich bodov. Utiekať sa pri doslova zúfalej snahe nájsť negatíva ku kritike cenovej politiky je nezmyselné. Ak chcete to najlepšie, zaplaťte si. Tak ako pri iných modeloch, aj pri tomto sa Škoda snaží auto nastaviť tak, aby zo svojho segmentu vytŕčalo, a to nielen rozmermi a ponúkaným priestorom. Iste, pre niekoho to bude vždy „len“ Škoda, ale „len“ Škoda už skoro dekádu nefunguje. Slovné spojenie „len“ Superb taktiež nemá šancu na úspech. Nový Superb je dobré auto a v najvyššej, najvýkonnejšej a najlepšej verzii je výborný.

PS: Takmer osemdesiatročný sused sa pri mne zastavil, keď som nakladal batožinu do Superba s otázkou, či je to nová Škodovka. Súhlasil som. Hneď sa spýtal na cenu. Nevedel som ju presne, vravím: „vyše štyridsať tisíc... eur“ pridal som nech je to jasné. „Štyridsať tisíc?“ zopakoval sused. „Veď za to mám dva Pežóty! A nie Škodofku!“ zvolal s vážnou tvárou. A to som pritom auto celkom „zlacnil“. Nuž doba sa zmenila, a to čo platilo pred tridsiatimi rokmi už teraz nemusí, nech už to vidíte akokoľvek.