Zobraziť galériu

Citroën C4 Cactus C4 1,6 HDi
Zdroj: Jozef Vydra

Inakosť sa nosí, odlišnosť je „in“. Ale má čo robiť aj v prípade áut? Cactus sa snaží presvedčiť, že áno.

Francúzske značky už niekoľkokrát priniesli autá, ktoré vybočovali so zabehnutých tradícií. Aj preto si ich ľudia zapamätali. Nevšedný zjav je iba jedna stránka veci. Toto auto má skutočne nevšedný dizajn. Na prvý pohľad vyzerá, akoby ste sa vozili v koncepte, „požičanom“ priamo z autosalónu. S týmto autom nebudete mať núdzu o pozornosť.

Ešte stále naň ľudia zízajú, pod Tatrami, aj na juhu Slovenska. Jednoducho Citroën priniesol s Cactusom nový vietor do triedy crossoverov. Toto štýlové auto vyvoláva sympatie, kde sa objaví. Ale zároveň patrí do kategórie tých, ktoré alebo milujete, alebo nenávidíte. Vzhľadovo je naozaj netradičné, no čo ostatné parametre a vlastnosti? Má okrem vzhľadu potenciál prilákať nielen emotívne, ale aj rozumne, uvažujúcich zákazníkov?

Zdvojené predné svetlomety pripomínajú starší rodinne orientovaný model C4 Picasso. Horné LED svetlá sú určené len na denné svietenie. Označenie C4 na zadnej časti Cactusu mätie, ba až zavádza. Naznačuje, akoby Cactus vychádzal z klasického hatchbacku C4. Čo nesedí, lebo Cactus je taká „skladačka“ pozbieraná z rôznych koncernových komponentov. Starších, aj celkom nových. Nečakajte platformu EMP2, na ktorej sú postavené modely C4 Picasso, či nový Peugeot 308. Konštrukciou sa viac približuje k modelu Citroën C3 a jeho podlahovej plošine PF1. Tú však poriadne natiahli, veď Cactus má rázvor skoro 2,6 metra. Tým sa „pichliač“ priblížil k nižšej strednej triede. No a to je asi dôvod, prečo sa objavilo označenie C4. Lebo od hatchbacku s rovnakým menom sa líši na dĺžku len o pár milimetrov.

Auto je typické práve atypickou stavbou karosérie. Spája klasické tvary hatchbacku  a modelov SUV. Mimochodom, keď Citroën predstavoval Cactus po prvý raz, uvádzal, že ide o najľahšie SUV. Veď 975 kilogramov pohotovostnej hmotnosti najľahšej verzie je naozaj nezvyčajne málo. Cactus je ale hatchback so zvýšenou svetlou výškou a plastovými chráničmi okrajov blatníkov. Má ochranné plasty aj na nárazníkoch a originálne a vymeniteľné plastové dielce Airbump. Tie majú nielen ochrannú, ale aj estetickú funkciu a sú špecialitou Cactusu. Majú ochrániť auto na parkoviskách od dverí neohľaduplných vodičov aj od nákupných vozíkov pri obchodných centrách. Iba škoda, že nie sú natiahnuté viac dozadu, lebo nechránia zadnú časť zadného páru dverí. Cactus má v génoch zakódovanú aj ďalšiu príjemnosť – hoci hrá dosť na emócie, snaží sa zostať s cenou pri zemi. S týmto riešením už má Citroën skúsenosti - prišiel s ním kedysi dávno pri legendárnej „kačici“ 2CV.

Tento automobilový sukulent je moderné retro v pravom zmysle slova. Zdalo sa mi počas jázd po Slovensku, že doslova magnetizuje pohľady ľudí sympatickými tvarmi. Asi im čosi pripomína, možno hračku z detstva, alebo niečo celkom iné. No tak ako je vonkajším vzhľadom jedinečný, pokračuje to aj v interiéri. Potešili gumové „lentilky“ na vrchnej strane horizontálne členenej palubnej dosky. Položíte tam mobil a drží... Osvieženie, ktoré dáva zabudnúť na množstvo (aspoň na pohľad) lacných a okrem palubnej dosky tvrdých plastov. Na predných dverách zvnútra nehľadajte v opierkach rúk rukoväte. Tie nahrádzajú jednoduché kožené pásiky, ktoré nahrádzajú rukoväte dverí, Spolu s „prackami“ na skrinke spolujazdca pripomínajú batožinu z čias minulých. K retro atmosfére ale akosi nepasuje digitálny prístrojový panel. Zobrazuje rýchlosť, teplotu motora, asistenta radenia, No ani keby ste sa pokrájali a priplatili si, otáčkomer nie je a nebude. Zatiaľ. Škoda, lebo grafika je veľmi moderná.

7-palcový dotykový displej nahradil tlačidlá na stredovej konzole. Slúži pre ovládanie komunikácie, audia, klimatizácia a ďalšie. No zasa – prakticky odstránenie ovládačov priniesli problém. Pri nastavovaní povedzme klimatizácie sa nedá regulovať audiosústava a keď si pozeráte údaje z palubného počítača, a chcete zmeniť rýchlosť ventilátora, zasa sa musíte preklikávať... Čo mi ale naozaj chýbalo, to je otáčkomer. Lebo asistent radenia ho nemôže nahradiť: Alebo je ľuďom úplne jedno, ako trápia svoje motory otáčkomer už „nepotrebujú“? Kam to spejeme? Navigácia a cúvacia kamera sú za príplatok. Kamera ale v tme trpí šeroslepotou a neukazuje takmer nič.

Pred spolujazdcom nie je airbag. Presťahoval sa do strechy. Vďaka tomu je oveľa viac miesta na kolená spolujazdca a dobre dostupnú odkladaciu schránku. Táto konfigurácia však zobrala ventilačný otvor pred spolujazdcom. Pravý v stredovej časti síce je zväčšený, ale nedá sa natočiť tak, aby jeho výduchy smerovali na pravé okno. Ako bude fungovať odhmlievanie pravej strany, netuším. Mám podozrenie, že otvor pod čelným oknom nebude hlavne vo vlhkom a chladnom počasí stačiť s „dychom“.  Neviem, či to bolo šetrenie na správnom mieste. Vidno to aj na sériovo montovaných 16 palcových kolesách. Strácajú sa v mohutnej karosérii. Ale zasa komfortu jazdy celkom vyhovujú. Šetrenie sa prejavilo aj na osvetlení. Auto má iba klasické žiarovky, žiadne xenóny, či LED reflektory. A šetrenie do tretice: Citroën Cactus má zvláštnosť - okná zadných dverí, ktoré sa dajú iba vyklápať. V tomto prípade sa to však na rozdiel od modelu DS4 dá ospravedlniť. Citroën ušetril takto 11 kg hmotnosti. Ostalo aj oveľa viac miesta vo dverách pre fakt veľké odkladacie schránky.

Citroën sa chváli, že Cactus je najnižší crossover. Takže pozor pri nastupovaní. Uľahčujú to ale široké dvere. Vo vnútri je vzhľadom na veľký rázvor miesta viac ako dosť. Vďaka nemu pribudol priestor pre nohy predných aj zadných cestujúcich. Sedadlá vzadu by mohli mať o čosi dlhší sedaciu časť pre lepšiu podporu stehien. Cactus má vo vnútri viac miesta ako konkurenti. Ploché boky karosérie priniesli dostatočnú rezervu v šírke ramien. Ak nemáte viac ako 185 centimetrov, zostáva pá centimetrov aj nad hlavou. Nepríjemné je ale zistenie, že Cactus má len extrémne nepraktické sklápanie operadiel zadných sedadiel vcelku. Je nepochopiteľné, že toto auto nemá delené zadné operadlo, a to ani za príplatok. Náročné je aj samotné sklápanie. Najprv totiž  treba uvoľniť súčasne obidve poistky  a tie sú na opačných stranách operadla, ktoré nemá ani otvor na dlhé predmety. Keby mal Cactus nielen pevnú, ale aj dvojitú podlahu, nebol by po sklopení v podlahe veľký schod.

Obývačkové kreslá ešte nevymreli!

Mäkké a rozmerné sedadlá nemajú v dnešných časoch obdobu. Sú to kreslá, ktoré si doslova zamilujete. Na rozdiel od  verzií s robotizovanou prevodovkou, kde sú prepojené extrémne širokou lakťovou opierkou, sa teraz predstavili samostatne. Je to samostatná kapitola auta. Mäkkosť čalúnenia vás vráti do deväťdesiatych rokov. Predné sedadlá majú rozmery obývačkových leňošiek. Na dlhých cestách však mäkkosť nevyhovuje, bolo by treba pritvrdiť hlavne pre chrbticu. Bočná opora je skoro žiadna.  Tieto kreslá výborne poslúžia pri kratších jazdách, kde sa do nich zaľúbite. Dajú sa nastaviť vo veľkom rozsahu a spolu s (len) výškovo nastaviteľným volantom sa dá nájsť primeraná poloha za volantom. Ten je tvarovaný veľmi dobre, podobne aj radiaca páka.

Výkon stačí, spotreba poteší

Cactus mal pod kapotou najsilnejší dieselový motor v ponuke: 8-ventilový štvorvalec 1,6 BlueHDi. Jeho výkon je 73 kW a krútiaci moment 254 Nm pri 1 750 otáčkach. Našťastie má 5-stupňovú manuálnu prevodovku. Zaslúžila by si konečne zmenu. Jej iba 5 extrémne dlhých prevodových stupňov a dlhé a nepresné dráhy pripomínajú francúzske autá z konca 90-tych rokov. Piaty stupeň vlastne nahrádza šestku. V meste sa tak ani nedostane k slovu, lebo jeho krľovanie sa začína od 70 km/h vyššie. Výkon však autu stačí. Zrýchliť na stovku dokáže za 10,7 sekundy, zaberá dosť naspodku a netrpí výraznou turbodierou. Odmenou za dlhé prevody je nízka spotreba. V meste to zvládne za menej ako päť litrov nafty, k čomu pomáha štart-stop systém, kde sa motor vypína až po úplnom zastavení. Po okreskách sa dokáže pohybovať so spotrebou okolo 4 litrov, diaľnica je náročnejšia – priemere sa vyšplhala na viac ako päť litrov. Celkový priemer sme stlačili na necelých 4,5 litra.

Šum vetra, či hluk uragánu

Motor je pomerne tichý, čo však nemožno povedať o aute samotnom. Zasa to šetrenie - ovplyvnilo objem tlmiacich materiálov. Nie je to až také zlé, ako sa zdá, najviac sa hluk prejavuje od rýchlosti 120 km/h. Jazda diaľničným maximom teda nepoteší. Na hluk má vplyv aerodynamika auta a tesnenie dverí, ktoré nie je všade, kde by mohlo (a malo) byť. Jazdné vlastnosti patria k štandardu nižšej triedy a zlepšuje ich relatívne veľký rázvor náprav a rozchod kolies ako prepracovaná konštrukcie podvozka. Vpredu sú závesy McPherson, náprava s torznou priečkou, ako má Citroën C3. Napriek mierne väčšej svetlej výške zostáva Cactus autom na asfaltové cesty. Na nekvalitných cestách mäkšie pruženie dopraje posádke celkom slušný komfort. Malé priečne nerovnosti nevie podvozok dobre filtrovať, navyše najmä zadnú nápravu vedia „rozhodiť“. Do kabíny sa tak prenášajú nepríjemné rázy. V rýchlych prejazdoch zákrut nie je Cactus celkom doma a hoci sa merne nakloní, zvládne nakoniec viac, ako sa zdá. Dosť dlho dokáže maskovať sklon k nedotáčavosti.

Rozhrešenie

Citroën C4 Cactus je mimoriadne zaujímavé, celkom praktické a unikátne auto. Dalo by sa povedať, že je to (taká menšia) obývačka na kolesách. Napriek obmedzeniam komfortu jej „obyvateľov“ vďaka rôznym úsporným opatreniam. Neprestrelím, keď poviem, že je to unikátne a zaujímavé auto. Voľte manuálnu prevodovku pred robotizovanou, napriek spomenutým výhradám.

Cactus je auto pre ľudí, ktorí nechcú iba obyčajné auto. Prinesie potešenie pri jazde napríklad do práce, ale aj stredne dlhé cesty. Ak netúžite po uniformite, bude vašou túžbou mať ho. Hoci táto myšlienka nepatrí  do kategórie najracionálnejších, ak chcete crossover s veľkým vnútorným priestorom a nezvyčajným vzhľadom, prečo nie? Určite vám pomôže odlíšiť sa a objavíte čaro moderny a retroštýlu v jednom.