Zobraziť galériu

Renault Mégane RS Trophy
Zdroj: Ján Hargaš

Súčasný Renault Mégane RS patrí do výkladnej skrine značky a zároveň k výbornému športovému náradiu.

Renault Mégane už má novú generáciu. Šanca na zakúpenie, či v našom prípade otestovanie modelu Mégane RS končiacej generácie už dlho nebude. Práve preto sme sa rozhodli preveriť skutočne poslednú verziu súčasného Méganu RS s označením Trophy.

Renault Mégane RS si dlhé roky držal renomé najrýchlejšej sériovej predokolky na svete. Tento titul získal po odjazdení fantastických časov na okruhu pod hradom Nurburg. Lenže ku koncu jeho životného cyklu zaútočili nové ryby v rybníku. Najprv to skúsil model Seat Leon Cupra. Na rekord Cupry Mégane ešte reagoval lepším časom, avšak na rekord novej Hondy Civic Type R už reagovať nestihol. Odvetné kroky možno očakávať od verzie RS budúcej generácie modelu Mégane. Pravda, tá už s asi príde o prepĺňaný dvojlitrový agregát, ktorý zdobí Mégane RS v súčasnosti. Identické kroky však budeme môcť zaznamenať aj pri ďalších väčších ostrých verziách automobilov v nižšej strednej triede.

Spomínaní konkurenti nie sú jediní, avšak tí najsilnejší. Všetci traja siláci zastávajú rozdielny prístup k pojmu veľkého hot-hatchu. Zatiaľ čo Seat Leon Cupra hrá skôr na praktickú stránku s nenápadným dizajnom a ohromnou silou Podkapotou, Type R a Mégane idú tvrdo na vec. S tým rozdielom, že Type R sa na vec pozerá z Japonska, Mégane z Francúzska.

Mám rád Cupru, zaujal ma aj Type R, avšak po poslednej jazde s Meganom v slede po Cupre a R-ku musím napísať, že s Méganom je to najväčší zážitok.

Môže za to viacero faktorov. Jedným z nich je samozrejme nový titanový výfuk od Akrapoviča, ktorý robí divy so zvukom, ďalším je podvozok Cup s mechanickým samosvorom. No a ďalším je kruto športový interiér a veľmi pekný exteriér.

Divízia Renault Sport to skrátka vie. Dôkazom je ako imidž tak i pôžitok z jazdy.

RS Trophy

Mégane je aj napriek aktualizácii v podobe tejto verzie akoby zo starej školy. R-ko a Cupra majú fantastický výkon (zo štvorvalca), na suchu držia v zákrute ako prikovaný, no čerešničku na torte prikladá práve Mégane. Ten stroj má skrátka iskru a nekompromisnosť, doslova až zurvalosť akú nájdete len ťažko.

Pravda, Type R je z tejto trojky jednoznačne najrýchlejší. Je to fantastický stroj, vyzerá výborne (i keď by mohol lepšie), motor je neuveriteľný, technika tiež, prevodovka tiež, dokonca ani zvukový prejav nie je taký zlý ako mnohí tvrdia a znie ozaj pekne, ale neviem... až tak ma nechytil.

Naopak Cupra ani nemala kedy. Tých pár dní s ňou mi pršalo a hot-hatch s predným náhonom v daždi je úplne mizerný, bez ohľadu na to ako dobrý je na suchu. Síce sa mi podarilo jazdiť s ňou aj na „polosuchu“ a vyskúšať čo dokáže, omnoho zaujímavejšie je jej spojenie praktického priestranného hatchbacku so silným motorom ako šialený šarm hot-hatchu.

Mégane je však presne taký. Šialený, neúprosný a starý. Minimálne v ergonómii už Mégane nutne potrebuje vymeniť. Vyšší človek si nemá kam odložiť kolená, lakte. Lenže zatiaľ čo v bežnom aute je to vážny nedostatok, pri športovom aute to až tak nevadí, i keď to znižuje i tak malý komfort.

Jazda

V prvom rade je Mégane brutálny stroj. Akoby vôbec nechápal trend, ktorý nastolila Cupra, či ktorý vyznáva Golf R, GTI, GTD. Mégane vôbec nezaujíma praktická stránka, ani mu nenapadne myslieť na to, ako bude majiteľ jazdiť s autom za prácou, voziť deti. Tieto myšlienky sú mu úplne cudzie a nezaujímajú ho. Inžinierom išlo jednoducho len o to vyťažiť z auta maximum.

Iste, má kufor, aj dvere, aj štyri sedadlá... Ale jediné, čo ho zaujíma je ako rýchlo sa dostane na semafor, koľko si trúfne majiteľ na diaľnici a hlavne čo dokáže v zákrutách. Je to sériovka dohnaná do extrému.

V zásade je to auto pre jedného. Je zamerané na vodiča, na jeho zážitok a nezaujíma ho ani pohodlie, ani praktickosť. Preto hodnotiť čo sa zmestí do kufra a ako sa jazdí v trojici, nebodaj vo štvorici je scestné. I keď aj to som odskúšal a pre informáciu púšťam do obehu: jazda na zadných sedadlách je nepohodlná, na našich cestách aj bolestivá. Kufor síce nie je najmenší, ale jeho tvar je vďaka dynamickému vzhľadu kupé nie príliš praktický.

Nastupovanie do auta a vystupovanie je súboj s chrbticou, obrubníkmi a okolitými autami. Vypratať sa von nie je ľahké. Dokonca aj sedenie vpredu nie je bohvie čo. Sedačky sú športové škrupiny a vôbec to nehrajú na pohodlie. Síce nie sú tvrdé a dá sa v nich prežiť aj dlhšia jazda, ich cieľom je udržať vás na mieste aj pri veľkom bočnom preťažení a bodka. Nemajú v úmysle tváriť sa športovo a pritom byť komfortné. Majú svoj účel a ten je jasný.

Ale poďme od nepodstatností, ktoré Méganu RS nemožno ani vyčítať k tomu podstatnému – k jazde. Ako inak, aj s Méganom RS Trophy som zamieril na Babu a na ďalšie obdobné cesty a cestičky. Pri jednej z jázd som pre vlastný lepší zážitok na sedadlo spolujazdca posadil príbuzného, ktorý s ostrým jazdením nemá veľa skúseností.

To čo však zažil na niekoľkých voľných zákrutách a sekciách Baby mu razom vyhnalo adrenalín až do uší. Pritom nie som pretekár a ani som sa nesnažil strašiť ho limitným jazdením. Na zážitok stačí jazdiť bezpečne bez zbytočného hazardu.  

Auto má fantastické brzdy, netreba ich ani veľmi zahrievať a brzdia ostro, nábeh je intenzívny. Na nerovnom teréne si auto pri ostrom brzdení poskočí aj do strany, brzdiť v úplne poslednom momente tak patrí iba na okruh resp. na známe kvalitné cesty. To je ale pochopiteľné, zahryznúť sa do asfaltu sa dá jedine cez tuhý podvozok. Mégane na rozdiel od Cupry má jednotku pretekársku, nie cestovnú. Stačí trošku viac plynu a letíte za dvojkou, trojkou a opäť na brzdy... Štvorka na serpentínach nemá veľký zmysel. Zvuk vytočeného štvorvalca je fantastický. Považujem za obdivuhodné, čo Akrapovič vystrúhal za zvuky. Taký zvuk nemá žiaden štvorvalec a to ako zvonka, tak i zvnútra. Vo vysokých otáčkach ide doslova o plnokrvný hukot, ktorý sa skutočne blíži k pretekárskym špeciálom, i keď pravda, na ne nemá.

Samosvor má bleskový nábeh, práca s volantom na nerovnom povrchu vyžaduje obe ruky, inak riskujete stratu kontroly nad vozidlom – tak to má byť. Komunikatívnosť riadenia síce nie je plnokrvne závodná, no stále veľmi dobrá.

Veľkú pochvalu si zaslúži prevodovka. Už som spomínal jednotku, aj ostatné prevody sú nastavené dobre. Avšak radenie je doslova slasť. Páka je dlhá, netreba sa načahovať až niekam ku kotníkom, dráhy sú presné a auto si doslova pýta, aby ste tam tú dvojku, trojku... vrazili rýchlo a prudko... Obratnosť je vynikajúca, auto sa nenechá len tak vyviesť z miery. Pokiaľ majú kolesá kontakt s vozovkou – za sucha majú, môžete si dovoliť skutočne psie kusy. Ako obvykle, aj tentoraz prišiel dážď. To už je asi prekliatie. Tentoraz síce nebol prítomný od začiatku, no prišiel vtedy, keď som si začal dovoľovať viac. Možno mi tým chcel niekto niečo naznačiť. Alebo len prišiel dážď a trval až do konca testovacieho týždňa...

Auto je vo všeobecnosti pomerne hlučné, takže aj umiernená diaľničná 140-tka duní. Mínusom sú svetlá. Zaslúžilo by si xenóny, o LED-kách v tejto generácii ťažko diskutovať. V prípade lejaku svieti auto rovnako zle ako ktorýkoľvek starší hatch.

O priemernej spotrebe tu nemôže byť veľmi reč. Ak nerátam ostré jazdy, ale skôr bežné premiestňovanie sa po preplnených cestách, priemer sa držal na úrovni okolo 8 litrov. Jazda po diaľnici znamená približne 9.

Záver

Renault Mégane RS Trophy je čerešničkou na torte ešte stále aktuálnej generácie Mégane RS. Nepochybne mala súčasná generácie Méganu aj iné hodnotné verzie RS, no RS Trophy je tým, čo najlepšie vystihuje charakter a schopnosti odchádzajúceho kráľa. Áno píšem kráľa, veď jeho časy na Nurburgringu nedokázal prekonať žiaden súčasník. Trúfli si naňho, až keď sa on sám chystal do dôchodku.

Renault Mégane RS Trophy je fantastické auto. I keď ide o zástupcu populárnej kategórie hot-hatch v súčasnosti si drží punc výnimočnosti. Sám vlastne neviem popísať prečo je to tak. Azda je to pocitom za volantom, skutočnosťou, ktorú vo svojej podstate pri hot-hatchi hľadáte. Nechcete racionalitu, nechcete praktickosť, nechcete šedú myš, chcete brutálne športové auto, ktoré vyzerá lepšie ako ostatné, no ktoré vás finančne nezruinuje a zároveň dokáže konkurovať omnoho drahším vychytenejším autám. Chcete eso v rukáve, ktoré vám umožní cítiť sa výnimočne, cítiť sa najlepší. No a potom príde pohľad do cenníkov, porovnávanie nepodstatných súčastí, uvedomenie si, že nie ste predsa len na svete sám. Je skutočne dobré, že si môžete vybrať aj racionálnejšie a pritom extrémne ostré hot-hatche. Avšak rovnako dobré je, že existujú ostré verzie aj pre tvrdohlavcov a egoistov, či už pozeráte na predokolku, alebo štvorkolku.

Mégane RS je ešte stále jednou z troch najlepších predokoliek na svete. Pritom vďaka šikovnej technike drží i na okruhu krok so zadokolkami, dokonca i štvorkolkami. S cenou 42 tisíc rozhodne nie je racionálnou voľbou. To síce môže vadiť predajným číslam, ale jeho vlastníkom to vadiť nemôže. Majú svoj brutálny hatchback a jazdia v ňom zväčša sami. A čo keď.