2015-10-23 10:15:00
Hyundai i30 Turbo
Hyundai i30 Turbo
Zdroj: Jozef Vydra

TEST: Hyundai i30 Turbo – najvýkonnejší a najrýchlejší v rade

Hyundai i30 prešiel modernizáciou, ktorá okrem ľahkej zmeny vizáže a úprav techniky priniesla tiež úplne novú verziu.

Novinka má označenie i30 Turbo a svoje miesto si našla rovno na vrchole ponuky modelov s tridsiatkou v názve. Je to totiž najsilnejší Hyundai i30. A jedným dychom dodávam, že asi aj najlepšie vyzerajúci. Nemá na karosérii žiadny z ázijských pologýčov. Vidno, že ho tesali v Európe a Eu´panom sa aj páči. Pohľad na papierové parametre ale asi prinesie pre niekoho sklamanie – veď kto to kedy videl. aby najšportovejší model mal „len“ 1,6 litrový motor s výkonom „iba 137 kW (186 k)?! Ani krútiaci moment 265 Nm nevyzerá, že by toto bol ten pravý hothatch.

Nie je to však len o výkone, hoci toho asi nikdy nie je dosť. Je to aj o hmotnosti a z nej vyplývajúcej dynamike. Aj s normovaným (75 kg) vodičom je to pri päťdverovej verzii pod 1400 kg, čo zasa nie je málo. Hyundai i30 Turbo ale možno výkonom zaradiť tesne za vstupnú bránu do sveta hothatchov. Po prvých kilometroch tomu ani sami neuveríte, lebo toto auto sa spočiatku nezdá byť ani také rýchle, ani také živé, ba dokonca ani natoľko športové, ako sa tvári. No keď preniknete do jeho tajov hlbšie, zistíte jeho potenciál. Aj slabé stránky.

Celok sa snaží pôsobiť dravým dojmom a darí sa mu to rozhodne veľmi dobre. Nové sú oba nárazníky. Predný má nové LED prúžky na denné svietenie a výrazne vpred vystrčenú spodnú časť („lízatko“). Sekundujú mu mohutnejšie nasávacie otvory, výrazná červená linka a hlavne šesťuholníková masku chladiča s rovnakým kontrastným lakovaním ako spodná lišta nárazníka. Keby na maske s výrazným strieborným lemovaním boli namiesto štylizovaného „H“ štyri kruhy, tak vieme celkom presne, odkiaľ je...

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Športovec na prvý pohľad

Športový vzhľad podporujú celkom vydarené dvojfarebné 18 palcové zliatinové disky s Y dizajnom lúčov a s nízkoprofilovými pneumatikami. Najviac možno prekvapí pohľad odzadu, kde je na spodnej časti zadného nárazníka plastový difúzor. Už „tradične“ doplnený o výraznú červenú linku. Zaujmú však aj poriadne „laufy“, teda koncovky tlmiča výfuku. Práve tento uhol pohľadu trocha mätie – máte pocit, že pred vami stojí zástupca oheň pľuvajúcich hothatchov. Hoci to nie je pravda, po stránke dizajnu je to naozaj „trefa“ do čierneho.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Hyundai vie, že dnešní zákazníci s obľubou vnímajú označenie „športový“.  Vhodne zvoleným marketingom sa toto označenie stáva nástrojom zvýšeného záujmu (a ľahšieho zisku...). Preto je v tomto duchu ladený aj interiér. V noci podsvietená kľučka dverí vodiča vás vovedie do kráľovstva červenej. Nájdete ju všade – od bočníc sedadiel, cez stehy na manžete aj na vrchole radiacej páky, na volante, na krúžku okolo štartovacieho tlačidla. Pár drobných zmien, no vďaka nim interiér chytil celkom iný nádych.  V tomto športovom duchu pokračujú aj predné sedadlá, ktoré majú veľmi slušné bočné vedenie a to nielen pre chrbát, ale aj pre stehná. To nebýva úplne bežné. Ramená budú tentoraz ticho závidieť tej časti chrbta, kde stráca poctivé meno – na ne sa až tak nemyslelo. Vlastne skoro vôbec. Po presadnutí do iného auta vám spomínaná opora do zákrut bude chýbať.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Vynovený, ale nie celkom

Palubný systém sa omladenie nedočkal a je to jedno z miest, kde Hyundai za konkurenciou ešte zaostáva. Displej je pomerne malý a ešte so staršou odporovou technológiou dotyku. Niektoré voľby musíte potvrdzovať niekoľkokrát, alebo zatlačiť nechtom. Navigácia nemá najaktuálnejšie mapové podklady, v pár prípadoch som cestoval podľa navigácie „vo vzduchu“. A ešte drobnosť, ktorá neteší: ak nemáte zapnutý režim navigovania, nikde na palubnej doske nenájdete údaj, koľko je hodín. Na displeji palubného počítača je na to miesto ako stvorené, ale... Buď to vzdáte, alebo nájdete v komplikovanej spleti tlačidiel jedno, ktoré zobrazí veľké hodiny cez pol displeja. To som spomenul časti, kde má výrobca medzery. Na palube však bol aj veľmi slušný audiosystém s veľmi dobrým zvukom. Niekomu nevyhovuje, ale mne sa celkom páčil. Za podobný si treba u konkurencie často výrazne priplatiť.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Podvozok na jednotku

Papierové predpoklady sú jedna vec, ako sa s Hyundai i30 Turbo ale jazdí? Model ladili v testovacom stredisku Hyundai Motor na slávnej severnej slučke Nürburgringu, kde hľadali ideálny pomer medzi športovou tuhosťou a komfortom pri bežnom každodennom používaní. Celkom sa im to podarilo, lebo práve podvozok je čerešničkou na torte a najväčším plusom modelu Hyundaia i30 Turbo. Je veľmi dobre odladený, tuhý „tak akurát“, aby z vás nevytriasol dušu na hrboľatých povrchoch ciest. Dokáže sprostredkovať spätnú väzbu a kontakt kolies s povrchom bez toho, aby ste výrazne trpeli. Na nerovnostiach som zistil, že má minimálnu tendenciu odskakovať – niekedy sa tie naše hrboľaté cesty hodia, ako testovací polygón. V zákrute sa auto drží nadmieru dobre a prekvapí výrazne neutrálnym prejavom. A to prosím bez elektronických pomocníkov a bez mechanicky samosvorného diferenciálu. Napriek tomu skutočne obdivuhodne potláča nedotáčavosť. Klobúk dole, toto sa konštruktérom Hyundai vážne podarilo. Mal som pritom pocit, že čím viac od auta chcete, tým lepšie sa správa. Limity sa mi na nežných cestách nepodarilo nájsť, to by som už asi potreboval (najmä kvôli bezpečnosti) vyskúšať správanie auta na okruhu.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Nadšenie zo spomínaného môže trocha schladiť riadenie. Je rozhodne lepšie, ako pri štandardnej i30, Turbo verzia má aj strmší prevod riadenia s 2,8 otáčkami medzi krajnými polohami, ale chcelo by to ešte výraznejšiu spätnú väzbu medzi vodičom a podvozkom, ktorý ju ponúka. Rozdiely medzi troma režimami (Comfort, Normal a Sport) elektrického posilňovača riadenia Flex Steer sú veľmi malé. Asi ho necháte, podobne ako ja, natrvalo v režime Sport. Celý podvozok je však vyladený naozaj veľmi príjemne a spolu s dobrou pozíciou za volantom je to dobrá správa pre tých, čo si radi užívajú cestu za volantom.

Dva motory, alebo nie?

Hyundai nemá oproti konkurencii toľko skúseností s turbomotormi. Benzínový štvorvalec s objemom 1,6 litra s označením T-GDI umožní verzii i30 Turbo vyvinúť maximálnu rýchlosť 219 km/h, pričom z nuly na stovku s ním akceleruje za 8 sekúnd. Motor okrem turbodúchadla má priame vstrekovanie paliva a dvojité nezávislé časovanie sacích a výfukových ventilov. Výkon sa na predné kolesá prenáša cez šesťstupňovú manuálnu prevodovku. Má presné dráhy a hladké radenie. Motor disponuje maximálnou hodnotou krútiaceho momentu 265 Nm. Je teda jasné, že to nie je až taký športiak, ako sa snažia naznačiť všetky znaky exteriéru.

Zdroj: Jozef Vydra
Zdroj: Jozef Vydra

Motor sa správa, akoby ste mali pod kapotou dva v jednom. Po hodnotu 4500 otáčok za minútu sa správa ako poslušný baránok s priemernými hodnotami zrýchlenia. No potom príde k prečasovaniu ventilov, zaberie aj plniaci tlak turba a „pod kotlom sa chytia sadze“. Motor sa prebudí z miernej letargie a ukáže, že vie byť aj „zlým chlapcom“. Za to však zaplatíte vyššou spotrebou, ako 10 l/100 km. Iba keď nebudete využívať výkonový potenciál, bude svietiť na palubnom počítači okolo 8-9 litrov. To je trocha veľa, lebo za cenu, koľko stojí i30 Turbo (dokonca aj za menej) sa dá nájsť svižnejšie zvezenie.

V základe (takmer) všetko

Základná výbava verzie Turbo je naozaj bohatá. Za necelých 22 000 eur obsahuje skoro úplne všetko, čo Hyundai pre model i30 ponúka. Jediné príplatkové prvky predstavujú len metalický lak za 430 € a otvárateľné panoramatické strešné okno za 1200 €. Päťdverová verzia je za cenu trojdverovej. Pomer cena a ponúkaná výbava je bezkonkurenčná v porovnaní s konkurenciou, ktorá predsa len „môže“ ponúknuť ešte športovejšie zvezenie. Ale vždy je niečo za niečo.

Záver

Hyundai i30 Turbo je naozaj pekné auto. Najlepšie sa cíti v úlohe každodenného vozidla pre jednotlivcov, mladé páry, alebo aj menšie rodiny, ktorí chcú, aby ich auto malo štýl a dostatok energie na bezpečné predbiehanie, ale netúžia po pretekaní.  Na prvý pohľad sa zdá, že patrí medzi autá kategórie hothatch. Je ale toto športové auto - hothatch? Jazdiť vie, ale pravý hothatch to (ešte) nie je. Vzhľadom ho pripomína, výkon a krútiaci moment by už zodpovedali, no s expresívnym označením by som váhal. Takže tak troška „klame telom“. Treba ho však brať skôr ako štýlovejší a rýchlejší variant klasického hatchbacku. Klamal by som, keby som rezolútne povedal, že žiadny šport a žiadny hot. Z každého má namixovaného tak trocha. Možno by mu pristalo označenie „junior hothatch“, ako vstupného modelu do kategórie. Je to naozaj veľmi príjemné auto, ktoré vás však pravdepodobne bude „trápiť“ častejšími návštevami čerpacích staníc. Ale ako som napísal pár riadkov predtým – vždy je to tak: niečo za niečo.

Technické údaje

Model: Hyundai i30 Turbo
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1591
Prevodovka: 6-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.):  137/5500
Krútiaci moment (Nm/ot.): 265/1500 - 4500
Maximálna rýchlosť (km/h): 219
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 8
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 9,6/6,0/7,3
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4300/1780/1470
Rázvor náprav (mm): 2650
Objem batožinového priestoru (l): 378/1316
Objem palivovej nádrže (l): 53
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1394
Užitočná hmotnosť (kg): 526
Rozmer pneumatík: 225/40 R18
   
Základná cenníková cena modelu: 23 490 €
Základná akciová cena modelu: 21 990 €
Základná cena verzie:  
Cena testovaného vozidla: 22 420 €

 

Jozef Vydra

Komentáre k článku