Zobraziť galériu

Hyundai i30 kombi 1,6 CRDi Style
Zdroj: Jozef Vydra

Druhá generácia kombi verzie modelu Hyundai i30 oslovuje výrazne aj slovenských motoristov od roku 2012.

Už  prvý model narobil vietor v konkurenčných vodách. Druhému sa to podarilo vzhľadom na zmenený dizajn a zlepšenie vlastností ešte viac. Keďže má bestseller kórejskej značky pochádzajúci z výrobných liniek v českých Nošoviciach za sebou úspešne prvé tri roky, je celkom logické, že prišiel facelift. Model i30 okrem jemne omladeného vzhľadu má aj niekoľko technických zlepšení.

Jedným z nich je napríklad nová 7-stupňová veľmi dobre fungujúca sedemstupňová automatická dvojspojková prevodovka. My sme však na vyskúšanie dostali kombináciu najvyššej výbavy a manuálnej šesťstupňovej  prevodovky. Automatická DCT sa dostala k slovu pri teste vo vyššom modelovom  rade i40 – ale na ten si ešte chvíľu počkáte.

Okrem klasických predností, teda zaujímavého pomeru ceny a výbavy, priestranného interiéru, či päťročnej kompletnej záruky, ponúka i30 aj nadpriemerné jazdné vlastnosti dané hlavne nezávislým viacprvkovým zavesením zadnej nápravy so stabilizátorom. Modernizácia v roku 2015 pridala k týmto výhodám aj novú vizáž hlavne prednej časti, ktorú prispôsobila súčasnému trendu a korporátnemu dizajnu značky. Pri pohľade zboku žiadne zmeny nehľadajte, veď ani neboli potrebné.

Aby sa však omladený model odlišoval od predchodcu, dostal jednotnú novú prednú masku (neplatí to pre verziu Turbo), ktorá pôsobí oveľa viac európsky. Auto vďaka nej má jemnejší, pritom elegantnejší vzhľad. Nádych prestíže pridávajú chrómované kľučky a lišty na spodnej hrane okien dverí. V rámci sériovo dodávanej výbavy Smart Pack to patrí k bezkľúčovému otváraniu dverí, sklopným spätným zrkadlám s integrovanými ukazovateľmi smeru, ktoré osvetlia nástupnú plochu pri predných dverách. Výrazne to zlepšuje orientáciu v tme. Súčasťou balíka je aj farebný TFT farebný displej v prístrojovej doske Supervision.

V rámci Premium Pack-u, ktorý je však už za príplatok 1500 eur, disponovalo auto adaptívnymi bi-xenónovými prednými svetlometmi so zmenenou grafikou a prisvietením do zákrut, kde funkciu denného svietenia na seba prebrali LED svetlá. Tie sú aj v koncových svetlách, ktoré sa tiež nevyhli zmene grafiky. Škoda, že nie sú k dispozícii ako štandard, zatiaľ sú za príplatok len pre najvyšší stupeň výbavy Style. Do spomínanej výbavy patrí aj elektricky nastaviteľné sedadlo vodiča, výduchy klimatizácie v stredovom tuneli a deliaca fixačná sieť v batožinovom priestore.

Interiér takmer bez zmeny

Hoci sa facelift v tejto časti takmer neprejavil, oproti konzervatívnejšiemu vonkajšiemu vzhľadu vyniká stále odvážnym dizajnom. Patrí k elegantným, prehľadným a v testovanej verzii aj moderným. Hlavne vďaka už spomínanému veľkoplošnému displeju v strede palubnej dosky. Ak by vám stredová konzola pripomínala domáce audiocentrum, či ovládací panel kozmickej lode posiaty množstvom ovládačov, určite bude vyhovovať tým z vás, ktorí dávate prednosť tlačidlám a gombíkom pred dotykovým displejom. Ten dodáva Hyundai iba s príplatkovým navigačným systémom. Väčšinou sú v aute dôvody na chválu, ale nájde sa aj pár drobností, na ktoré sa patrí upozorniť.

Napríklad ak sedíte blízko pri volante a nízko, ľavé koleno šoféra obmedzuje pomerne masívna výplň dverí s ovládačmi. Odkladacie miesto pod nimi má našťastie oblé línie, tam už nič netlačí. Robustnejší tvar prístrojovej dosky ale v tomto prípade ohrozuje vaše predkolenie. Riešením je posunúť sa viac dozadu a vyššia – a pritiahnuť k sebe volant. Potom je všetko O.K.  Pre pravú nohu je všetko v poriadku, malá šírka stredovej konzoly neobmedzuje. Pod ňou je aj dostatok miesta na odkladanie napríklad peňaženky, dokladov, či mobilu, dno je pogumované, veci tam „nelietajú“. Dojem kvality navodzujú materiály, sú príjemné na dotyk. Nielen tlačidlá, ale aj dvere fungujú pri zatváraní tlmene. Možno by som prijal ešte o troch lepšie odhlučnenie pneumatík hlavne na hrubom povrchu cesty ich bolo dosť počuť. Na hladkom asfalte auto výrazne stíchlo.

Keďže malo auto elektrické nastavovanie sedadla vodiča, sedí sa v ňom aj v najnižšej polohe sedadla vyššie. Poteší to hlavne nižších vodičov. Tí vyšší by prijali o 2-3 cm nižšiu polohu sedadla. Výhľad z auta ale nevybočuje zo bežných zvyklostí u moderných rodinných kombi vozidiel. Tvarovanie  predného stĺpika trocha obmedzuje výhľad  a orientáciu v prudkých zákrutách a serpentínach. práve vtedy, keď sedíte viac vzadu. V mojom prípade však niet vyhnutia, lebo mám dlhé nohy. V sedadlách kombinovaných s textilom a kožou (bočné časti) sa sedí pohodlne a v zákrutách podržia lepšie, ako celokožené. Aj na zadných pohodlne tvarovaných sedadlách sa sedí celkom pohodlne, s dobrou podporou stehien. Hoci kombi nemá väčší rázvor, ako to bolo v prvej generácii, je tam dosť miesta aj pre dlhonohých. Opierka hlavy na prostrednom sedadle je pre osoby tak do 170 cm, vyššie ju nevysuniete. Ak je auto bez multifunkčnej zadnej opierky, dá sa aj na strednom mieste sedieť, naše testované ju však malo a sedenie sa tak trocha podobalo na trestnú lavicu. Ale na pár kilometrov sa to dá prežiť

Ešte jedna vec, nad ktorou by mali konštruktéri popremýšľať – nastavovanie intenzity svitu (modrého) displeja rádia. Keď je vonku tma. podsvietenie prístrojového panela sa dá nastaviť, displej rádia iba vypnúť, alebo si nechať „vypaľovať“ oči.

Batožinový priestor

Z auta doslova srší zmysel pre praktickosť, potešia zväčšené odkladacie priestory vo dverách aj pod stredovou posuvnou lakťovou opierkou a pomerne veľký batožinový priestor s 528 litrami. Teda papierovo veľký, lebo časť z neho uberajú horšie využiteľné priestory pod podlahou. Poteší však nadpriemerná šírka 1050 mm medzi podbehmi a tiež široký nakladací otvor.

Nízko je tiež položená spodná nákladová hrana. Hyundai síce zaostáva za konkurentmi v dĺžke a výške kufra, no zase mu nechýba v štandardnej výbave dojazdová rezerva a dvojité dno. Hlboká schránka hneď za nakladacou hranou, ako aj dve malé schránky po bokoch sú pomerne praktická vec, lebo predmety v nich máte poruke, aj keď je zvyšok plne naložený. Dnes už nie sú celkom bežné výklopné sedáky zadných sedadiel. No vďaka nim sa po sklopení asymetricky delených operadiel vytvorí vzorne rovná plocha, ktorá lícuje s podlahou batožinového priestoru.

Ako jazdí bestseller

Už prvá generácia bola na tom celkom dobre, no nasledovník zabodoval ešte výraznejšie. Komfort tlmenia na nerovnom povrchu je aj pri 17 palcových diskoch s nízkoprofilovými pneumatikami  veľmi dobrý, užívate si, ako dobre podvozok funguje a drží stopu. Odhlučnenie by však mohlo byť ešte o čosi lepšie. Auto nemá veľkú chuť rozhojdať sa na nerovnostiach a konštruktéri dobre odhlučnili aerodynamický hluk. Volant kladie umelý odpor a dráhy páky prevodovky by mohli byť presnejšie. Ale sú to len také drobnosti, ktoré nepridávajú celku mínusové body – skôr je to námet na zlepšenie do budúcnosti.

Podvozku celkom dobre sekunduje najvýkonnejší dieselový motor. Hyundai na rozdiel od konkurenciu má pod kapotou namiesto dvojlitra motor s objemom 1,6 litra. Prekvapujúco má nižší krútiaci moment, ako vo verzii s automatickou spojkou. Veľmi to však necítiť a zaberá celkom plynulo od nižších otáčok. Maximum krútiaceho momentu má od 1500 otáčok, no k životu sa preberá už do zhruba 1200 – 1300. Mierne „prispatú“ reakciu na pohyb akcelerátora treba pričítať na vrub emisnej norme Euro6. Ako inak, aj snahe o čo najnižšiu spotrebu. K tej papierovej som sa napriek ľahkej nohe priblížil len „na dostrel“...

Premávka v meste znamenala konzumáciu zhruba šesť litrov, rovnako tak na diaľnici, kde pri maxime 130 km/h má motor na šiestom stupni 2200 otáčok za minútu. Medzimestské potulovanie sa po okresných cestách donútilo spadnúť spotrebu na 5,2 litra, celkový priemer sa dostal na 5,4, čo má od papierových 4 litrov dosť ďaleko.

Riadenie s voliteľným účinkom

Preč je neprirodzený „gumový“ prenos sily z volantu na prednú nápravu. Odpor posilňovača sa mení plynulo a prirodzene, auto nemá žiadnu významnú vôľu okolo stredovej polohy, ani sa nepokúša neprimerane rýchlo vracať sa do východiskovej pozície. Navyše si môžete vďaka systému  Flex Steer zvoliť tlačidlom jeden z troch stupňov, alebo lepšie povedané módov: Comfort, Sport a Normal. Comfort  oceníte najmä pri parkovaní a využijú ho najmä ženy. Ale ani bežná jazda s touto voľbou nie je nepríjemná, hoci pri  vyššej rýchlosti už trocha chýbala schopnosť udržiavať priamy smer. Vtedy je lepšie prepnúť do režimu Normal, ktorý je vyvážený aj pri vyšších rýchlostiach. No a pri voľbe Sport riadenie naozaj stuhne. Poteší to hlavne pri športovejšom prechádzaní zákrut, ktoré nerobia autu v širokých 17 palcových pneumatikách žiadny problém, skôr si ich poriadne vychutnáva spolu s vami. Prijal by som ale trocha rýchlejší návrat do stredovej polohy.

Testoval som tiež poloautomatický parkovací systém. Krúti volantom namiesto vodiča. Funguje dobre, len majte na pamäti, že ak autá, medzi ktoré sa chcete „zapasovať“, stoja čiastočne na chodníku, bude vás chcieť asistent dostať priamo medzi ne a môžete pri tom poškodiť disky kolies o obrubníky.

Záver

Silnou stránkou auta je komfort, vnútorný priestor, výbava a jazdné vlastnosti. Teraz už viem, čím ešte boduje kompaktný Hyundai i30 u zákazníkov – v prvom rade pohodlím. Na sedadlách vpredu, aj vzadu. Body navyše pridáva spomínaný príjemne naladený podvozok. To sa mi v situácii, keď sa mnoho áut (aj takých, ktoré na to nemajú) snaží byť, alebo aspoň vyzerať športovými, celkom páči. Keby v domácej garáži neparkovala sestra, teda Kia cee´d, vedel by som o ďalšom kandidátovi na výber auta pre rodinu rodinu.