Zobraziť galériu

Dacia Lodgy Stepway 1,5 dCi
Zdroj: Ján Hargaš

Sedem miest, prijateľný naftový motor, vylepšený vzhľad, robustná technika... Otázka: potrebujete viac?

Dacia Lodgy vo verzii Stepway má v porovnaní so štandardnou verziou plastové lemy spodnej časti karosérie, drsnejší výraz prednej časti a väčšie 17-palcové kolesá. Vyzerá lepšie, no na terén to iba hrá. Predsa len ľahšie prejde po poľnej ceste a uchráni sa ako pred škrabancami od podrastu, tak i od uletujúcich kamienkov ako bežné verzie, no v prvom rade chce zapôsobiť drsnejším imidžom.

Dacia Lodgy prišla na trh v roku 2012. V crash testoch organizácie EuroNCAP získala iba tri hviezdy, avšak ochrana dospelých a detí nebola výrazne horšia ako majú štvorhviezdičkové vozidlá. Veľa bodov stratila za ochranu chodcov a asistenčné systémy. Z hľadiska ochrany pasažierov si viedla priemerne. Zle dopadla pri simulácii nárazu zozadu vďaka horším opierkam hlavy, kde v niektorých prípadoch hrozí menej závažné zranenie krku.

Aj keď auto nie je najlepšie na poli bezpečnosti a asistenčných systémov, vyhráva v oblasti priestrannosti, jednoduchosti a ceny. Technici značky sa totiž posnažili a z doplnkových sedadiel v treťom rade urobili plnohodnotné sedadlá, na ktorých sa bez problémov odvezú aj pasažieri s výškou okolo 190 cm.

Daciu Lodgy sme už v teste mali a preto budem stručný. Pozriem sa tiež na porovnanie Lodgy s najbližším príbuzným Dokkerom. Je medzi nimi viac rozdielov než by sa mohlo zdať.

Dizajn

Autu možno vytknúť akurát nepekné zadné svetlá, ktoré na mňa pôsobia zvláštne a pridávajú autu zopár rokov navyše. Na druhú stranu (doslova) predná časť vyzerá dobre, dokonca veselo a verzia Stepway pridáva ešte pár percent navyše. Auto by si minimálne vzadu zaslúžilo facelift, no doň sa automobilka nehrnie, načo aj, Lodgy napĺňa očakávania a predáva sa stabilne.

Interiér

I keď dizajn nemusí vyhovieť každému, je pomerne konzervatívny a starne pomaly. Interiér tak ako v iných Daciách vyzerá lacno najmä preto lebo je lacný. V porovnaní s polododávkou Dokker, ktorá je k Lodgy zameraním najbližšie, však vyzerá priam luxusne. Prekvapí sivomodrá lišta okolo stredového panela, ktorá nahradila okukaný chróm. Pritom vzhľad palubnej dosky oživí rovnako a neoslepuje pri jazde. Zaujme aj vzor vytetovaný do plastov. Oživenie zabezpečujú prešívané sedadlá s nápismi Stepway. Podstatou výhody nad Dokkerom je samozrejme väčšia snaha o zakrytie nižšej ceny. Tu predsa len nejde o zakrývanie dodávky, v interiéri Lodgy nie je toľko miest, kde si môže posádka ublížiť.

Omnoho dôležitejším rozdielom je utlmenie vonkajších vplyvov ako aj vyššie pohodlie posádky na palube. Síce sú použité rovnaké sedadlá, podvozok auta je komfortnejší a viac vyhovuje jazdám s rodinou. Do kabíny tiež preniká podstatne menej hluku a Lodgy je prakticky jediná Dacia, kde mi jazda rýchlosťou nad 130 km/h neprišla hlučná. Auto je v tejto špecifikácii jednoducho stvorené pre dlhé cesty aj po diaľnici.

Najdôležitejšou výhodou Lodgy je možnosť zakúpenia sedemmiestnej verzie. Previesť viacčlennú rodinu z bodu A do bodu B nemôže byť lacnejšie ako v Lodgy, navyše to vôbec nejde na úkor pohodlia. Ako som už písal, aj do tretieho radu sedadiel sa napchajú dospelí ľudia. Nastupovanie a vystupovanie pritom nie je krkolomné a dá sa zvládnuť veľmi rýchlo. Pasažieri v treťom rade síce majú vyššie kolená než v druhom, vďaka pevnej polohe druhého radu nie je šanca, aby ich pasažieri pred nimi obmedzili viac. Nevýhodou je zložitejšia a náročnejšia manipulácia so sedadlami ako aj nemožnosť vložiť ich do podlahy.

Ak ich totiž nepotrebujete, zmenšujú vám batožinový priestor a nie málo. Vybrať ich bude úloha pre detektíva, no malo by sa to dať. Sklon sedadiel v treťom rade, ale nie je nastavený výrazne pohodlne, rovnako tak i v druhom a po dlhšej ceste bez prestávky môže starších bolieť chrbát. To ale platí pre všetky modely Dacie a platí to aj pre sedadlá vpredu. Síce sú mäkké, nemajú najlepšie anatomické tvarovanie a ani sedák nie je dostatočne dlhý a nastaviteľný. Opäť zamrzí nemožnosť nastavovania volantu pozdĺžne, ide len výškovo. Zvyknúť si je možné.

Posed za volantom je typický pre Daciu. Výhľad vpred je adekvátny, palubný počítač štandardne neukazuje teplotu motora a na navigačný systém treba hodiť očkom trochu nižšie. Na druhú stranu sú údaje z navigácie ľahko čitateľné, rovnako ľahko sa pracuje s infotainmentom, i keď by som viac ocenil možnosť nastavovať rádio stanice tlačidlami a nie dotykovo, človek nemôže mať všetko.

Zvuk audia je o trochu lepší ako v Dokkerovi, na vynovený systém v Logane MCV Celebration ale nemá, nehovoriac o systémoch v drahších autách.

Motor, prevodovka, spotreba

Starý známy klepotač 1,5 dCi má v prípade výberu výbav Stepway alebo Celebration výšší výkon 79 kW (107 k) pri 4000 ot/min a krútiaci moment 240 Nm pri 1750 ot/min. Práve tieto výkonnostné parametre považujem za adekvátne. Vďaka nim možno hovoriť o dynamike, auto sa s radosťou vysporiada s diaľničnými jazdami a zvládne aj veľké stúpania v hornatých oblastiach bez veľkých ponosov. K dobrému prejavu a úspornosti pomáha šesťstupňová manuálna prevodovka, ktorú som v Dacii už dlho nemal (vlastne od Dustera dCi 4x4). Prevodovke nie je čo vytknúť. V tomto prípade má dobre navrhnuté prevody, vďaka ktorým pri zaradenom šiestom stupni točí pri rýchlosti 130 km/h necelých 2300 otáčok za minútu. Auto nie je hlučné a zvuk začína vadiť až nad 130 km/h.

Slabšie nastavená pohonná jednotka ale nemusí byť zlá vďaka rozdielnemu sprevodovaniu.

V tomto prípade poteší nízka priemerná spotreba. Tá bola počas testu 5,5 litra. Nájazd zahŕňal ako diaľničný prejazd, tak i mesto, s väčšinou kilometrov na bežných cestách. Na diaľnici spotreba stúpa, ale pri dodržiavaní maximálnej rýchlosti neprekročí 7 litrov. Podobné je to aj v meste, kde bol priemer 6,5 litra, no nezahŕňal výrazne zdržanie v zápchach. Tam by už pomohol jedine štart-stop systém, ktorý ale vozidlo nemalo.

Jazda

V tomto ohľade ma auto príjemne prekvapilo. Týždeň pred jazdením s Lodgy som mal tú česť so skackavým Dokkerom, ktorý mal problém zniesť silnejší bočný vietor, bol na Daciu o niečo tvrdší a napriek tomu sa nakláňal.

Lodgy je omnoho pokojnejšie auto, dobre znášajúce silný bočný vietor, s „dáciovsky“ mäkkým podvozkom a pritom veľmi dobrou stabilitou v zákrutách.

Svojimi jazdnými vlastnosťami i výbavou mi pripomína napríklad Chevrolet Orlando. Orlando je pochopiteľne ťažšie a o niečo stabilnejšie, avšak autá nemajú správaním sa ďaleko od seba. Dacia má vhodne nastavený rozchod ale i rázvor. Práve väčší rázvor, o niečo vyššia hmotnosť a aerodynamickejší tvar v porovnaní s Dokkerom môže za schopnosť lepšie odolávať bočnému vetru, pomáha aj k vyššej stabilite na rozbitých cestách. Rozchod tiež drží auto pri zemi a napriek mäkšiemu podvozku bráni veľkým náklonom.

Samozrejme, ide o veľkú škatuľku typu MPV, jazdiť s týmto autom športovo jednoducho nejde, báť sa ale nepredvídateľného správania netreba.

Záver

Dacia Lodgy vo verzii Stepway je dobre vybavené auto so zaujímavejším vzhľadom a ochranou namáhaných častí karosérie. Nemení však podstatu, a tou je, že Lodgy je spolu s vynoveným Dusterom najlepšia Dacia. S výkonnejším naftovým motorom je určená na dlhšie rodinné výlety, i na dochádzanie za povinnosťami. Nepatrí k športovcom, ale ani v kopcovitom teréne nebude brzdou. Najdôležitejším faktom zostáva, že za menej sedemmiestne auto nekúpite. I tí najlacnejší začínajú v priemere o 3-tisíc eur vyššie než Lodgy končí.