Zobraziť galériu

Opel Corsa 1,4 T
Zdroj: Jozef Vydra

Opel Corsa patrí pre automobilku z Russelsheimu k najdôležitejším modelom.

Veď len povážte, že sa z jej doterajších štyroch generácií predalo na celom svete viac ako dvanásť miliónov kusov. Na ich úspech má stavať ďalšie piata generácia. Svoju premiéru absolvovala na jesennom autosalóne v Paríži 2014. Vyskúšať sme ju mohli na prelome minulého a tohto roka.

Ako urobiť z dobrého lepšie, pritom neskúšať neisté experimenty v oblasti tvarov, stlačiť náklady a zvýšiť záujem? Návod na to v Opli majú - podaril sa im husársky kúsok. Nepostavili úplne novú Corsu od základu, ale (výrazne a poriadne) zlepšili doterajšiu generáciu. Na prvý pohľad máte nutkavý pocit, že veď toto ste už niekde videli a základné tvary karosérie vám budú podozrivo známe. Bodaj by nie, keď využíva skelet i technický základ predchodcu. Nič to na veci nemení, že sa konštruktérom a dizajnérom podarilo priniesť poriadne vynovené auto. Hlavne z hľadiska jazdných vlastností, funkčnosti, ale aj dizajnových zmien, ktoré mu výrazne prospeli.

Rovnaký skelet i technický základ bola dobrá myšlienka hlavne pre oblasť výrobných nákladov. Napriek tomu však naozaj nejde iba o facelift. Hoci keď postavíte vedľa seba 4. a aktuálnu 5. generáciu, nebudú síce vyzerať ako dvojičky, ale príbuzenskú podobnosť nezaprú. „Ganz logisch“ – ako by povedala Claudia Schiffer, tvár značky Opel.

Že sa táto „príbuznosť“ prejaví najmä na vnútorných rozmeroch bolo jasné, ale prejavilo sa to na jeho charaktere? Nuž, ani veľmi nie. Máte pocit, že o novej Corse hovoríme od začiatku, akoby nemala chybu? Nejaké sa nájdu, hoci ich nie je veľa a s mnohými sa dá žiť. Aké sú teda pocity z jazdy? Mali sme možnosť vyskúšať si auto už na jeho prezentácii, ale krátkodobé zážitky sú predsa iné, ako pri redakčnom teste. Aká teda naozaj je nová Corsa sme zisťovali tentoraz v teste verzie Color Edition s 1,4-litrovým benzínovým turbomotorom.

Nový strih pre známe tvary a priestor

Tvar karosérie a vonkajšie rozmery sú prakticky takmer totožné, medzigeneračne sa zmenili iba o pár milimetrov. Môžu za to  prepracované tvary nárazníkov. V prednom sa usídlila veľká maska chladiča, inšpirovaná štýlom menšieho Adama. Pripomína ho trocha aj zakončenie bočných okien hlavne pri trojdverovej verzii. Štýlovým prvkom je Corsy je tvar „hokejky“ v bočnej línii karosérie. Celkom nové sú svetlomety a zadné svetlá, ktoré zasa pripomínajú väčšiu Astru.

Napriek týmto odkazom je Corsa svojbytné auto, ľahko identifikovateľné a pripomínajúce úspešnú predchádzajúcu generáciu. Ešte sa ani nezačala predávať a už mala na konte 30 000 objednávok – no a po pár mesiacoch po svojom príchode patrí (opäť) k najpredávanejším modelom značky. Hoci sme skúšali auto v rámci Color Edition s farbou ešte celkom nedozretých citrónov, nič nezrelé v celkovom výzore auta nenájdete. A rovnaké to bolo aj po nastúpení do auta, kde sa vnútorné rozmery takmer nezmenili, no pribudli „fresh“ materiály, povrchy, aj tvary. To posledné sa týka hlavne úplne novej palubnej dosky. Opäť raz niečo, čo pripomína model Adam, hlavne vďaka rovnakým panelom ventilácie a tlačidlám pre vyhrievanie. Skúšané auto malo aj systém IntelliLink s dotykovým displejom. Aj to je jeden z prvkov, ktoré nová Corsa prevzala od svojich (aj väčších) súrodencov.

Čierna lesklá farba sa mieša s mäkčeným plastom, tlačidlá pôsobia „dospelejšie“ a modernejšie, iba dôraz na znižovanie nákladov v podobe už známych starých a hrubých ovládacích páčok pod volantom (s)pôsobuje lacný návrat do minulosti. Škoda, lebo napríklad poťahové látky na sedadlách vyvolávajú skutočne mladistvý, „omladený“ pocit. Na predných je miesta dosť aj pre rozmernejšie postavy, vzadu je to s priestorom už horšie halvne s miestom na kolená a na rozdiel od 5 dverovej verzie sa tam aj komplikovanejšie nastupuje.

Batožinový prietor nie je žiadny priestorový zázrak, jeho 280 litrov je však na triedu slušná hodnota. Ak máte verziu auta bez rezervy, ponúka ešte ďalšiu (nešpecifikovanú) porciu priestoru pod dvojitým dnom.

Výkon, či úspory? Kultivovanosť...

Že je pod kapotou motor, ktorému „pomáha dýchať“ povolený doping v podobe preplňovania, označuje nápis Turbo na dverách batožinového priestoru.  Bol to známy 1,4-litrový motor, ktorý dostal nové „naladenie.“ Ako sa mu hrá podľa novej partitúry? Na dnešné pomery má vzhľadom na svoj objem pomerne nízky maximálny výkon. Disponuje ním však už od 3 500 otáčok a vďaka turbu má dokonca veľmi slušných 200 Nm krútiaceho momentu. Viac, ako pri naftovej verzii. Dávalo to predpoklady, žeby  mohol byť aj akousi šťukou v rybníku. Podarilo sa to tak akosi na polovicu. Motoru nové „noty“ prispeli v prvom rade k vysokej kultivovanosti behu. Benzínový štvorvalec počuť v interiéri minimálne, aj vibrácie sú veľmi nízke. Príjemne prekvapil tým, že ak nepodradíte, neprotestuje známym dunením.  Dáva o sebe vedieť pri vysokých otáčkach, ale to iba preto, aby sme nezabudli, čo máme pod kapotou. Nie je to nič, čo by výrazne narušovalo povedzme diaľničný presun na dlhšie vzdialenosti.

Čo ma však prekvapilo, to sú jeho vyberané chúťky v oblasti spotreby. Už „klasický“ variant motora s výkonom 103 kW (140 k) nebol presvedčivý svojou úspornosťou. „Podladenie“ motora smerom k nižšiemu výkonu by teda malo priniesť aj isté obmedzenie apetítu. To sa od neho očakáva. Potvrdilo sa to: Nuž, tak trocha. Už nie je pažravý, ale iba menej smädný. Hlavne v mestskej premávke je jeho apetít vyšší, akoby som bol čakal – a to jazdím s veľmi ľahkou nohou. No práve do mesta a priľahlého okolia  je prioritne nová Corsa určená. Priemer okolo 8,0 – 8,1 je na mesto naozaj veľká porcia. Môže za to zrejme aj ešte surový a poriadne nezabehnutý motor. Pri konzultáciách s novinármi, ktorí mali auto pred nami, sa nám predsa podarilo spotrebu v meste stlačiť – a bude sa teda zrejme s ďalším priebehom kilometrov zlepšovať.

Že má na to potenciál, nás auto presvedčilo  režime „medzimestskej“ premávky, kde som sa dostal na 5,2 litra za 100 odjazdených kilometrov. Jazda po diaľnici znova zvýšila apetít, no na celkom rozumnú hodnotu 6,7 – 6,9 litra na 100 kilometzrov. Celkový priemer sme zaknihovali s hodnotou 6,2. O liter viac, ako píše výrobca, ale s už uvedenou výhradou nezabehnutého motora. Určite by sme ho v redakcii naučili „po kostole hvízdať“ – teda dosiahnuť prijateľnejšiu spotrebu. No musím sa priznať, hoci nerád, že v tomto smere (ak hovoríme o spotrebe) by bol lepším variantom nový, modernejší a výkonnejší litrový trojvalec...

Na solídnom základe lepšie vlastnosti

To je charakteristika podvozka, ktorý už v predchádzajúcej generácii bol slušný. Teraz ho naladili ešte lepšie a napriek prvotným pocitom z tvrdého pruženia (hlavne na slovenských cestách) musím povedať, že to nie je vôbec zlé. Najmä na dobrom povrchu je podvozok fakt veľmi solídny. Hoci má jednoduchú zadnú nápravu, veľmi dobre túto skutočnosť zakrýva práve naladením. Nové pružiny a tlmiče priniesli autu celkom slušnú dávku komfortu. Pripomeniem, že na tých našich rozbitých povrchoch sa jeho istota stráca a neraz si aj poriadne buchne (nie do stola...)  do karosérie a stráca na istote.

Platí to aj pri jazde v zákrute po nerovnom povrchu, ktorý ho dokáže „rozhádzať“, napriek tomu pomerne dobre drží smer a snaží sa o neutrálne jazdné vlastnosti s iba miernou nedotáčavosťou. Trocha tieto vlastnosti degraduje až príliš ľahké riadenie – bola by prijateľnejšia väčšia miera spätnej väzby. Verím, že v športovejšej verzii OPC je to celkom iné, veď tento motor ani nemá športové ambície. Motor 1,4 Turbo síce má síce celkom slušný ťah v dosť širokom spektre  otáčok, no vo vysokých už lapá po dychu. Lenže ako vravím, toto nie je športové náradie.

Vychytávky, aj drobnosti, ktoré nepotešia

Vyhrievané sedadlá a volant v takom malom aute!? Áno, pekne to potešilo v chladnom počasí. Rovnako aj vyhrievané predné sklo a za priehrštie rôznych bezpečnostných „anjelov strážnych“ v podobe asistentov, ktorí bdejú nad vašimi cestami. V spätných zrkadlách sa zobrazuje výstraha keď by ste mali vojsť do jazdného pruhu autu za vami pri predbiehaní, alebo keď predbieha niekto vás. Tento „anjel“ sa nám zdal (viacerým) veľmi úzkostlivý a občas ostal tvrdošijne zapnutý, hoci nemal dôvod. Keď som ho vypol, chýbala zasa kontrola. Potrebuje doladiť, alebo možno chyba konkrétneho kusa.

Veľký dotykový displej niekoho láka, ja preferujem ovládanie „po pamäti“ buď gombíkmi a ovládačmi, alebo na volante. Odvracať zrak od diania na ceste pred sebou (a okolo samozrejme tiež) sa predsa nezlučuje so zvýšením bezpečnosti – nezachránia to ani všetky asistenčné systémy. Displej samotný sa nedá vypnúť, iba znížiť jeho jas (spoločne s podsvietením prístrojov). Inak hlavne v noci dosť svieti do očí. Chcelo by to v rámci všakovakých nastavení aj nočný režim a ešte reguláciu – toto môže byť v rámci menu na dotykovom displeji.

Ešte dve drobnosti, ktoré nepotešia: ak si chcete počas jazdy nastaviť sedadlo, zistíte, že medzi sedadlo a výplň dverí sa zmestí (aj to horko-ťažko) iba útla ženská rúčka. Ale veď aj chlapi jazdia v Corse... Všetci však budú mať problém s nastavením sklonu operadla - krížom cezeň ide dolný úchyt bezpečnostného pásu. Toto v päťdverovej verzii nehrozí, našťastie.

Veľa hudby za „málo peňazí“

Opel má zvláštnu filozofiu uvádzania cien svojich modelov. Základný cenník sa nenosí, naopak uvádza „akčné dlhodobé ceny“ za ktoré sa autá aj reálne predávajú. Priznávam, že tie sú veľmi zaujímavé. Úplne základný štandard stojí 9 190 eur, no importér ho ponúka za dlhodobú akčnú cenu 7 990 eur. Vďaka tomu podlieza priameho najpredávanejšieho konkurenta na slovenskom trhu. Ak sa pustíte do príplatkových nielen bezpečnostných balíkov (tie odporúčam naozaj pomáhajú), ale aj výbav, cena rýchlo naskakuje. Môžete sa o tom presvedčiť aj v tabuľke na konci testu. Naše testované auto malo komplexný príplatkový balík Premium a niekoľko ďalších prvkov. Napríklad už spomínaný vyhrievaný volant a sedadlá, automatické diaľkové svetlá, asistenčný systéme pre udržiavanie v jazdnom pruhu, dotykový displej systému IntelliLink a ďalšie. Vyhnali jeho cenu na 15 750 eur. Takto si vybaví malú Corsu asi málokto, no môžete mať toho k dispozícii viac, ako by ste si mysleli (a ako budete nevyhnutne potrebovať).

Slovo na záver

Dobre, lepšie, naozaj veľmi slušne. Asi tak sa dá charaktrizovať nový Opel Corsa piatej generácie  v prípade otázok ako sa prejavoval motor, ako sa nám zdal celok a ako auto jazdí. Napriek istej podobnosti (nazvime to technologickým vývojom) necítiť v aute technický základ predchádzajúcej štvrtej generácie. Mám pocit, že auto je vyzretejšie, pôsobí viac dospelo, pomerne kompaktne a na vizáž mu tiež niet veľmi čo vyčítať. Mičurinovská snaha o vyšľachtenie „novej odrody“ sa podarila a auto si polepšilo vo viacerých smeroch. Je len na vás, či bude doterajší úspech predchodcov pokračovať aj vďaka vášmu výberu.

Celkovo sa Corsa podarila, má krajší interiér, kvalitnejšie materiály, modernejší dizajn a pohodlne vás odvezie, no ak by som mohol poradiť, radšej by som dal prednosť inému motoru. Tento ma nepresvedčil v pomere spotreba k výkonu. Nie je turbo(motor) ako turbo(motor). Ale inak je to vhodná voľba, hlavne ak ste boli (doterajšími) spokojnými užívateľmi predchádzajúcich generácií.