Zobraziť galériu

Honda Civic Tourer 1,8 i-VTEC
Zdroj: Ján Hargaš

Vyčnieva z radu – to je jednoznačne prvý postreh. Je nekonformný, teda iný. Práve preto jedinečný.

Aj preto sme si ho vybrali. Aby sme zistili, či, koľko a ako bude vyčnievať nielen vizuálne, ale aj po stránke praktickej. A či sa športové gény značky pretavili aj do kombiverzie stále populárneho modelu. Už je po tom, už sme na konci. Rozlúčili sme sa už a Honda Civic Tourer nie je viac v našej „redakčnej stajni.“ Lúčenie nemá každý rád. Vedeli sme, že sa to stane, nuž sme nášho spoločníka ešte trocha popreháňali aj v januári.

Paradoxne najmenej zo všetkých mesiacov nášho spolužitia. Na jeho počítadle kilometrov pribudlo zhruba 1100 kilometrov.  Môžu za to dlhé „prázdniny“ po začiatku roka a fakt, že sme do redakcie dostali ďalšie autá na skúšanie. No a naraz jazdiť s dvomi, nebodaj tromi autami sme sa zatiaľ („žiaľ“) nenaučili. Miestami sme zažili sneh aj mráz, ktoré dali zabrať nám, aj autu. Jemu zdá sa menej. Napriek absencii pohonu na všetky štyri sa s nástrahami zimných ciest vysporiadalo dobre.

Obratný aj pri svojej dĺžke

Za prekvapivo dobré jazdné vlastnosti vďačí auto práve ľahkému motoru nad prednou nápravou, presnému riadeniu so strmším prevodom a adaptívnym kvapalinovým tlmičom, ktoré sú doménou Civicu Tourer (hatchback ich neponúka). Majú síce svoje nectnosti, ktoré sme už spomínali, hlavne im „neštimuje“ zima a nečinnosť, ale inak dokážu urobiť aj z „veľkokapacitného dopravníka“ pomerne športovo jazdiace auto.

Na výjazdoch z ostrejších zákrut je síce poznať, že by si predná náprava zaslúžila aspoň elektronickú obdobu samosvorného diferenciálu, jej správanie je však veľmi čitateľné a dlhá zadná časť auta pomáha "natlačiť" karosériu ku stredu oblúka. Ako sme však už spomínali, zadný previs má aj svoje negatíva. Pri náhlej zmene smeru jazdy vo vysokých rýchlostiach sa hlavne zadná časť auta dokáže celkom rozkývať, a je pritom celkom jedno, či máte zadné tlmiče prepnuté do režimu Normal, Comfort alebo Sport. Situáciu by mohol zlepšiť dlhší rázvor náprav. Tourer ho však má zhodný s východiskovým hatchbackom a jeho predĺžením by asi utrpela obratnosť v zákrutách, ktoré vykrajuje plavne a presne.

Investujte do ADAS-u

Kým jazdnými vlastnosťami je Honda Civic na vrchole segmentu, cenou na prvý pohľad veľmi nekonkuruje. Teda aspoň pri letmom pohľade do cenníka. Ale treba povedať, že aj Honda ide „v japonskom štýle“ akéhosi „balíčkovania“ výbav, kde máte takmer všetko a doobjednať sa toho veľa nedá, alebo neoplatí. Už z toho dôvodu odporúčame staviť skôr na nižšie stupne výbavy (napríklad Comfort, alebo Sport) a oželieť napríklad elektrické nastavenie opory sedadiel alebo kožené čalúnenie v najvyššej výbave, ktoré sa navyše v zákrutách celkom šmýka.

Čo by ste však naopak prehliadnuť nemali, je bezpečnostný paket ADAS 1, ktorý bude výbornou oporou pri jazde v hustej premávke aj na diaľnici. Začal sa dodávať o pár týždňov neskôr, ako vyrobili nami testované auto. Preto sme si jeho vlastnosti vyskúšali na krátkej verzii. Jednoznačne ho za cenu 900 eur odporúčame. K dispozícii je od úrovne výbavy Sport. K dispozícii je od úrovne výbavy Sport. Pomerne opatrný systém varovania pred kolíziou vás okrem svojich predností navyše naučí dodržiavať bezpečný odstup od vozidla idúceho pred vami, čo môže byť v nejednej situácii kľúčové k zvládnutiu nehodového deja bez nehody.

Čo som to vlastne chcel..?

Palubný počítač je pomerne jednoduchý, no zobraziť všetky informácie, ktoré auto v sebe má je pomerne komplikované. Musíte si totiž vybrať o čom chcete byť informovaní. Ak chcete mať na hlavnej stránke palubného počítača zobrazený dojazd, nemôže tam byť počet najazdených kilometrov od resetovania. Nie je to nič strašné, ale prečo si komplikovať život, keď by stačilo medzi údajmi jednoducho prepínať ako v iných autách? Nuž, v Honde si musíte vybrať. Menej je niekedy viac, ale tu by sme radi prijali zjednodušenie ovládania.

Keď už si vyberiete, na displeji informačného systému nájdete ďalšie informácie zobrazené zrozumiteľne, navyše v zornom poli vodiča. Nemusíte sa teda nakláňať a pozerať sa niekam ku kolenu. Všetko potrebné, vrátane aktuálnej rýchlosti, máte rovno pred sebou, čo výrazne zvyšuje ako komfort, tak i bezpečnosť.

Volant je na dotyk tvrdý, avšak veniec je hrubý a výborne padne do rúk. Ovládacie prvky na volante sú intuitívne a nestane sa, že by ste omylom preladili rádio, či zrušili prebiehajúci hovor. No ak by dali na naše odporúčania dizajnéri s konštruktérmi – namiesto tlačidiel na ovládanie hlasitosti by sme odporúčali otočný (valčekový) ovládač. To platí aj pre nastavovanie teploty a rýchlosti ventilátora – namiesto tlačidiel by im prospeli otočné ovládače. Okrem rýchlosti a presnosti nastavenia majú totiž jednu výhodu: nájdete ich aj v tme podľa hmatu a nemusíte odvracať zrak od diania na ceste. Dávame teda do pozornosti.

Zmienku si zaslúži ergonómia sedenia za volantom. Sedadlá sú i bez ďalšieho nastavovania veľmi pohodlné, nedeformujú chrbticu. Po presadnutí z iného auta sa vám môže zdať, že sedíte príliš vysoko v nízkom aute, no rýchlo si zvyknete a oceníte lepší rozhľad. Poloha za volantom je navyše športová. Stačí si vhodne nastaviť posed, chytiť volant oboma rukami a vyraziť. Vďaka dobre nastavenému podvozku a výbornému motoru si jazdu skutočne užijete.

Atmosféra by mala zostať v ponuke navždy...

Motor sme chválili a chváliť budeme ešte dlho potom, čo jeho zvuk počujeme iba z vlastnej pamäti. V dnešných benzínových prepĺňaných časoch je to jeden z posledných atmosféricky plnených motorov z kmeňa Mohykánov. Stará dobrá však v tomto prípade neplatí. Je to moderný motor, ktorý si z koncepcie klasického nasávania vzduchu berie to najlepšie. Má skutočne plnokrvný zvuk. Honda sa postarala o to, aby ho bolo naozaj dobre počuť.

Darmo automobilka namontovala tlačidlo ekologického režimu. Po niekoľkých stovkách kilometrov snahy o nudnú jazdu zostal eko režim (takmer) navždy vypnutý. Pritom spotreba nijak zvlášť nenarástla (maximálne v decilitroch), no zábava a radosť z jazdy sa zvýšili dramaticky. Motor miluje otáčky, túži po nich a nevie sa ich nabažiť. Keď zistíte, čo vám vie ponúknuť, nebudete chcieť viac iný, hoci svoje ambície dáva najavo aj s primeranou hlasovou kulisou. Ale ako by to bolo – nemôže byť oheň bez dymu, ani výkon bez zvuku (hoci by niekto možno opáčil namietnuť, že už je to skôr hluk). Elektrinu teraz sem nepleťte, hovoríme o klasike, vážení...

Honda Civic Tourer s motorom 1.8 i-VTEC je žiarivým príkladom toho, prečo by atmosférické motory nemali upadať do zabudnutia. Pri pokojnom tempe totiž spotrebou nijako neprevyšuje nové preplňované jednotky a pri športovejšej jazde im to pekne „natrie" vďaka možnosti širšieho využitia otáčok.

Na dlhších trasách stráca výnimočnosť

Slabšou stránkou auta je jazda po diaľnici. To, čo oceníte pri akcelerácii a pri jazde po okresných cestách – krásny zvuk, vám pri dlhej ceste začne mierne prekážať. Motor pri 130-ke počuť, dokonca aj zvuk od kolies a  pridá sa aj neveľký, ale predsa len počuteľný aerodynamický hluk. Napriek pomerne vysokým otáčkam motor už pri týchto rýchlostiach nemá veľa síl nazvyš a pre zachovanie dynamiky na kopcovitých diaľniciach musíte podradiť, niekedy aj o dva stupne. Tu už na prepĺňané benzínové agregáty s porovnateľným výkonom 1,8 i-VTEC evidentne stráca. Nuž, tak ako otáčky miluje, tak ich aj potrebuje. Ako bumerang sa však následne vracia téma vyššej hlučnosti.

A Honda o tom vie, preto pri facelifte popracovala práve na odhlučnení. Či úspešne, zistíme v nasledujúcich týždňoch, keď si budeme môcť vychutnať aspoň počas klasického týždňa nanovo definované hodnoty odhlučnenia a zlepšení tam, kde to bolo potrebné. Uvidíme, už sa tešíme na porovnanie.

Rozhodnutie: kúpiť – nekúpiť?

Ak patríte srdcom k priaznivcom klasiky, neváhajte a berte, kým sa ešte dá. Netušíme, ako dlho bude trvať, kým aj Honda zatrúbi na nástup maloobjemových turbomotorov. S ich príchodom to bude znamenať koniec poctivých motorov s klasickým plnením valcov. Aké to bude, keď to bude nevieme, ale jedno je isté: bude to smutný deň pre všetkých, ktorým učarovali voľne dýchajúce „kone“ pod kapotou. S dopingom v podobe turbodúchadla je to totiž ako s hudbou vo formáte mp3: aj to hrá, aj dokonca hlasnejšie, teda pre niektorých to znamená „lepšie“, aj je to na ukladanie úspornejšie, ale chýba tomu čosi. Niečo podstatné – srdce. Takže ak neriešite dizajn, chcete priestor, poctivú techniku, primeranú spotrebu a tradičnú spoľahlivosť – naše odporúčanie určite poznáte: prečo je váš Civic ešte stále v predajni? Ak ste čakali iba na modernizáciu, máte odpustené, v opačnom prípade nechápeme, na čo ešte čakáte?! Veď Civic Tourer je komfortný, športový, ale nie bežný. Taký akurát.