Zobraziť galériu

Citroen Cactus 1,2 VTi
Zdroj: Ján Hargaš

Legendárna „kačica“ od Citroenu znamenala revolúciu, aj keď si to najprv nikto neuvedomil. Presne taký chce byť Cactus.

Keď „Kačička“ Citroen 2CV prichádzal na svet, písal sa rok 1948. Drvivá väčšina francúzskych farmárov ešte stále používala kone. Citroen sa pokúsil splniť cieľ, ktorým bolo motorizovať chudobnejších obyvateľov Francúzska. Na tento účel vytvoril jednoduché, lacné a pritom štýlové autíčko s motorom vpredu, pohonom prednej nápravy a s extrémne jednoduchým, no pritom rozumným riešením interiéru. Vznikla legenda, ktorá sa vyrábala viac než štyri dekády.

Cactus by chcel na obrovský úspech modelu 2CV nadviazať (tak ako iné Citroeny). Pokúša sa o to modernými synonymami na jednoduchosť, účelnosť, praktickosť a nízku cenu. Hneď na začiatok musím povedať, že Cactus (kaktus) to spĺňa. Svojim veľmi špecifickým spôsobom.

Auto pre masy verzia 2.1

Ak si predstavíme auto pre masy, v momente nám niekde v podvedomí plávajú slovné spojenia nadväzujúce na nízku cenu, účelnosť, praktickosť. Pokus vytvoriť autá pre masy tu už nejaký rok je a zhodou okolností tiež pochádza z Francúzska a z Rumunska. Áno, myslím presne na Daciu. Cactus má z filozofického hľadiská mnoho spoločného s úspešným príbehom menom Dacia. Zároveň má toho veľa odlišného.

Zatiaľ čo Dacia je vo svojom pláne vyrábať autá pre masy zameraná na dva styčné body: nízku cenu a účelnosť, Citroen na problematiku auta pre masy vzhliada z iného uhla cez optiku štýlu a účelnosti s ohľadom na čo najnižšiu cenu.

Ak by sme proti sebe postavili Duster a Cactus, hneď na prvý pohľad sú to príbuzné autá tvorené s iným prístupom k tej istej téme. Veľmi zjednodušene možno povedať, že Cactus je ako Duster mínus schopnosť v teréne plus štýl a moderná vízia. Iste, fanúšikovia jedného alebo druhého ma po tomto vyjadrení budú chcieť ukameňovať a ich rozhorčenie celkom chápem, viem však čo píšem.

Auto v správnom čase na správnom mieste

Keď prišla kríza a tvrdo zasiahla celú Európu, predaje áut klesali a trh si doslova žiadal auto, ktoré dokáže poskytnúť to, čo potrebujeme, ale za podstatne menej peňazí. Vtedy prišiel Duster a stal sa trhákom. Dnes prišiel Cactus a nie je to náhoda. Nemožno povedať, že kríza definitívne končí, no atmosféra sa jednoznačne mení. Kupujúci po kríze už nechcú to isté v lacnom šate. Kupujúci po kríze chcú viac za menej. No predovšetkým chcú byť iní, nekonvenční a „cool.“ Vidieť to nielen na nových možnostiach individualizácie vozidiel, ale aj na snahe automobiliek ponúkať bohatšiu výbavu v nižších segmentoch.

A presne do tohto miš-mašu, do týchto zmien a do tejto túžby po farebnosti a vymedzení sa, prišiel nesmierne originálny, nekonvenčný a vo svojej podstate prelomový Cactus.

Jednoduchý až to bolí

Doslova. Do testu sme získali Cactusa so základným benzínovým atmosférickým trojvalcom (VTi) s výkonom 60 kW (82 k) a s robotizovanou päťstupňovou prevodovkou.

Robotizovaná manuálna prevodovka je niečo čo novinári nikdy nepochopia, nikdy to nechcú ani len zažiť, no napriek tomu Citroen nemá najmenší dôvod ju vyradiť z „jedálníčka“ pretože ju zákazníci stále chcú.

Veľmi zjednodušene je robotizovaná prevodovka manuál, ktorý ovláda počítač a rýchlosti radí za vás. V žiadnom prípade to nie je automatická prevodovka, iba sa tak tvári a slúži podobným spôsobom. Avšak kultivovanosti auta to nepridáva. Je to akoby ste na sedadlo spolujazdca posadili nevodiča a povedali mu nech radí za vás vtedy, keď uzná za vhodné. Vhodnosť odhalí iba podľa zvuku motora a vnímania rýchlosti. Áno, otáčkomer neuvidí, rovnako ako ho neuvidíte ani vy. Cactus ho skrátka nemá.

Predvídanie a logické, či nebodaj rýchle reakcie od robota čakať nemôžete. Nielenže preradenie trvá viac ako sekundu, pocitovo aj desať, robot pri rozbehoch a v meste dosť často radí práve vtedy, keď to nepotrebujete. Najhorší je zážitok pri parkovaní, vychádzaní z podzemných garáží (či celkovo rozbehu zo stoja na kopci) a v zápche. Verzia robota v Cactusovi sa zdá byť použíteľná iba od rýchlosti 30 km/h. Predtým rozumné a dynamické radenie jednoducho nečakajte.

Jazda v Cactuse je sprvu hrozná. Pri nízkej rýchlosti sa veľmi ťažko dávkuje plyn. Fígeľ je v tom obrniť sa trpezlivosťou a naučiť sa pracovať citlivo. Robot totiž so zaradeným D-čkom, či R-kom necháva auto pomaly napredovať, či naopak cúvať. Ak má v ceste prekážku ako obrubník, či stúpajúci terén, nedokáže to „ukočírovať“ ako automat a roztrasie sa ako keď pri manuáli dáte málo plynu. Logická reakcia je dupnúť na plyn, motor zahučí a vami mykne až to zabolí v krku. Zdá sa akoby rozbehy s robotom boli neriešiteľná záležitosť. Stačí si však uvedomiť, že robot potrebuje na všetko čas. Ak začne motor drncať (stáva sa to aj v zápche), jemne pridáte plyn. Problém sa vyrieši o pár sekúnd neskôr.

A pár sekúnd, to by mohlo byť motto spolupráce s robotom. V hektickej mestskej premávke sa musíte naučiť pridať plyn skôr než by ste chceli. Lepšie to je na diaľnici, či mimo mesta. Do mesta a celkovo do rúk náročnejšieho vodiča robot skrátka nepatrí. Ak si na plynulosť jazdy a radenia nepotrpíte a radenie vás vyslovuje, robot je ideálna voľba. K dispozícii je našťastie aj päťstupňový manuál.

Exteriér

Pozrite naň. Zapadne podľa Vás do parkoviskovej šede? Vyzerá "normálne?" Keď naň väčšina z nás pozrie prvýkrát, povie si, že je čudný. Druhý pohľad nám povie, že je škaredý a tretí pohľad... no to sa už dosť odlišuje. Niekoho nadchne ako škúľavé mačiatko, niekomu sa jednoducho nepáči. Objektívne musím povedať, že je mimoriadne špecifický, veľmi dobre individualizovateľný. Páči/nepáči je anketa pre zákazníkov. Keďže však Citroen musí navyýšiť výrobu Cactusa pár mesiacov po spustení výroby, asi sa dosť páči.

Interiér

Ak si myslíte, že zvonka je Cactus nevšedný, pozrite sa dovnútra! Až tam pochopíte ako veľmi iný je. Okrem nových materiálov je Cactus výnimočný akýmisi retro prvkami. Okamžite zaujme držadlo dverí ala kabelka, odkladací priestor pred spolujazdcom ala staré časy, ručná brzda ala lietadlo a pochopiteľne tzv: love seats, teda spojené sedadlá/fotelky. Sedadlá sú veľmi mäkké, do veľkej miery znižujú vnímanie tvrdosti podvozku.

Zvláštna je tiež lakťová opierka v strede, ktorá vyzerá ako dizajnérsky doplnok – je to vlastne čalúnený trojuholník... Okamžite zaujme veľký dotykový displej, ktorý je zároveň jediné miesto, kde možno nastavovať palubný počítač a infotainment.

Displej, ktorý má vodič pred očami zobrazuje údaje o rýchlosti a množstve paliva. Všetko ostatné vrátane dojazdu a údajov spotreby spolu s prejdenými kilometrami, nastavením vzduchotechniky, rádia, médií, či navigácie nájdete na spomínanom stredovom displeji.

Niekomu sa môže zdať menu veľkého displeju v strede príliš hranaté a nemoderné. V skutočnosti bolo hlavným cieľom vytvoriť jednoduché a zrozumiteľné nastavenie. Mne sa páči, konečne niečo iné, aj keď vlastne nič nové... Ak si sadnete dozadu, zaujme vás ešte jedna vec. Pri Škode sa mnohí zákazníci sťažujú na skutočnosť, že zadné okná nejde otvárať elektronicky už v základe. Ide o cenu a rentabilitu naťahovania káblikov k zadným oknám a späť. Citroen dilemu úsporných opatrení vyriešil šalamúnsky. Cactus nielenže nemá elektricky ovládané okná vzadu, ony nie sú ani sťahovateľné. Otvoriť sa dajú cez patent ala „Kačica“. Citroen z toho spravil svoju devízu. Skúste si stiahnuť okná pri daždi v bežnom aute, určite budete mokrí a dvere tiež. Ak však otvoríte patent v Cactusovi, mokrí nebudete a auto bude vetrané bez potreby prídavných zariadení. Nie je to novinka, ale v 21. storočí je to prekvapivo účelné retro.

K jednoduchým riešeniam tiež patrí lavica sklápateľná v jednom kuse. Rovinu nedocielite, ale po sklopení operadiel máte miesta dosť. Vzadu je miesta pre troch adekvátne. Basketbalisti sa budú tlačiť, ale prežijú to. Kufor je slušný, priestranný. Zamrzí veľmi tenké plató. Je tvrdé, vidieť, že na ňom značka šetrila.

Negatívom je strešné okno. Keďže sme Cactusa testovali v horúcich letných dňoch, presklenná strecha nám veľa radosti neurobila. Jednak sa nedá zatiahnuť, a síce ide o atermické sklo, pod letným slnkom je riadne horúce a interiér sa rýchlejšie zohreje. Vyvažuje to veľmi účinná automatická klimatizácia. Pevná strecha by bola určite lepšia.

Aj keď sa mi k robotovi nechce viac krát vracať, musím uznať že dotváral prvý dojem z interiéru auta. Robot sa totiž ovláda prostredníctvom tlačidiel. Žiadna páka. Stlačíte tlačidlo D, idete dopredu, stlačíte tlačidlo R cúvate, stlačíte tlačidlo N parkujete. K tomu Citroen pridal ovládanie pod volantom. To však vzhľadom na vlastnú a dosť tvrdohlavu hlavu robotickej prevodovky nemá veľký zmysel a tak je skôr na okrasu, či na prilákanie naivných zákazníkov.

Jazda a spotreba

Mohlo by sa zdať, že pre malé SUV je atmosférický trojvalec málo, nie je to tak. Vlastne je, ale nie AŽ tak... Cactus totiž využíva moderné spôsoby výroby a pozostáva najmä z ľahkého hliníka a plastov. Je teda na svoju veľkosť extrémne ľahký (1040 kg), a tak si s ním motorček s výkonom 60 kW prekvapivo dobre poradí. Nezľakol sa ani výrazného stúpania na R1-tke od výjazdu Hroňský Beňadik v smere na Nitru. Akceleroval relatívne pružne až na požadovanú rýchlosť (tachometrových) 140 km/h a rýchlosť dokázal udržať pri plne naloženom aute i so zapnutou klimatizáciou. Rovnako dobre sa držal aj v kopcoch. Môže za to ochota robota podradiť a poriadne vytočiť malý motor (ako veľmi nezistíte, nemáte otáčkomer, tušíte podľa zvuku motora). Udržiavať diaľničnú 140-tku nebol vôbec žiaden problém, no spotreba s ktorou som brázdil slovenské diaľnice bola doslova neuveriteľná.

Po 350 kilometroch na diaľniciach ukazoval palubný počítač 6,8 litra, a to s plným autom (batožina po strechu + 4 pasažieri) a zapnutou klimatizáciou (horúci deň). Odhadom bola reálna spotreba niekde na úrovni 7,3 litra, no za daných okolností je to veľmi dobré! Auto je vysoké, navyše bolo preplnené, klíma v 35-tich stupňoch dostala zabrať a ekonomicky sa mi jazdiť nechcelo. Stačilo, že som spomalil na priemerných (tachometrových) 130 km/h a spotrebu som udržiaval okolo 6,4 litra. V meste som s Cactusom absolvoval zhruba 50 kilometrov vrátane 10 kilometrovej piatkovej kolóny a spotreba (opäť tie isté podmienky) bola 6,4 litra. Mimo mesta pri dynamickej jazde som neprešiel dostatok kilometrov na reálne zhodnotenie, no táto jazda potlačila priemer pod 5,9 litra. Podľa aktuálnej spotreby som na niekoľkých kilometroch nameral hodnoty od 5 do 6 litrov. Ak by som jazdil ekonomickejšie a defenzívnejšie, dostal by som sa aj pod 5 litrov. A to stále píšem o SUV s trojvalcom, s klímou a s plnými zadnými sedadlami a kufrom. Za spotrebu má Cactus veľké plus.

Cactus však nie je stavaný na ostré prejazdy zákrut. Má vzadu jednoduchú nápravu, systém 4x4 doňho nedostanete, a síce je na Citroen prekvapivo tvrdý (deficit vyrovnávajú pohodlné kreslá), stále je to francúzske SUV pripravené skôr na pohodlné, ekonomické jazdenie.

Počas jazdy v kabíne prirodzene narastá hluk. Najviac je počuť ten aerodynamický, vo vysokých rýchlostiach sa pridáva motor, na zadných sedadlách významne počuť hluk od kolies. Aj pri spomínanej 140-tke je to v medziach slušnosti, no audio treba zosilniť, hlasy pri komunikácii tiež.

Načo je vlastne airbump?

Vankúšiky na karosérii nie sú len pre parádu, aj keď vo veľkej miere charakterizujú Cactus. Majú aj iný zmysel. Po prvé: chránia boky auta od parkoviskových škrabancov, od škrabancov od hrán dvier iných áut a od škrabancov od porastu okolo poľnej cesty. Ako ukázali nedávne crash testy EuroNCAP, nechránia len auto, chránia aj chodcov. Sú to také vonkajšie airbagy, vďaka ktorým Cactus získal veľmi dobré hodnotenie ochrany chodcov.

Dokážu však ochrániť auto aj pred ťukancami v nízkej rýchlosti, ktoré sa väčšine z nás nechce riešiť. Namiesto pokriveného plechu a malej poistnej udalosti môžete odísť z miesta v podstate bez poškodenia.

Samozrejme, air bumpy nefungujú ako ozajstné airbagy, nenafukujú sa v prípade potreby a ak do vás napáli z boku kamión, nepomôžu vám vôbec. Svoj účel však spĺňajú.

Zašpinia sa omnoho rýchlejšie ako lak, nečistoty aj lepšie vidieť. Časom, tak ako každá guma pravdepodobne stvrdnú a bude ich treba vymeniť. Čas sa v tomto prípade ráta na roky, a tak pozitíva prevažujú nad negatívami.

Záver

Citroen Cactus je nevšedné auto. Vyniká dizajnom, ale nie je postavený tak ako je iba pre dizajn a štýl. To auto má charizmu a aj keď som ho pre robota preklínal (časom som si trocha zvykol), musím uznať, že sa s ním dá naučiť žiť aj mimoriadne konzervatívnemu človeku (ak ide o autá). Dodáva vám totiž inakosť a pritom stojí toľko, čo najlacnejšie SUV-čka.

Ovládanie robotizovanej prevodovky tlačidlami, kreslá namiesto sedadiel, držadlá ala kabelka, ručná brzda ala lietadlo, retro palubná doska, veľký dotykový displej, sploštený volant, čudne usporiadané výduchy vzduchotechniky, patent na oknách vzadu, vzduchové balóniky airbump, neopakovateľný dizajn a postoj auta spolu s dobre maskovaným využitím lacných materiálov (napr. plató v kufri), to všetko vytvára neobvyklý mix medzi modernými, retro, učelnými a lacnými prvkami.

Dokopy vám vzniká šmrncovné auto za málo peňazí, ktoré vám nechce dať lepší pocit z jazdenia, ale ktoré chce, aby ste mali jazdu čo najjednoduchšiu a čo najviac si ju užili. Cactus chce pokojného nenáročného vodiča, ktorý sa chce lacno a štýlovo premiestniť z bodu A do bodu B. Ideálne ho vystihuje slovo hipster. Nevyzerá ako fotomodel, rád nosí retro pôsobiace oblečenie, bicykel nehodnotí podľa počtu prevodov, ale podľa "patiny" a štýlu.

Je to auto, ktoré chce aby ste sa cítili iní, aby ste si užili jazdu, nie šoférovanie. Chce, aby ste sa nezaujímali o techniku, tú si berie na starosť sám. Vy len pozerajte von, tešte sa na cieľ cesty. Chce aby ste zapustili bradu, aby ste dlhé vlasy spútali čelenkou, dali si do nich kvet, chce aby ste boli hipsteri a vedeli čo to znamená raw food. Cactus je ekologický i ekonomický... je retro. Skrátka je iný a presne to dnes trh chce. Aj keď ma sprvu vytáčal, musím uznať, že má štýl. Nikdy sa nebude biť s konzervatívnymi vozidlami, ani nebude presviedčať konzervatívnych zákazníkov. Ani zďaleka nie je dokonalý a nechce sa páčiť každému. Je svojský.