Zobraziť galériu

BMW M3
Zdroj: Ján Hargaš

Ponuka odskúšať nové BMW M3 sa neodmieta za žiadnych okolností. Beštia stvorená v pekle má praktické štyri dvere a veľký kufor.

Ponuka vyskúšať si na vlastnej koži novú M3-jku sa skutočne neodmieta. Čo na tom, že je ponúkaná M3 od bydliska vzdialená 400 kilometrov? Čo na tom, že musím ísť za ňou dlhé hodiny, že prší ako z konvy, že je zima a že je človek z cesty za ňou unavený? Za pohľad na tri M3-jky na parkovisku pred centrálou BMW v Salzburgu to skrátka stojí. Kochať sa pohľadom však nebol jediný bod programu. Cieľom cesty totiž nebolo parkovisko pred BMW, ale alpská cesta pod vrchom Grossglockner.  

My fanúšikovia motorizmu sme zvláštna sorta ľudí. Ak ide oproti nám po ulici krásna dlhonohá žena a vedľa nej prefrčí krásne športové auto, obzrieme sa. Väčšinou však na slová kamarátov „tá teda mala nárazníky,“ reagujeme vetou: „čo nárazníky, ale tie disky, výfuky a Podkapotou šesťvalec!“

Podobne to bolo aj teraz. Za M3-jkou som cestoval do Salzburgu. Ževraj krásne mesto, plné pamiatok s úžasným historickým centrom, rodisko Mozarta... Ževraj... Aj keď ma takéto veci obvykle celkom zaujímajú, história šla v tomto prípade bokom a obdivoval som niečo omnoho novšie a modernejšie.

Nová M3-jka má  síce o dva valce menej ako predchádzajúca generácia. Na druhú stranu má o dve turbá viac (0+2=2) a navyše šesťvalec patrí k M3 viac ako osemvalec. Veď už dve generácie pred osemvalcom využívala M3 radové šesťvalce s tým rozdielom, že do nich turbo nepáchlo. Časy sa však zmenili a osemvalec síce môže niekomu chýbať, no úprimne a otvorene, autu nechýba vôbec.

V centrále BMW sme dostali na výber z troch M3-jok. Biela zameraná na luxus a estetiku, modrá ktorej to slušalo najviac a sivá s agresívnym interiérom. Okamžite som si vybral modrú. Modrá M3... Ibaže ma okolostojaci kolegovia novinári stopli – veď nemá keramické brzdy! Och pre pána, tak to nie!

Vedel som totiž, že na horskom priechode pod najvyšším vrchom Rakúskych Álp od Brennerského priesmyku bude keramika vítaná a nemyslím tým žiaden suvenír.

Posadali sme si do áut vo dvojiciach, zo mňa sa po dlhej ceste autom do Salzburgu stal spolujazdec. Vôbec to nevadilo, to zaujímavé čakalo o 100 kilometrov ďalej. Cesta po meste a po diaľnici totiž z M3 robí iba rad 3 s úžasným zvukovým prejavom. Pravda, ak sa nechcete zabiť, alebo dostať mastnú pokutu prinútite sa udržiavať 431 koní v pokoji a v striedmosti.

Naštartovanie M3 to je zážitok zakaždým. Nezáležalo na tom, či prvý alebo dvadsiatykrát, štart je jednoducho nádhera. A to ako zvnútra, tak i z vonka. Za úžasným plnokrvným zvukom nemusíte hľadať reproduktor, všetko čo počujete je naozaj M3 a jej dvojica výfukov.

Jazda k priesmyku bola pokojná, kolega na mieste spolujazdca zopárkrát využil zhruba tretinu potenciálu vozidla, keď predbiehal v okamihu, keď by ste si s obyčajným autom netrúfli. Hneď sme si povedali, že si vodiči v obiehaných autách o nás musia myslieť všeličo, no oni nevedeli, že nie sme partia pubertálnych výrastkov, ktorí netušia čo majú v rukách. Vedeli sme čo robíme, neriskovali sme.  Predbehnúť s M3 skrátka môžete aj tam, kde by ste s bežnejším autom nemali dosť miesta. Jednoducho mierne pridáte a odrazu ste pred kamiónom. Opäť mierne pridáte a ste pred ďalšími štyrmi autami. Tomu sa hovorí výkonnostná rezerva!

Cesta sa krátila a prišla odbočka na vstup na vysokohorskú alpskú cestu. Čakalo nás zaplatenie mýta – cena pre jedno auto 35 eur. Poviete si, že veľa? Určite áno. Ak by ste tade chodili každý deň. Lenže Großglockner-Hochalpenstraße je zážitková cesta dlhá takmer 30 kilometrov s úžasnými výhľadmi, zákrutami a rovinkami. A vďaka vstupnému je tam asfalt na úrovni na akej naše cesty nikdy nebudú.

A z hmly sa vynorilo zviera

Po zaplatení vstupného sme vyrazili. M3 sa konečne nadýchla k tomu, na čo bola stvorená. Ale nie nadlho, neprešli sme ani kilometer a vstúpili sme do hmly hustej tak, že sme sotva videli päť metrov pred seba. Jazda sa opäť zmenila na monotónne stúpanie.

Prešli sme za vrchol a pokračovali ďalej. Aj keď nám počasie neprialo, bola to skvelá jazda. Práve tam sme si uvedomili, že M3 má tri polohy: pohodlnú ala rodinný sedan, rýchlu plynulú a polohu M3. Dovtedy som si myslel, že sa s M3 dá ísť alebo rýchlo, alebo stáť na semafore. Auto však ponúka viac.

Náhle sa hmla, či skôr oblaky roztopili a pred nami bolo niekoľko kilometrov s výhľadom a voľnou cestou. A práve vtedy sme sa vymenili.

Sadnúť za volant M3, to sa podarí koľko krát? Raz za život, dvakrát? Mal som triašku, srdce bilo ako splašené, tep sa zrýchlil. Kolega počas tých 120 kilometrov ukázal čo to auto dokáže, no zo sedadla spolujazdca je to predsa len iné. Zrkadlá nastavené, ideálna poloha za nádherným volantom tiež, rádio stále vypnuté (načo by nám bolo, veď máme motor), cesta stále voľná.

Noha na plyn. Noha na brdzu a boli sme na konci priesmyku. Niekde medzi tým ubehlo zhruba päť kilometrov serpentín, ale ako píšem, ubehli. Ja som si len veľmi hmlisto spomínal, že som tade prešiel. Bolo sa treba vydýchať, vypudiť prebytočný adrenalín a zahnať predstavu dlhého voľného pádu z cesty 2540 metrov nad morom, ktorá sa týčila asi kilometer nad dedinkami v údolí. Z úst sa mi hrnulo celé biblické názvoslovie spolu s niekoľkými dookola opakovanými vulgarizmami a nie a nie to stopnúť.

Pre Boha, toto sa narodilo v pekle!

317 kW (431 k) od 5500 do 7300 otáčok, 550 Nm od 1850 do 5500 otáčok za minútu, k tomu adaptívny M podvozok, automatická dvojspojková sedemstupňová M prevodovka, keramické brzdy a kolesá široké ako v sne. Z nuly na sto za 4,1 s automatom, maximálka obmedzená na 250 km/h. K tomu aerodynamický paket, rozšírený rozchod kolies, odľahčené materiály, nízke ťažisko, karbónová strecha...

A to všetko je nič v porovnaní s pocitom za volantom. S pocitom, keď letíte do ostrej zákruty, mozog vám hovorí, že za okamih preletíte cez okraj do rokliny a zabijete sa, no vy pár metrov pred vlastnou smrťou dupnete na brzdu a zatiaľ čo mozog padá dolu, vy s piskotom pneumatík pridávate plyn na výjazde zo zákruty, chystajúc sa na ďalšiu.

Preťaženie vás raz tlačí do M sedačky, potom do boku M sedačky, potom na M volant a vy si náhle uvedomíte, ako dobré je, že ste jedli naposledy pred deviatimi hodinami ešte doma za tmy.

Jedno mi však vadilo, mal som pocit, že automat radí akosi pomaly. Vyriešil som to radením pádlami. Lenže potom sa mi kolega začal smiať, lebo som mal prevodovku v eko režime. Pri tom všetkom som si to ani nevšimol... Napravili sme to a režim Sport svietil ako pri podvozku, pri riadení, tak i pri radení.

A otázka kolegu prečo neradím pádlami pod volantom vyšla do prázdna. To by som najprv musel spomaliť, aby som stíhal ešte aj radiť!

Auto drží na suchej ceste ako pribité, aj v režime Sport+, kde sa takmer úplne vypínajú bezpečnostní asistenti. To ale neznamená, že ho nedostanete do šmyku. Ak však nechcete, nemusíte. A ja som vzhľadom na pud sebazáchovy na priesmyku nad roklinou akosi nechcel.

I tak sa mi to podarilo. Keď som totiž do kopca šiel druhýkrát, prekonával som mokrý úsek a vyskúšal som dupnúť na plyn tak ako na suchu. Zadok mi pri výjazde zo zákruty krásne ušiel, no auto sa nenechalo vyviesť z miery a opäť sa vrátilo do normálu. Kolesá sa pretáčali aj pri preraďovaní. Kým som sa dostal napríklad z dvojky na trojku, spojenie medzi motorom a vozovkou nebolo prerušené. "Medziplyn" však spôsobil, že sa kolesá na mokrom povrchu pretočili (sprevádzané typickým „uprdnutím). Tam pochopíte akú ohromnú silu auto má. Vysoký krútiaci moment, ktorý je k dispozícii v širokom spektre otáčok je pre jazdu bokom skutočne ideálny. Profesionál by daný úsek priesmyku odjazdil celý bokom, ja i ďalší kolegovia sme si boli príliš dobre vedomí rizika a ceny auta...

A predbiehame Porsche

Ani som nevedel, že sa to smie. Odrazu som dobehol Porsche 911 a spomalil som za ním. Nebudem ho predsa predbiehať, či vlastne... sedím v M3-jke tak prečo nie??!!

Predbehol som ho a bol to príjemný pocit. Samozrejme, že on si cestu viac vychutnával a keby chcel pokojne ma ponaháňa, ale predbiehať Porsche na horskom priesmyku? Bol som z toho trošku nesvoj...

Radový šesťvalcový orchester, alebo ako zabiť ovce zvukom

Zvuk M3 je jednoducho geniálny. Absolútne. Samozrejme, že si pomáha výfukmi. No napriek dvom turbám bol zvuk veľmi príjemný, i keď treba povedať, že turbá pri záťahu počuť. Akurát mi to pripomínalo, že keď si chcem urobiť pauzu na fotenie, nemal by som motor vypnúť hneď. Pravda, M3 si s nadbytočným teplom vie poradiť, ale zásady sú zásady.

Brbotanie vyladeného šesťvalca sa nedá slovami opísať. Pokojne by sa mohol schovať nejeden osemvalec. Znie skutočne krásne, plnokrvne a... Veď počúvajte:

Naživo je to ešte asi stokrát lepšie, ale o tom netreba veľa písať. Keď sme vychádzali na vrchol cez úsek bez hmly, tesne pod vrcholom pracovníci čistili cestu. Vlastne mali ju čistiť. Keďže počuli, že sa k nim z diaľky rúti zviera, čakali čo sa vynorí spoza zákruty. Ich pohľady a gestá dávali jasne najavo, že má M3 naozaj dobrý zvuk. Keby vedeli rozprávať ovečky roztrúsené po priesmyku, iste by povedali niečo podobné...

Na priesmyku je ešte aj tunel. Pochopiteľne sme stiahli okienka a nechali M3 nech sa predvedie. Mal som zimomriavky. Na opačnej strane tunela bolo odpočívadlo, na ňom stálo niekoľko áut s turistami, ktorí si fotili hmlu. Po zvukok hrnúcich sa z tunela zabudli čo tam robia a všetky pohľady sa upierali na sivú M3 vychádzajúcu z tunela.

Možno sa vám moje riadky zdajú infantilné a podľa mňa úplne právom. No presne o tom je M3. Z dospelých chlapov robí chlapcov plných dojmov a zábavných historiek. Na to je stvorená. Existuje preto, aby mužom robila radosť, strašila deti a pohoršovala dôchodcov.

M3 je výnimočné auto. Zrýchluje ako superšport, brzdí ako superšport, v zákrutách drží ako superšport, dokážete ju krásne utrhnúť ako klasické BMW a pokojne odvezie rodinu na dovolenku tak ako bežný stredne veľký sedan.

Okrem športovosti však poskytuje aj luxus. M sedadlá sú božsky pohodlné, polohu za volantom sme si našli všetci bez problémov (výškový rozdiel medzi mnou a kolegom bol značný), navyše má všetky moderné vymoženosti ako taký trojkový/päťkový bavorák - head up displej, navigácia, adaptívny tempomat, prvotriedny automat a hŕbu ďalších prvkov. To je jej ďalšia výhoda. Ak si chce niekto kúpiť superšportové auto, často ho z tvrdosti podvozku bolí po niekoľkých hodinách jazdy zadok a chrbát, to môže byť rád, že má klimatizáciu. M3 má vpredu aj vzadu priestoru ako na výletnej lodi, dokonca sedadlá vzadu sú mäkučké a pohodlné. Navyše všetky sedadlá majú v určitých partiách perforovanú kožu, takže sa neprehrievate ako na bežnej koži.

V M3-jke sa vyblázni aj profesionálny jazdec, aj ten komu strach nedovolí skúšať jej limity. Zároveň odvezie rodinu, pravda s naloženou rodinou neskúšajte ostrú jazdu, pekná koža by razom mohla byť znečistená... Ponúka naozaj veľa, spolu s M4 je to najrýchlejšie BMW súčasnosti, vyzerá neuveriteľne drsne (aj keď naživo pôsobí útlejšie ako M4) a pritom odvezie aj na dovolenku.

Napriek tomu by som jej kúpu vážne zvažoval. Teda, ak si predstavím, že by som na ňu mal (krásny sen). Keď sme M3-jky s kolegami vracali do BMW pomyslel som si, že to nie je auto pre mňa. Tak dlho by som hľadal jej limity, až by som sa omotal okolo stromu. Zabila by ma, aj keď musím uznať, že by to bola dobrá smrť...

Dnes, keď strach a dojmy trošku opadli si tou smrťou nie som až tak istý... Nepohrdol by som takýmto strojom, hýčkal by som ju, voskoval... Zároveň si však neviem predstaviť, že by to bolo auto na dennodenné jazdenie - do práce, na nákupy... Bola by jej škoda, najmä na našich cestách. Využíval by som ju cez víkendy, príležitostne, na okruh. A tam sa jej úžitková hodnota akosi vytráca. Ale na to sa dá zvyknúť. Je to predsa M3.

No a cena? Začína sa na 80-tich tisícoch, končí vysoko nad úrovňou 100 000 eur.