Zobraziť galériu

Mini John Cooper Works Paceman
Zdroj: Ján Hargaš

Mini JCW Paceman je ako esencia štýlu a obratnosti z bežného Mini naočkovaná na kamión zmiešaný s kupé.

Takto naočkovaný kupé kamión bol následne poslaný do reaktoru v Mochovciach, kde dva týždne zrel a ďalej mutoval, aby ho následne pustili do ulíc trhať asfalt a strašiť malé deti.

Približne takto si môžeme predstavovať to, čo s „obyčajným“ Pacemanom urobili páni z John Cooper Works. Ale aby som nebol iba metaforický – v rozumnejšom jazyku to znamená, že si zobrali do parády prepĺňanú 1,6-tku, pohrali sa s dizajnom, pridali pohon 4x4 a všade kde to len bolo možné nacapili svoje logo. A to nehovorím o mozgu, v ktorom vznikol koncept Pacemana. Iné mozgy si museli hovoriť, že je chorý, dnes vidíme, že to bol génius (aj keď trošku chorý).

Vďaka šialenej kombinácii prvkov, vízii a segmentov vznikol mutant, ktorému neprídete na chuť hneď. Musíte mu dať čas. Až potom pochopíte, že on nielenže vyzerá šialene dobre, ale šialene dobre aj jazdí.

Pocit po nasadnutí je ozaj neobvyklý a len tak ľahko sa vám auto nezapáči, alebo vám naopak padne do oka ako Esmeralde Juan Carlos. Počas prvej jazdy som sedel na sedadle spolujazdca. Nevšedný dizajn interiéru s centrálnym guľatým ba priam „lodným“ displejom a zároveň rýchlomerom upúta pozornosť hneď. Keďže však trpím profesionálnou deformáciou, hneď som si všimol menej kvalitný plast na dverách, no tiež prekvapivo pohodlné kožené sedadlá a „leteckú“ ručnú brzdu, ktorá si priam pýta riadne ostré zaťahovanie... To všetko „lodnoletecké“ je označkované klasickým znakom Mini a logom JCW. Pričom trénovanému oku zo všetkého tak trochu vylieza ešte jedno logo. To s vrtuľkou...

Druhá jazda už bola v mojich rukách a v sedadle vodiča je aróma BMW ešte citeľnejšia. Avšak nie je to ultra hi-tech pocit. Aróma už má nejaký ten rôčik, presne tak ako staršia šesťstupňová automatická prevodovka, ktorú v dnešných BMW-čkach nahradila už 8-stupňová. Starší je tiež systém radenia rýchlostí pod volantom, ktorý sa pred pár rokmi istý čas montoval do športových BMW-čiek. Dve páčky pod volantom bežne znamenajú nasledovné – páčka vpravo radí vyšší prevodový stupeň – páčka vľavo podraďuje. Jednoduché a intuitívne. LENŽE v Mini páčka vpravo radí aj vyšší prevod aj nižší prevod, rovnako tá naľavo. Záleží od toho, či ju potiahnete k sebe alebo palcom odtlačíte od seba. Mimochodom, práve k prevodovke idú moje najväčšie výhrady, ale o tom o pár riadkov nižšie.

Ostrá jazda

Tak ako iné športové autá som aj Mini JCW Paceman vytiahol na Babu. Malo to dve ALE. Prvé bola mokrá vozovka, druhé hustá premávka. Prvé ALE som prekonal veľmi rýchlo – bola to ešte väčšia zábava. Druhé ALE sa však prekonávalo ťažšie. I tak sa našlo dosť zákrut a úsekov, kde nikto nezavadzal a kde nadupaný býk nikoho nevystrašil.

Ako ste už možno pochopili z vlastnej skúsenosti, Baba nie je najmä o rýchlosti ale o technickej zručnosti. A práve v zákrutách je Mini dokonalé, zábavné, priam nebezpečné. Pacemanovi však úplný motokárový pocit chýba. Povedali by ste si, že je to zlé, no presne naopak. Paceman umožní aj menej schopným vodičom prechádzať zákruty tvrdo a neúprosne. Oproti klasickému Mini Cooperovi má niekoľko výhod. Tou najväčšou pohon na všetky štyri packy. Široké a zároveň relatívne krátke auto dokážete prinútiť k takým rýchlym prejazdom zákrut až vám samým príde zle a auto je pritom stále neutrálne. Paceman vybavený širokými pneumatikami, uspokojujúcim výkonom 218 k a krútiacim momentom 300 Nm (overboost) spolu s tvrdým podvozkom a pohonom na všetky štyri, to je ozajstná garancia prvotriednej zábavy v zákrutách. Najviac ma dostalo športové riadenie – komunikácia medzi kolesami a mozgom prebieha nepretržite. Viete úplne o všetkom, čo sa deje pod kolesami, volant sa nebojí odskočiť na diere v ceste a rezanie zákrut ide ozaj stuha. Posilňovač s variabilným účinkom zároveň umožňuje bezproblémové manévrovanie na parkovisku.

Celý tento dojem však kazí automatická prevodovka. Ako sa dnes hovorí: „ide si svoje.“ A je jej úplne jedno, že chcete jazdiť športovo, dokonca je jedno, či si zvolíte manuálny režim. Doslova kašle na vaše pokyny od pádiel a správa sa podľa svojich dvoch vzorcov – bežná jazda a kvázi športová. Keď tomu chcete ozaj uhnúť, pletie sa vám do cesty. Ako? Na výjazde zo zákruty dáte plný plyn až takmer do šmyku. Vyliezate zo zákruty, tlačíte otáčky, auto ťahá, a keď sa blížite k najlepšiemu preradí na vyšší stupeň. A je to. Rýchlo podradíte, ale vrtošivá prevodovka vás obrala o niekoľko sekúnd zábavy a o maximálnu možnú akceleráciu na danom úseku. Bežnému užívateľovi to možno nebude vadiť, ale ten kto si kúpi JCW Pacemana pravdepodobne nepatrí medzi bežných.

Vrtochy prevodovky však postrehnete aj pri pokojnej jazde po meste. V manuálnom režime sa rozhodnete preradiť na vyšší stupeň – máte pred sebou rovný úsek ustálenou rýchlosťou. Otáčky klesnú, motor však počuteľne netrpí, ani sa netrasie – prečo by aj na 1500 otáčkach. O pár sekúnd však auto aj tak podradí a spotreba stúpne. Paradoxne pri bežnej jazde a plynulej akcelerácii drží otáčky vyššie než je zvykom. Vyšší stupeň radí až na 2500 otáčkach. Je pravda, že na rozdiel od dnešných bežných prepĺňaných motorov (a aj tohto konkrétneho s nižším výkonom a v inom aute) motor v Pacemanovi neznáša menej ako 1300 otáčok. Práve prevodovka je jedným z dôvodom prečo má auto takú vysokú priemernú spotrebu. Facelift, ktorý Paceman získal v júni s tým musel niečo urobiť a podľa všetkého aj urobil. Nová verzia šesťstupňovej prevodovky je už v novom Mini a tam funguje skvele.  

Spotreba?

Priemerná spotreba počas testu bola počítačových 9,2 litra. Veľa? Dosť. V meste je to ešte viac. Pokojne sa vyšplháte aj na takmer 11 litrov, obzvlášť ak jazdíte v špičke. Na diaľnici to nie je iné, podľa situácie, protivetru a podľa ďalších faktorov (klíma) je to od 8,6 do 9,5. Pri 110-tke zhruba 8 litrov. Môj osobný rekord bol ekonomickou jazdou zajazdený trip z Bratislavy na Slovakia Ring – pokojná jazda po rovinke – 55 až 85 km/h, opatrné zrýchľovanie – priemer atakoval (z hora) hranicu 6 litrov! Ak by som takto šiel až do Šamorína, možno by som sa dostal aj pod 6 litrov.  

Dôvod? Vyladenie motora na vysoký výkon, vrtošivý automat a poriadna váha 1,4 tony. Odrazu dáva prirovnanie k Mini kamiónu zmysel, však?

Áno, spotrebou nebudete ohurovať ekológov a už vôbec nie ekonómov, ale to pri Pacemanovi ani nemá zmysel. Jeho určenie je úplne iné. Má poskytnúť zábavu, má vylepšovať imidž a má byť riadne ostrý. A to je. Staršia prevodovka však nemôže vyhovovať nikomu so športovými ambíciami. A Pacemana si človek asi nekúpi na jazdenie do obchodu. Nový šesťstupňový automat má ako voliteľnú výbavu radenie páčkami s lepším ovládaním (vpravo hore, vľavo dole).

Paceman je v zákrutách kráľom, na rovinkách sa nestratí, ale k úplnej dokonalosti na rovnom úseku mu ešte pár koníkov chýba. Ale šesťvalec sa mu Podkapotou akosi nezmestí...

Jeho skvelé jazdné vlastnosti, ktoré sú vzhľadom na väčšie rozmery tak trochu prekvapivé však sprevádza jeden nie príliš príjemný poznatok:

Je to tvrdé ako šľak!

Testovaný model mal navyše obuté osemnástky, ktoré mu skvelo sedia, no zvýrazňujú tvrdé naladenie. Auto vám povie o každom výmole, každej medzierke v ceste. Je ako princezná na hrášku. Slovenské cesty a nesystémové plátanie dier začnete v aute skutočne nenávidieť. Rovnako každého cestára a lásku nebudete cítiť ani ku kamiónom a ich schopnosti za pár týždňov zničiť novú cestu. Prvé dni mi tvrdosť auta prekážala, v druhej polovici týždňa som si zvykol. Nie, auto nezmäklo, ale tvrdý podvozok zmierňujú mäkké a pohodlné sedadlá.

Možnože sa zdá byť váha auta príliš vysoká. Je to predsa iba o trošku väčšie Mini a nemalo by vážiť viac ako rodinný kombík. Nuž, váha auta je v tomto prípade spojená nádoba s tuhosťou konštrukcie a celkovou bezpečnosťou auta. Hviezdičky, hviezdičky... dnes ich majú všetci plné ručičky, ale ozajstnú bezpečnosť pocítite až po nehode. Paceman je neskutočne robustné auto. Zoberme si len dvere, ktoré sú ťažké ako kôň. Pri podrobnej prehliadke vozidla spozorujete ako veľmi vás Paceman chce ochrániť pred okolitým svetom. Žiadna presklená vitrína ale poriadne deformačné zóny. Nenadarmo má auto také malé okienka. Aj postavy dlhšie než meter deväťdesiat sú v aute zboku skryté až takmer po rameno.

Tak si to zhrňme. Mini JCW Paceman ovplýva neskutočným neopakovateľným dizajnom. Púta pozornosť, no nie len prvoplánovo v pokoji na parkovisku. Je to drak so stálym pohonom všetkých štyroch kolies, ktorým sa pekelne zabavíte. Jazdí skvelo, má viac ako dostatočný výkon a s manuálnou prevodovkou to môže byť ozajstný zabijak serpentín. Má svoj šarm. Je to býk a čím dlhšie naň pozeráte, tým viac sa vám páči (alebo aj nie). John Cooper Works Paceman je jedným z tých áut, ktoré vám dokážu zlepšiť náladu. Aj keď bol v práci ťažký deň pred prahom domova som sa usmieval. Jazda s ním bol skrátka zážitok. Zaručene upúta pohľad okoloidúcich a je jedno, či mu chcú dať pusu a či opľuť z hnusu. Jazda s ním bavila stále viac, tvrdosť vadila čoraz menej. Dokonca aj nad vrtochmi staršej prevodovky som sa časom naučil prižmúriť oko. Na voľných cestách mi však krv pila neprestajne.

Na parkovisku svieti Paceman ako fakľa a nevšimne si ho asi ozaj len Esmeralda. Úžasné vozidlo, doslova šialenej koncepcie však má s klasickými kupé niečo spoločné – veľké dvere. Tie sú také dlhé a široké, že pri bežných medzerách medzi zaparkovanými autami nevystúpite.

Je to auto s takým štýlom a s takou osobnosťou až sa vôbec nemôžete čudovať cifrám v cenníku. Za štýl, meno a schopnosti sa skrátka platí. Za výnimočnosť obzvlášť.