03.07.2014

TEST: Škoda Yeti 2,0 TDI 4x4 Outdoor sa módne učesal, no schopnosti nestratil

Facelift Yetimu ubral z originality, no pridal na drsnosti. Do rúk sa nám dostal ten najterénnejší v akciovej výbave Mont Blanc.

Prvý krát som sa s faceliftovaným Yetim stretol na podujatí s názvom Snow drive. S Yetim som na cestách necestách v Nízkych Tatrách prešiel niekoľko desiatok kilometrov a jeho schopnosti mi spolu s novinkami, ktoré priniesol facelift učarovali.

Lenže pár kilometrov nie je ani zďaleka redakčný test, a tak takmer výhradne pozitívne dojmy z prvej jazdy po týždni za jeho volantom dopĺňajú aj negatívne. Má totiž zopár chybičiek, ktoré plastika neopravila.

Dizajn je krok vpred, alebo vzad?

Keď snežný muž menom Yeti prvý krát vystavil svoju tvár očiam verejnosti, vyvolal rozpaky. Bol taký iný oproti ostatným modelom značky až to bolo podozrivé. Jeho inakosť okrem robustnosti a skosenej zadnice vytvárali najmä predné hmlové svetlomety. Z prednej masky auta tak vznikla doslova tvár s jedinečným kukučom. Aj keď sa z neho nestalo najpredávanejšie a najospevovanejšie auto, svojich fanúšikov si našiel.

Facelift pod ktorý sa podpísal slovenský dizajnér Jozef Kabáň opäť vyvolal rozpaky. A kde zostala tá jedinečnosť? Veď vyzerá skoro rovnako ako ostatné autá značky, tvrdili kritici. Veru, z originality ubudlo, o tom niet pochýb, no i tak si Yetiho nepomýlite ani s Tiguanom, ani s ix35-ťkou, ani s Dusterom... Facelift auto skutočne priblížil k dizajnovému jazyku automobilky a zároveň oživil starnúce krivky modelu. V podstate tak vzniklo originálne SUV s modernými prvkami a zaujímavým vzhľadom. Nám tiež spočiatku chýbal kukuč Snežného muža, ale po dlhšom čase musíme uznať, že sa facelift vydaril. To ale neznamená, že sa nám páči dnešný moderný trend čoraz podobnejších áut v tej istej značke. Aj školské uniformy sú racionálne, menej stoja, študenti sa ľahko odlíšia od študentov inej školy, a tiež zakrývajú sociálne rozdiely medzi študentmi, no súčasne deprimujú a zabíjajú kreatívne myslenie a jedinečnosť. To je však trošku iná téma...

Interiér, infotainment, komfort a priestor

Facelift nebol práve mierený na interiér. To najpodstatnejšie tak zostalo zo staršieho Yetiho. Vo vnútri nájdete dostatok odkladacích miest, nastaviteľnú lakťovú opierku, zadné sedadlá VarioFlex, ku ktorým sa ešte vrátim a prvý krát v rámci Škody aj displej pre zadnú parkovaciu kameru. Tá istá dotyková plocha s veľkosťou 5 palcov slúži aj na ovládanie rádia a navigačného systému. Navigačný systém by si zaslúžil aj väčšiu plochu posadenú vyššie, no samotná navigácia svojou prehľadnosťou uhlopriečkový deficit mierne napravuje. Hold, za palce sa platí a rozdiel medzi 5-timi a 6,5 palcami v hodnote 1200 eur je predsa len trochu veľa... Pravda, palce nie sú jediný rozdiel. Troška ma mrzelo ovládanie rádia. Počas týždňa som si nezvykol na prepínanie staníc cez dotykový displej (dá sa aj voľbou na volante) a neprestajne som si namiesto preladenia menil FM za AM. Niežeby som mal nejakú duševnú poruchu, iba to bola najkratšia cesta ako sa dostať do menu staníc a preskočiť z voľby 1 napríklad na voľbu 12 bez dvanástich stlačení tlačidla na volante. Aktivovanie menu by však mohlo byť intuitívnejšie.  

Trojramenný multifunkčný volant je koncernová klasika, ktorej ozaj nie je čo vytknúť. Koža je na dotyk príjemná, šírka venca je ideálna a nastaviť ho možno vo všetkých smeroch, čo je zas samozrejmosť (ako u koho). Páka radenia je opäť bezproblémová, samotné radenie má vhodnú kulisu, záber spojky je trošku vyššie, ale stále nižšie ako u TSI-čok. Na palubnej doske nájdete aj mäkkčené plasty, prevažujú tvrdé, avšak nevŕzgajú.

Čo ma počas testu najviac sklamalo bolo sedenie, respektíve predné sedadlá. Od auta za 25 tisíc by som očakával o dosť pohodlnejšie, no predovšetkým ergonomickejšie sedadlá. Automobilka k výbave Mont Blanc dáva aj bedrovú opierku, no bedrová opierka v tomto prípade iba znamená, že ma do bedier tlačí niečo navyše. Ak by som sedadlá našiel v Rapide, či vo Fabii, až tak by mi nevadili. Lenže vďaka vysokému posedu Yetiho a vďaka usporiadaniu auta (priamejšie sedenie) si sedadlá vyžadujú trochu viac ako v klasickom hatchbacku, či kombíku. Navyše naftový Yeti by mal slúžiť hlavne na dlhé trasy a tam sa pohodlie stáva nutnosťou. Sedadlo do Yetiho by podľa mňa malo mať dlhší sedák, s lepšou oporou pre stehná, opierka by mala byť aspoň o trošku ergonomickejšia s menším tlakom na lopatky a ak nič iné, sedadlo i opierka by mohli byť aspoň o trošku mäkšie. A že sa to dá za normálne peniaze dokazujú konkurenčné značky. Samozrejme, sedadlo si môžem nastaviť do polohy ležmo, no šoférovanie potom nestojí za nič, schopnosť reagovať je obmedzená a bolesť z chrbta prenesiem do rúk, ktoré si v takom prípade nemám kam oprieť. Na chrbát som jednoducho citlivý a po toľkých odskúšaných autách očakávam, že ma na dlhej ceste nesekne v krížoch. Tento problém by mohli vyriešiť športové príplatkové sedadlá za „dvestopade“. Vyskúšané ich však nemám. Ale nemyslite si, že lacnejšia konkurencia je na tom lepšie. Duster má sedadlá ešte horšie, avšak pri cene o desať litrov nižšej si viem predstaviť zákazníkov, ktorí obetujú aj chrbticu, a tak to nie je téma dňa.

Sedadlá vzadu patria pohodlím k priemeru, poteší bočné vedenie na sedadlách pri oboch dverách. Celkovo sú VarioFlexy skvelá súčiastka a zlý pocit z predných sedadiel do veľkej miery vyvažujú (no nie celkom). Možnosť ich sklopiť, vybrať, posúvať, pohadzovať, zabudnúť doma, to je niečo nevydané a úžitkovým vlastnostiam auta to veľmi prospieva. Stačí pár pohybov a z rodinného malého SUV máte SUV dodávku. Ani objem kufra na tom nie je zle a ak máte na zadných sedadlách zaparkované deti, môžete ich o trošku posunúť dopredu. Výčitky typu: malý kufor, pri Yetim neuznávam. Iste, kufor by mohol byť väčší, no ak chcete litre Octavie kombi, kúpte si predsa tú. Ak zasa chcete schopnosti Yetiho a zároveň sa raz-dva krát do roka potrebujete zbaliť na dovolenku, kúpte si strešný nosič, alebo vymeňte rozmarnú manželku. Druhá možnosť bude určite drahšia ;).

Yeti chcieť ísť na cestu! Yeti chcieť ísť do terénu!

Hovorí sa, že nemôžeš mať všetko, no Yeti je dôkazom toho, že môžeš mať viac než potrebuješ. Už som o tom písal viac ráz, no zopakujem. Pre automobilky je ozaj ťažké vyrobiť auto vhodné ako na cestu, tak i do terénu, pri zachovaní komfortu a prijateľnej ceny. Pri Yetim sa to podľa mňa podarilo. Typický argument proti Yetimu je, že je tvrdý. Milí moji, tvrdý teda nie je a nezhoršujú to ani sedemnásť palcové pneumatiky, ktoré majú dostatok gumy na jazdu v ľahšom teréne. Našťastie nie je ani príliš mäkký. Mnohí porovnávajú Yetiho s Dusterom a Dustera si v tomto prípade vypožičiam aj ja, aj keď musím podotknúť, že sú to na míle vzdialené autá (rozdiel medzi nimi dokonale vyjadruje cena). Duster je pohodlný a mäkký. Mnohým to bude vyhovovať viac ako tvrdší Yeti. Lenže mne pri Dusterovi vadia obrovské náklony karosérie, pre ktoré netreba ísť rýchlosťami ani príliš ďaleko od nuly. Neprekotí sa za každým rohom, no príjemné to nie je. Naopak Yeti v zákrutách drží stopu akoby bol o pol metra nižší, pričom si ani na otrasných slovenských cestách nemusíte po pár kilometroch zbierať kosti po kabíne.

Pri Yetim viete presne čo sa deje pod kolesami, ale neobťažuje to. Ak by boli sedadlá o trošku mäkšie, bolo by to v tomto smere dokonalé auto (vzhľadom na cenovú kategóriu). Yeti sa terénu ozaj nezľakne, a keďže som si to už pár krát vyskúšal, do terénu som sa vybral aj teraz. Má síce nižšiu svetlú výšku ako Duster, má však aj menší rázvor, a to až o takmer 10 cm, takže bez problémov zvládne to isté. Yeti má navyše o niečo lepší pohon 4x4. Rozdiel je iba v tom, čo si s autami dovolí majiteľ hľadiac na cenu prípadných opráv.

Yeti je stručne a skrátka robustné vozidlo, s ktorým som sa odvážil ďalej než s podobnými. Stačí sa pozrieť na masívne stĺpiky a široké bočné steny a hneď je každému jasné, že to nie je len taká primadona do mesta na vysokých opätkoch. Systém offroad je nápomocný hlavne pri zjazde z rozbitého kopca, no menej zruční šoféri ho využijú aj pri stúpaní. Pri stúpaní netreba zabúdať na zlaté pravidlo Jeremyho Clarksona – „Poweeeer!“ (sila) a do mokrého svahu sa poriadne rozbehnúť. Inak nepomôže ani Haldex 5.

Yeti je v teréne naozaj fantastický, čo však neznamená, že ho beriem ako typického horára. Nie, Lada Niva to nie je a ani nechce byť! Ale spolu s Dusterom medzi malými SUV-čkami v teréne vedú. Yeti však vedie aj na ceste. Nezľakne sa ani športovejšej jazdy, pravda nie je čarodejník a fyziku neoklame. Báť sa s ním ostrej zákruty určite nebudete.

Aj terén má však svoje ale. A tým ale sú plastové kryty na stĺpikoch A, C a D (nie to nie sú vitamíny). Odpustite mi môj slovník, ale väčšiu kravinu tam ani dať nemohli. Lesklé povrchy vyzerajú dobre, ale vo verzii Outdoor by som sa na lesklé čačky vykašľal a stĺpik opatril obyčajným lakovaným plechom, ktorý znesie päť krát viac škrabančekov od konárikov a vetvičiek, ktorých na lesných cestách nájdete dosť. Čierny povrch sa veľmi ľahko doškriabe a škrabance na ňom vyzerajú ozaj zle. Ja viem, že sa tie panely používajú na Roomsterovi a aj na Fabii (aj keď možno iných rozmerov), ale na SUV s názvom Outdoor nemajú čo robiť. Záujemcom o Yetiho preto odporúčam zakúpiť si ochranné (možno „teflonové“) fólie, aby predišli zbytočným vulgarizmom.

Motor a spotreba

Testovaný Yeti bol vybavený motorom 2,0 TDI s najnižším ponúkaným výkonom 81 kW (110 k). V spolupráci so šesťstupňovou prevodovkou si motor čo do spotreby viedol veľmi dobre a ani s vysokým autom nemal väčšie problémy. V priemere som sa takmer trafil do výrobcom udávaných 5,8 litra. Pri jazde po okreskách s využitím potenciálu auta nebude motor papkať o veľa viac. V meste, obzvlášť v plnom meste sa spotreba môže šplhať až k hladine 7 l/100 km, ale to tiež nepovažujem za tragické. Horšie to bolo pri nástojčivom udržiavaní rýchlosti 130 km/h na diaľnici. Motor vtedy točí iba niečo vyše 2500 otáčok, no vplyvom viacerých faktorov sa môžete miestami dostať až ku 9-tim litrom. Na to potrebujete zvlnený profil, protivietor a zapnutú klimatizáciu. Bežne sa dá na diaľnici jazdiť za zhruba 7 až 8 litrov, ak uberiete plyn aj za menej.

Výkon motoru stačí na to, aby ste s ním jazdili aj mimo hraníc zákona, ale spotreba v tom prípade pôjde rapídne hore. Ak teda s vysokým Yetim budete jazdiť veľa po diaľnici, na zváženie je výkonnejšia verzia 103 kW (150 k). Tá si s proporciami Snežného muža poradí lepšie. Pre bežného užívateľa s chatou v kopcoch, či s rodinným domom mimo dosah cestárov je lacnejší nafťák lepšou voľbou.

Záver

Yeti možno stratil trošku z originality, ale jedinečnosť mu zostala. Nevšedný dizajn stále má, teraz navyše vyzerá modernejšie a drsnejšie. Pod plášťom karosérie je to ten istý Yeti schopný zhostiť sa pozície SUV ako na ceste tak i mimo spevnené povrchy. Poskytuje rozhľad, bezpečnosť. Je robustný a pôsobí ozaj príjemne. Podvozok je ideálnym kompromisom medzi stabilitou a komfortom, z komfortu však uberajú menej pohodlné sedadlá. Vzhľadom na moje chatárske ambície je Yeti prirodzenou alternatívou, no ak športové sedadlá neposkytnú vyššiu mieru pohodlia, smutne ho budem musieť vylúčiť zo zoznamu s názvom: „keby som mal prachy, tak...“ Páči sa mi jeho originalita, nadčasový zjav, nepáčia sa mi čierne plastové panely na stĺpikoch, ktoré sa ľahko poškrabú. Určite by som investoval do xenónových svetiel a hmloviek s Corner funkciou, vidieť je pre mňa čoraz väčšia priorita. Vážne by som uvažoval o výkonnejšom dízli, benzín pre mňa nepripadá do úvahy.

Yeti poskytuje za prijateľné peniaze veľmi slušnú mieru spätnej hodnoty. Pri ňom si najlepšie uvedomíte, že moderná technika, veľké displeje a všakovaké vymoženosti a akcie sú síce skvelým lákadlom na zákazníkov, ale elektronické prkotiny nerobia z auta na vysokých opätkoch kus poriadneho autiska schopného odolávať ako našim cestám, tak i našim necestám. Yeti má čo doháňať k dokonalosti, no aj naše peňaženky majú čo doháňať k preplnenosti. Za dokonalosť sa totiž platí a to rádovo dvojnásobne ako za Yetiho (ak nie viac). Yeti sa často porovnáva s Dusterom, ale jediné v čom ich môžeme porovnávať sú schopnosti v teréne. Inak z nich cenový rozdiel doslova vrieska a stačí si Yetiho lepšie obzrieť, hneď viete za čo si priplácate. Na druhú stranu Dustera ani náhodou neodsudzujem. Za danú cenu viac muziky nikde nedostanete a preto mi vždy bude sympatický. To isté však možno napísať i o Yetim. Pravda, ak našou prioritou nie sú displeje, plejere a iné prkotinky.

Technické údaje

Model: Škoda Yeti Outdoor Mont Blanc 2,0 TDI 4x4
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1968
Prevodovka: 6-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná+zadná
Výkon (kW/ot.): 81/4200
Krútiaci moment (Nm/ot.): 280/1750-2750
Maximálna rýchlosť (km/h): 174
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 12,2
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 7,4/4,9/5,8
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4222/1793/1691
Rázvor náprav (mm): 2576
Objem batožinového priestoru (l): 405/1760 - sedadlá von
Objem palivovej nádrže (l): 60
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1520
Užitočná hmotnosť (kg): 670
Rozmer pneumatík: 225/50 R 17
   
Základná cenníková cena modelu: od 13 990 €
Základná cena verzie 18 549 €
Cena testovaného vozidla: 25 785 €

 

Ján Hargaš

Komentáre k článku


ms v hokeji 2016 Moskva / Petrohrad

© Copyright 2016 Zoznam s.r.o. Všetky práva vyhradené. Napíšte nám.
Obsah on-line magazínu www.podkapotou.sk je chránený autorských zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupnenie obsahu alebo jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu redakcie zakázané.