Zobraziť galériu

Opel Meriva 1.4 druhej generácie proti Opel Meriva 1.4 Turbo
Zdroj: Ján Hargaš

Od uvedenia poslednej generácie modelu Opel Meriva uplynuli tri roky, keď najnovšia generácia prešla omladením.

Využili sme príležitosť a v skrátenom termíne na vyskúšanie si vzala auto do parády tentoraz hlavne kolegyňa, ktorá má doma „ustajnenú“ Merivu pred faceliftom. Jej bezprostredné porovnanie doplníme aktuálnymi technickými údajmi a niekoľkými postrehmi aj z našej redakčnej kuchyne.

Nečudo, že sa v dnešnom redakčnom pohľade na novinku bude prelínať epika s poéziou, pocity s faktami... Celok? Nuž, to necháme na vás... Hlavné slovo má Andrea:

Keď testuje žena, alebo trocha iný pohľad na vec

Do cesty mi jedného dňa prišla mladšia, viac vytvarovaná, flexibilnejšia a výkonnejšia Meriva. Začala som pochybovať o tej „starej“. Nehnevajte sa páni, ale keďže som žena, dovolím si zameniť ženský rod za mužský a budem ho oslovovať nový (mladý) Opel Meriva. (Prečo nie, my s tým problém nemáme – pozn. red.)

Vynovená Meriva, teda vynovený Opel dostal zlepšený vzhľad podčiarkujúci jeho tvary, ktorý si zamilujú hlavne tí, ktorí sa radi obzrú za športovou postavou. Mierny bodybuilding v posilňovni nahradili ostrejšie krivky dizajnérov tak, aby sa aj Meriva viac podobala na ostatné modely značky. Podarilo sa a príbuznosť hlavne s Insigniou, či trocha aj s Astrou spredu a Zafirou zozadu je teraz ešte väčšia. Doteraz som bola so štvorročným Oplom Meriva spokojná. Automobil prechádzal najväčšou zmenou v roku 2010, kedy sa písali prvé riadky histórie druhej generácie. Oproti prvej generácii z roku 2003 to bola obrovská zmena. Z malej neforemnej "truhličky" sa stal vytvarovaný krásavec, ktorý získal netradičné línie a dvere otvárané protismerne, čo mu prinieslo záujem a predajný úspech. Tie si preniesol aj do svojej novej, presnejšie omladenej generácie.

Ako sa hovorí, človek nevie o čo prichádza, pokiaľ nezažije niečo nové. Aj keď sa ťažko porovnáva nižší rad výbavy s tým vyšším, dôležité bolo, že som teraz presadla z Opla Meriva 1,4 i s výkonom 74 kW (100 k) do Opla Meriva 1,4 Turbo, kde bol výkon 103 kW (140 k). Rozdiel bolo cítiť hneď pri prvom „kroku“ na ceste. Aj keď jazda to bola trochu odlišná. Z päťstupňovej manuálnej prevodovky som si totiž „musela“ zvykať na jazdu so šesťstupňovou automatickou. Ale bolo to príjemné a môjmu dočasnému partnerovi to hlavne pri nižších rýchlostiach prospelo. Ale, nechal si od tej dámy na palube – prevodovky, dosť „kecať“ do jazdy. Hlavne pri vysokých rýchlostiach bolo radenie rýchlostí dosť počuť aj cítiť. Možno som na Oplíka kritická, ale tak ako mi učaroval po prvom usadení za volant, kde zapôsobil hlavne (žiaľ príplatkovým) dotykovým monitorom s uhlopriečkou 7 palcov a zabudovanou navigáciou, tak sa mi prvá jazda vysokou rýchlosťou nepozdávala. Asi je to tak trošilinka aj daň mojej „prvej noci“ s automatikou na palube. Musím uznať, že to bolo takmer jediné negatívum, ktoré som za pár dní zažila.

Svižnosť a citlivosť v jednom

Čo si žena môže želať viac, ako uvedené vlastnosti... Dočkala som sa! Môžem prehlásiť, že nový Opel Meriva v porovnaní so starým mal pri dlhšej jazde po diaľnici svižnejšie reakcie pri zmenách rýchlosti. Bol omnoho citlivejší na plyn, aj brzdový pedál stačilo len jemne pohládzať. Inak bol tvrdý, až surový a dokumentoval to prudkým... brzdením. Pri vyššej rýchlosti poslúchal bezprostredne na pohyb volantu bez problémov a turbomotor 1,4 bolo podkapotou cítiť. Tak, že bol menej dýchavičný, ako ten „môj starý“

.

„Mladý“ sa osvedčil aj pri prudšom rezaní zákrut medzi obcami a podstatne lepšie sedel na vozovke. Dokážem dať za neho ruku do ohňa a prehlásiť, že by dokonca lepšie ustál menší „hurikán“ na otvorenej ceste. (Zaujímalo ma, koľko váži, keď tak dobre priľne na vozovku). Nie je to veľa: údaje sú v tabuľke. Je to teda aj o podvozku, pneumatikách a menšom počte odjazdených kilometrov.

Spotrebu som nesledovala tak podrobne a detailne, ako kolegovia. No výsledok po vyše 340 kilometroch s priemernou rýchlosťou 64 km/h si hanbu neurobil Zmiešaná premávka, žiadne „šetrenie“, prevaha diaľnic a priemer 7,0 litra na 100 kilometrov je príjemným prekvapením.

Interiér s plusmi

Rada by som sa ešte vrátila k mojim prvým pocitom pri nasadaní do nového auta. Aj keď interiér vynoveného Opla Meriva zostal vo veľkej miere zachovaný v porovnaní s pôvodnou druhou generáciou, pár zmien v ňom bolo vidieť hneď na prvý pohľad. Mňa dostala taká maličkosť: tlačidlá na elektrické ovládanie okien. Fakt drobnosť, ale fajn. A už som spomínala, že skúšaný Opel Meriva bol vybavený palubným počítačom so 7-palcovým dotykovým displejom. Funguje ako multimediálne zariadenie. Ovláda sa hlasom alebo dotykom, prečíta SMS-ky, vie zobraziť mapy, audio, prichádzajúce hovory, alebo obraz z parkovacej kamery. Áno, to čo za bežných okolností nepotrebujem, som pri cúvaní privítala: ultrazvukové snímače, ktoré dokonale odhalili všetko, čo stálo v ceste a v zrkadlách by ste určite neuzreli. No a samozrejme aj tá parkovacia kamera. Treba si na to chvíľu zvyknúť, ale potom keď ju nemáte, zistíte, ako chýba!

Ďalším pozitívom je navigácia, ktorá je naozaj pokroková, ovládanie je možné hlasovým povelom , čo je výbornou pomôckou pre vodičov počas šoférovania. Navigácia bohužiaľ nefunguje v prípade, ak chcete zadať adresu počas jazdy. Jednoducho vám to nedovolí. Dokonca ani vášmu spolucestujúcemu. Takže palec dole.

Toto sa naozaj (konečne) podarilo

Nový Opel Meriva sa mi páčil aj prepracovanými detailmi vo svojom vnútri. Viditeľnou zmenou je výškovo nastaviteľná predná lakťová opierka medzi sedadlami, v ktorej útrobách je odkladací priestor. Opierku využijú hlavne tí vodiči, ktorých čaká dlhá cesta a chcú ju mať čo najpohodlnejšiu. Pri pohodlí však ešte zostaňme. Kým pri druhej generácii chýbala lakťová opierka a namiesto nej sa medzi prednými sedadlami nachádza iba odkladací priestor, ktorý smeruje až k nohám piateho pasažiera v aute, vo vynovenom Opli sa konečne pohodlne usadí aj piaty človek. Vidno, že na tomto vozidle dizajnéri popracovali a do daru dostal aj ďalší vylepšený prvok, opierku stehien na predných sedadlách, hlavne pre ľudí s dlhšími nohami. Ďalších „dlháňov“ môžete odviezť v tomto vane aj na zadných sedadlách, pocitovo je tu teraz viac miesta.

Otec a syn

Čo sa skrýva vo vnútri som prezradila, poďme však netradične na záver na ďalšie kvality. Alebo zlepšenia. Mala som možnosť vidieť stáť pri sebe obidve „generácie“. Teda tú poslednú a jej výraznejší facelift. Veľmi pripomínali otca so synom. Syn zdedil viaceré prvky, napríklad rovnako vysoký podvozok, tvarované zadné okno, otváranie zadných dverí do protismeru jazdy, alebo uhol otvorenie 84 stupňov. Keď som sa však na nich pozrela zblízka, mladší je detailnejšie prepracovaný a dostal nové zaujímavé línie. Všetko sa odvíja od masky chladiča, ktorá dostala väčší podiel chrómu a inak tvarovanú najvyššiu lamelu. Chrómové prvky sú aj okolo predných reflektorov a reflektorov do hmly, ktoré autu dodávajú elegantnejší vzhľad. Predné reflektory v tvare orlích očí  a svietiace LED svetlá dodávajú prednej časti high-tech nádych. Ak upriamite svoj zrak z prednej masky na bok, všimnete si novú elegantnú chrómovú lištu, ktorá kopíruje lomenú vlnovitú spodnú líniu bočných okien. Tou sa pekne zvýrazňuje tvar okna na zadných dverách.

Viem, že som sa menej zamerala na jazdné vlastnosti. Tie však beriem ako „samozrejmosť“ a ako ženu ma vždy viac zaujímajú úžitkové vlastnosti auta. Áno aj spotreba a cena. Základná je celkom fajn. Aj najvyššia výbava sa vďaka dlhodobým akčným zľavám dostáva na únosnú mieru. V tomto aute za vyše 15 000 eur však bolo príplatkovej výbavy za 3890 eur. A to už je pekný balík navyše. Priznám sa, neviem však, čoho by som sa vzdala. Vyhrievané sedadlá aj volant, adaptívne predné svetlá, denné LED svietenie aj parkovacie snímače za 870 eur by som nechala, možno aj metalízu za 460 a parkovaciu kameru za 300 eur. No automatickú dvojzónovú klimatizáciu s ďalšími drobnosťami za 770 a zliatinové kolesá za 290 by som asi vypustila. No nevzdala by som sa navigačného a audiosystému so 7 reproduktormi a pripojením IntelliLink – aj keď śśś... stojí až 1200. No ale aby som nebola sebecká, vrelo odporúčam vyskúšať nového Opla každému vodičovi, každej vodičke. Možno sa zamilujete. Aj keď nie, mať doma mladého, výraznejšie vyrysovaného partnera, ktorý poslúcha a odvezie vás, kam potrebujete, čo chcete viac?

Namiesto záveru

Z našej čisto mužskej redakcie sme nemali zlý pocit z tejto prvotiny. Hoci prináša naozaj trocha iný pohľad na auto, v iných súvislostiach, než na ktoré kladieme dôraz my. Ale ak sa vám pozdávalo aj takéto netradičné riešenie, budeme radi, ak sa so svojimi názormi podelíte s nami v diskusii. Možno nabudúce vyskúšame niečo podobné, alebo celkom iné.