Zobraziť galériu

Nissan Leaf
Zdroj: Ján Hargaš, Jozef Vydra

Zabudnite na svoje zvyky, na svoje očakávania. Zabudnite na všetko čo viete o jazde. Toto je niečo iné.

Dlho som rozmýšľal ako vystihnúť pocity z jazdenia v „električke“. Najprv som chcel o jazdení v tomto aute písať ako jazdení v budúcnosti. Časom som si uvedomil, že to tak nie je. Nie, Leaf nie je auto budúcnosti, aj keď jeho pohon do budúcnosti určite patrí. Je to auto úplne iné. Je to ako prestúpiť z parnej lokomotívy (akokoľvek modernej a výkonnej) do TGV.

Akoby ste v priebehu minúty preleteli z Európy do Ameriky a čudovali sa, prečo tam všetko vyzerá inak, aj keď je to stále o tom istom. Aby sme sa pochopili správne: netvrdím, že je to najlepší šoférsky zážitok aký som kedy zažil. Rev osem či dvanásťvalca a zatlačenie do sedačky takou silou až vám mozog vypovedá službu je určite viac. Ale týždňová skúsenosť s jazdením s Leafom bola taká iná až sa čudujem, že som zakaždým našiel volant a „betále“ na tom istom mieste ako vo svojom aute.

Nissan Leaf sa prvý krát ukázal svetu v roku 2010. Nadviazal na dlhú históriu elektromobilov značky Nissan, no tento krát nechcel byť len výstrelkom a nechcel zaujať len veľmi úzky okruh zákazníkov. Nissan chcel Leafom zabojovať, a to jednak medzi konkurenčnými elektromobilmi, a tiež chcel upútať zástancov spaľovacích motorov.

V roku 2013 prešiel „aktualizáciou,“ ktorá okrem vzhľadu zahŕňala aj technické zmeny. Jeden z „apgrejdnutých“ modelov sa nám dostal do rúk. Očakávania boli rôzne, vystihnúť by sa dali slovom – rozpačité. Od auta som očakával, že to bude škatuľa so smiešnym výkonom, v ktorej sa nebude dať ani kúriť (lebo baterka) a s extrémne nedostatočným dojazdom. Nevyšiel som práve z jaskyne, o Leafe som už doteraz niečo počul, aj som si prečítal, no úprimne, radšej som nič neočakával. Skôr som závidel kolegovi, ktorý si v ten istý deň preberal auto s označením GTI.

Prvý dojem

Nasadol som mierne zmätený z rýchleho brífingu na tému: ako tá vec funguje. V prvom okamihu ma zaujalo zvláštne veľké modré viečko slúžiace ako radiaca páka. V druhom okamihu ma zarazila skutočnosť, že to auto má spojkový pedál! Keď som sa však pozrel na miesto, kde mi spočinula ľavá „čvaňa“, zistil som, že nejde o spojku, ale o ručnú, či v tomto prípade nožnú brzdu. A to bolo prinajmenšom rovnako prekvapivé zistenie ako to, čo nasledovalo o pár sekúnd neskôr. Po „naštartovaní“ alebo v tomto prípade po „spustení“ vozidla za pomoci stlačenia brzdy a štartovacieho tlačidla mi zahrala pesnička. Zopár tónov pripomenulo, že auto pochádza z Japonska a navnadilo dojem niečoho nevšedného. Okamžite mi udrel do očí dojazd – 150 km. Super, takže nebudem musieť dobíjať po každej jazde do obchodu (cca 500 m)...

Prostredníctvom modrého viečka som zaradil D-eco režim a... A nič.

Ono to žije!

Nečakal som, že bude elektromobil štartovať a vrndžať, ale nečakal som ani to ticho! Skrátka nič, iba sme šli - ja a Leaf. Nežne som sa dotkol pedálu akcelerátora s obavami, že údajný krútiaci moment elektromobilu spôsobí, že skončím v betónovom múriku dva metre po výjazde z parkoviska. Ale... zasa nič. Vyšiel som na hlavnú cestu, keď sa mi niekde vzadu v mozgu objavila spomienka na slová znejúce ako: „a keď chceš plný výkon, daj to do D-čka.“

Plný výkon? A čo to bude? Ten mixérik Pod kapotou bude vydávať piskľavejší zvuk (áno, aby som sa presvedčil, že naozaj nič nepočuť, stiahol som okienko a zistil, že to auto vydáva zvuk – bzučí)?

Chyba lávky, vážení! Lebo to čo sa udeje v momente, keď prepnete z režimu D-eco do režimu D je z inej dimenzie. Ale poďme na to trošku fundovanejšie – 1493 kilogramov pohotovostná hmotnosť, 280 Nm krútiaci moment. Poviete si, mohlo by to byť lepšie? Áno mohlo, ibaže... Ako už možno tušíte je v tom háčik. A ten háčik tkvie v tom, že 280 Nm je k dispozícii už od 0 otáčok. To v preklade znamená, že keď stojíte, držte sa!

Akcelerácia Leafu je jednoducho ohromujúca (na elektro-hatchback). Keď som na semafore dupol na plyn, pomerne ťažké auto doslova vystrelilo z miesta. Lenže toto vystrelenie nesprevádza rev osemvalca. Ale iba to isté pískanie, ktoré počujete počas pomalej jazdy stredom parkoviska. Automatická prevodovka nemá stupne. Úlohou prevodovky je umožniť jazdu dopredu i dozadu, prípadne obmedziť výkon režimom Eco. Všetko ostatné zvláda motor.  

Ako sa stať ekológom? Jazdiť!

A viete čo je ešte zaujímavé? Okrem množstva ďalších vecí... Že tzv. kúúúl (cool) efekt tohto auta je väčší ako kúúúl efekt športovo ladeného kupé. Počas prvej jazdy som prechádzal okolo zastávky plnej ľudí – odhadom tam bolo zhruba tridsať osôb. A garantujem vám, že minimálne polovica z nich sa za autom obzrela. Tí v „prvom rade“ sa obzreli preto, lebo okolo nich niečo tesne prešlo a vôbec to nepočuli, tí v „druhom rade“ sa obzreli preto, lebo postrehli neopakovateľný dizajn a videli nápisy na bokoch auta.

Bleskovo sa zmení aj váš sociálny status. Nie je to ako po presadnutí do Ferrari, keď sa z chudáka stanete nenávideným (no tajne obdivovaným) zbohatlíkom, či drogovým dílerom, prípadne bezcharakterným finančným žralokom. Nie, po presadnutí do Leafa sa z chudáka stanete najväčším ekológom v meste. A až po jazdení v Leafe som zistil jednu zásadnú vec – ekológia je sexi! ;)

Nie, na Leafa nezbalíte latexovo silikónovú modelku, ktorá by intelektom mohla bojovať akurát tak o pracovný post – vagón s obilím. Ale vysokoškoláčka, ktorá to má v hlave upratané a vie, že ľadový medveď má v ostatnej dobe problém nájsť nejaký ľad, tá váš boj za záchranu planéty isto pochopí ;).

A čo je najdôležitejšie, už počas prvých kilometrov sa nielenže zmení váš pohľad na elektro-auto, ale zmení sa aj váš spôsob jazdenia a zmýšľania za volantom.

Možno vám doteraz vadilo, že vás niekto v silnejšom aute obieha, že sa vám lepí na zadok ako teploš frajerovi, v Leafe na všetky tieto „sprostôstky“ zabudnete. Lebo vy každou pomalou akceleráciou, každým prejdeným kilometrom zachraňujete planétu! A že tak naozaj robíte vám povedia stromčeky, ktoré vám rastú na displeji. Veď vy vlastne jazdou sadíte stromy!

Ale najväčšia zábava je na semaforoch. Hlavne, keď po ceste stretnete tých uponáhľaných trulinkov, ktorí sa snažia prudkou jazdou pozbierať všetky červené v meste akoby to boli výherné žetóny (vyhrávate vysokú spotrebu! Gratulujem!). Počas testovacích jázd ma zakaždým predbehlo niekoľko takýchto „červených kolektorov,“ ktorých som pomaly a v tichosti dobehol na semafore. A akým ohromným prekvapením pre nich bolo, keď im tie „pretekárske“ firemné turbodízle nestačili ani na to, aby v akcelerácii dostali tú trápnu bielu električku! Áno, časom sa rozbehli na vyššiu rýchlosť než ja (Leaf stráca dych pri zrýchľovaní nad 80 km/h), ale to som už mal prepnuté späť do režimu D-Eco a sadil som stromčeky!

Práve možnosť jednoducho a bez šmátrania po palubke prepínať jednotlivé režimy jazdy za jazdy, umožňuje jazdiť živo a zároveň ekologicky. Keď dočasne potrebujete zvýšiť výkon (pri vjazde na mestský obchvat, či výjazde z pumpy) jednoducho prepnete do D-éčka a vyrazíte vpred. Hneď po dosiahnutí požadovanej rýchlosti zvolíte opäť režim D-Eco a jazdíte s rozumom.

A aký bol pocit po testovaní?

Že mi Leaf bude chýbať. Fakt. Bola s ním zábava, bol poučný, bol kúúúl a bol taký iný až z nudného jazdenia dokázal urobiť zážitok. Ale vráťme sa ešte k niekoľkým poznatkom.

Tichosť

Auto je skutočne tiché. Nielenže nepočujete motor, nepočujete ani zvuky okolia. Auto je pre zvýraznenie tichosti veľmi dobre zvukovo odizolované, a to jednak od vonkajšieho sveta, no tiež od podvozku. Čo počujete je aerodynamický hluk pri vyšších rýchlostiach (nad 110 km/h), čo extrémne žerie baterku, prípadne začujete nejaký ten kamienok odletujúci od kolies. Urobil som aj test. V tme a za dažďa som zhasol svetlá a systém na upozornenie chodcov (pískanie) a pomaly som sa priblížil ku chodcom všímajúc si ich reakcie. Nakoniec si ma všimli, väčšinou až v okamihu tesne pred tým než by uvideli auto. Nebyť bielej farby, Leaf by bol skvelým ekologickým batmobilom.

Jazdné vlastnosti

Nissan Leaf má síce len jednoduchú zadnú nápravu, avšak vďaka výbornému rozloženiu váhy a nízkemu ťažisku (batérie sú v podvozku) je Leaf stabilné a isté auto. Prejazd priečnymi nerovnosťami v zákrute pri vyššej rýchlosti je nadmieru dobrý. Na podobnú stabilitu potrebujú mnohí multilink. Schopnosti prudko zrýchliť dopĺňa schopnosť rýchlo zabrzdiť, kotúče nájdete na oboch nápravách, vpredu odvetrávané. Jedinou nevýhodou, ktorú som počas jazdy zaznamenal boli pomerne slabé svetlá a aj to nie je výčitka smerovateľná k jazdným vlastnostiam. Ak by sa Leafu podarilo zhodiť cca 200 kg, bola by z neho pekelná mašina.

Dojazd

Pri plnom nabití batérie ukazuje počítač dojazd vyše 150 km. Všetko nasvedčuje tomu, že by ste pri rozumnej jazde (o ktorej vás auto informuje viac než len rastúcimi stromčekmi) naozaj dokázali odjazdiť vyše 150 km, no ísť až na hranu nie je komfortné tak ako to nie je komfortné pri bežných autách. Dojazd ovplyvňuje okrem jazdného štýlu aj rýchlosť. Jazdiť rýchlosťou nad 110 km/h sa s Leafom skrátka neoplatí. Pri nabíjaní rýchlonabíjačkou nemožno batériu nabiť na viac než 80 % kapacity, čo znamená, že sa dojazd pri optimálnych podmienkach zníži na cca 130 km. Takéto dobitie trvá od 20 minút do 45 minút v závislosti na množstve zostatkovej energie v batériách. Rýchlonabíjacích staníc a celkovo nabíjacích staníc je na Slovensku ako šafránu. Najviac ich je pochopiteľne v Bratislave. Tu nie je problém auto dobiť, no v prípade, že sa rozhodnete vyraziť na východ našej krajiny čaká vás dlhá cesta plná napätia. Za Voderadami a Fashion Outletom je na vás pripravená doslova nabíjacia čierna diera. Energia vám pri najväčšej snahe vystačí po Žilinu. Tam buď skončíte a pôjdete vlakom, alebo si u známych zapojíte auto cez noc. Následne sa možno dostanete po Poprad a odtiaľ by vám to mohlo vydržať až do Košíc. Tam je zároveň posledné nabíjacie miesto.

Dojazd si znížite aj klimatizáciou, či kúrením. Nissan to však vyriešil. Ak vám bude v lete teplo, dokúpte si deflektory na okná. A ak vám bude v zime zima, zapnite si vyhrievanie sedadiel a volantu.

Je ale naozaj ekologický?

Áno, viem si predstaviť poznámky typu: výroba batérii nie je ekologická. Áno batérie nepatria medzi to najekologickejšie, avšak ani autá sa (pokiaľ viem) nevyrábajú z kravského hnoj a opadaného lístia. Navyše Nissan tvrdí, že až 95 % súčiastok batérie je možné recyklovať. A to je slušné číslo, no nie? A ešte na jeden protiargument si spomínam – elektro auto je možno ekologické, ale odkiaľ získavame väčšinu energie? No predsa z jadra a z tepla (a z vody). Viem si však ľahko predstaviť, že keď si už raz niekto kúpi elektroauto, okrem kúúl efektu a potenciálnej úspory peňazí má tiež ekologické cítenie. A zvýšiť elektrickú sebestačnosť domácnosti sa dá dnes mnohými spôsobmi. Treba sa len zamyslieť. V byte to samozrejme urobíte ťažko, no v byte si tiež dosť ťažko urobíte garáž, ktorú Leaf bezpodmienečne potrebuje. Okrem nabíjania totiž potrebuje ochranu pred dlhodobým pôsobením extrémne nízkych teplôt pod – 17° Celzia. Inak si to odskáču batérie. A ako dlho batérie vydržia? Nissan garantuje 5 rokov, ani potom sa však výkon batérii výrazne nezmenší. Je teda pravdepodobné, že výmenu si auto vyžiada po najmenej siedmich rokoch. Aj po takom čase sa však môže stať, že nebude potrebné vymeniť všetky články, ale iba niektoré. Pokojne tak môžete s autom odjazdiť 10 rokov bez potreby úplne vymeniť batérie – a to je viac než odjazdíte s mnohými súčasnými autami.

Cenu celkovej výmeny batérií nepoznáme, pretože ich Nissan tají. Cena jednotlivého článku sa v USA dávnejšie pohybovala na úrovni 600 dolárov. To vychádza na 21 000 EUR za všetky články. Súčasná cena je však podľa odhadov o dosť nižšia, a keď príde čas na skutočné vymieňanie batérií, cena bude ešte nižšia.  

Oplatí sa to?

Ohurovať okolie, skúšať akceleráciu a sadiť stromčeky je fajn, ale viem si predstaviť s Leafom dlhodobejšiu spoluprácu?

Viem. Potrebujem zapojiť všetky úložiská fantázie, ktoré v sebe nájdem, no viem. Stačilo by mať garáž, v garáži prúd a na účte tridsať tisíc peniazov. Ako všetci, aj ja som sa bleskovo pozrel do cenníkov obdobných automobilov a bádal, a bádal. A vybádal som dve informácie. Prvá znie: za takú cenu nedostanete od žiadneho iného výrobcu elektromobilov takú protihodnotu a navyše cena Leafu je vzhľadom na jeho výbavu a prevádzkové náklady konkurencie schopná. Nissan Leaf je elektromobil, no v prvom rade je to plne funkčné rodinné auto. Je veľké, je bezpečné, odvezie aj odrastené deti a má riadny kufrisko. Navyše, základná výbava Leafu je zároveň najvyššia výbava Leafu s možnosťou priplatiť si za silnejšiu nabíjačku, navigáciu, zliatinové disky, koberčeky, lištičky a obdobné somarinky. Budete sa musieť veľmi snažiť aby ste prekročili sumu 31 000 eur, čo pri základnej cene 28 500 naozaj nie je veľa. Skúste si navoliť všetku doplnkovú výbavu pri inom aute a zistíte ten rozdiel. V aute za tridsať tisíc peniazov už máte všetko. Navigačný systém, rádijko, palubný počítač, vyhrievanie sedadiel vpredu aj vzadu, vyhrievanie volantu, klimatizáciu, milión airbagov, ESP...

V podstate všetko čo potrebujete okrem... okrem dojazdu. A presne o to ide. Leaf nie je auto pre každého, o tom nemožno pochybovať. Avšak je to auto schopné osloviť zhruba toľko zákazníkov ako športovo ladené kupé. Leafom nepôjdete na dovolenku ani na služobnú cestu do Nemecka. Ale ak každý deň dochádzate do práce do 50 km (teoreticky aj viac, pokiaľ by ste pri práci mali nabíjačku), Leaf je pre vás zaujímavou voľbou, ba čo viac, za istých okolností sa vám aj oplatí. Ako to?

No začnime po poriadku – cenami. Cena elektrickej energie pre domácnosti od najväčšieho dodávateľa nepresahuje sadzbu 0,1020 Eura za 1 kWh. Nabitie auta z úplne vybitého stavu (to sa vám nestane takmer nikdy) do plna trvá pri horších podmienkach (zima) 10 h. 10 hodinové nabíjanie cez „predlžovačku“ znamená spotrebu 23 kWh. Čiže za jedno nabitie doplna zaplatíte maximálne 2,4 eura. Pri používaní auta ako dopravného prostriedku do práce a prípadne na nákupy a podobne budete auto nabíjať zväčša v noci – to znamená aspoň na niekoľko hodín nižšiu tarifu. V ideálnom prípade nebudete batérie nabíjať z úplného vybitia, takže by sa vám mohlo podariť auto doplna za menej než 1,36 eura. Bežne sa však budete pohybovať niekde medzi týmito ciframi. Ak však budeme vychádzať z najdrahšieho nabíjania za 2,4 EUR, na jedno nabitie odjazdíte minimálne 100 km. To však pri používaní vyššieho výkonu a pri používaní klimatizácie, či kúrenia (ostatné elektrospotrebiče dojazd neovplyvňujú). Cena 100 km je pre benzínové auto s priemernou spotrebou 6,5 litra na 100 km pri cene paliva 1,4 E za liter viac než 9,4 eura. To znamená, že za 100 000 km vás „palivo“ pre elektromobil bude stáť 2400 EUR, zatiaľ čo benzínových 100 000 bude za 9 425 EUR. Rozdiel v cene za palivo je teda slušných 7025 Eur. Pri súčasných priemerných cenách nafty a spotrebe 5 l/100 km je rozdiel 4100 Eur.

Ak si uvedomíme skutočnosť, že náklady na palivo nie sú jediné náklady na prevádzku vozidla, začneme si uvedomovať, že cenový rozdiel nie je až taký priepastný. Nebudem vás zaťažovať ďalšími výpočtami, uvediem však, že Nissan garantuje, že po piatich rokoch/100 000 kilometroch bude výdrž batérii min. 80%. V opačnom prípade hradí ich výmenu. Navyše, elektromobil má minimum súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť (drasticky menej než dnešný naftový agregát a výrazne menej než dnešný benzínový turbomotorček). Ak si do vzorca prirátame skutočnosť, že cena palív rozhodne nebude klesať, a tiež fakt, že vyrátaný rozdiel v cene „palív“ je maximálny a pri troche snahe a rozumnom nabíjaní môže byť ešte väčší  a uvedomíme si, že mnohí majitelia elektroáut už nejakými ekologickými prístrojmi (solárne panely a spol.) svoje bydliská ozvláštnili pochopíme, že sa to auto naozaj môže oplatiť.

Na to, aby sa oplatilo za každých okolností by stačilo, aby náš štát nebol taký sprostý aký je a napr. odpustil pri kúpe takéhoto auta DPH. To je však dnes iba šialená utópia. Aj napriek tomu však Nissan Leaf môže svojim majiteľom nielen dať pocit, že šetria planétu, on tú planétu naozaj šetriť dokáže a čo je dôležitejšie, dokáže šetriť aj majiteľovu peňaženku. Stačí sa len troška posnažiť.

Záver

S Leafom sme v redakcii odjazdili stovky kilometrov a nabíjali auto mnoho krát. Leaf nie je pre každého, ale pozornosť si rozhodne zaslúži a vďaka cene, výbave a schopnostiam dokáže konkurovať drahším klasickým automobilom rovnakej triedy. Medzi elektromobilmi je však jednoznačná jednotka. Ani jeden z konkurentov neposkytne za také peniaze takú muziku. Leaf zabaví i odvezie. V prvom rade však úplne zmení vodičovo zmýšľanie. Odrazu omnoho viac premýšľate nad tým ako jazdíte a či máte na blízku možnosť dobiť batérie. Nemôžem povedať, že ma to veľmi obťažovalo, no nebolo to ani obzvlášť príjemné. Napriek tomu hodnotím Leaf veľmi pozitívne. Tí, pre ktorých má zmysel a kúpa sa im oplatí si k nemu cestu nájdu. My ostatní budeme dúfať, že sa elektromobily stanú ešte dostupnejšími - stačilo by tak málo, však pán s grafom?!