Zobraziť galériu

Suzuki SX4 S-Cross
Zdroj: Jozef Vydra

Je iné, je väčšie. Je to ešte „esiks“ štvorka? Nuž ako hovoria Nemci: jain. Teda áno aj nie.

Model SX4 S-Cross prišiel ako nadstavba, či presnejšie rozšírenie ponuky a nie náhrada existujúceho modelu, ktorému kabát „šili“ v renomovanej karosárni u Pininfarinu. Napriek tomu, že sa v tomto prípade pokúsili o dizajn priamo v Suzuki, výsledok je akceptovateľný natoľko, že sa v Japonsku nemusia za auto hanbiť. I keď nie všetkým sa musí páčiť.

Auto je zaoblenejšie, vďaka tomu má aj menší odpor vzduchu, vo vnútri má úplne iný interiér, veľký vnútorný priestor a z 270 na 430 litrov dramaticky zväčšený batožinový priestor. Je tak najväčší spomedzi všetkých priamych konkurentov (Nissan Quasqai alebo Škoda Yeti). Oproti pôvodnej SX4 je nový S-Cross väčší v každom smere.

Karoséria pôvodnej SX4 je totiž o 150 mm kratšia a o 10 mm užšia. Ale keď porovnáme rázvory, novinka má 100 mm navyše. S-Cross má aj nižšiu siluetu (-30 mm), znížený podvozok (-25 mm) a o 45 kg menej.

Načo to je dobré

Suzuki SX4 je pomerne úspešný model, ktorý je zhruba niekde medzi malým a kompaktným crossoverom. Novinka s prídavkom S-Cross v názve zapadá cenou a vlastnosťami presne medzi kompaktné crossovery. Je však už situovaná hierarchicky aj cenovo inde. Patrí do nižšej strednej triedy a umožňuje súčasným zákazníkom SX4 postúpiť o triedu vyššie priestorom, kufrom, komfortom a vybavením. Má všetko, čo v doterajších modeloch trocha chýbalo. Pohodlné sedadlá, príjemné čalúnenie, kvalitnejšie materiály, bezchybné dielenské spracovanie. Že má vyššiu svetlosť podvozka a prípadne aj pohon oboch náprav sú bonusy navyše.

Práve zadná časť auta, označovaná za menej podarenú ukrýva jednu z hlavných výhod modelu. Áno, nízka nakladacia hrana a slušná šírka batožinového priestoru spolu s jeho väčším objemom umožňujú dobrú prístupnosť. Ďalší neodškriepiteľný fakt je jeho využiteľnosť a dvojité dno. Na prvý pohľad pôsobí zvláštne zväčšenie základného objemu 430 litrov o ďalších desať litrov. Stačí nastaviť operadlá zadných sedadiel do kolmejšej polohy. No sú situácie, keď to oceníte.

Čo skrýva interiér

Vzhľadom na tvar karosérie je veľký rozdiel v mieste nad hlavou v prospech vodiča a spolujazdca pred pasažiermi vzadu. Výhľad dopredu a šikmo do strán má S-Crosse oproti modelu SX4 podstatne lepší. Je na vás, či budete tolerovať nepraktické ovládanie palubného počítača v prístrojovom paneli. Oproti ovládaniu na prístrojovej doske je to lepšie, ale popri modernom multifunkčnom volante s prehľadným ovládaním je to minimálne zvláštne. Jednoduchý stredový panel s najvyšším modelom multimediálneho systému má asi tretinu tlačidiel v porovnaní s konkurenciou. Napriek tomu nemá navigáciu. Ak ju chcete, musíte si zvoliť externú. Autorádio sa ovláda málo intuitívne. Poteší celková kvalita interiéru aj palubná doska čiastočne mäkkého plastu. Presklená strecha je jediná, ktorá sa dá otvoriť takto široko. Klasickou nevýhodou je, že zníži priestor na hlavu asi o 2 centimetre.

Naša výbava obsahovala kožené sedadlá, predné s rýchlo fungujúcim vyhrievaním. Hoci boli príjemné, aj keď bolo chladno, prispievali k poteniu chrbta. Vyššia poloha za volantom pripomína sedenie v SUV. Volant sa už dá nastavovať v oboch rovinách. Sedadlám by svedčala výraznejšia bočná opora, hlavne pri kožených sedadlách, čo pri textilných poťahoch až tak neprekáža. Predné sedadlá sú ale dostatočne pohodlné. Keby sa dali posunúť trochu nižšie, neprotestovali by sme, lebo rezerva nad hlavou vďaka presklene odsúvateľnej streche bola minimálna. Miesta na zadných sedadlách je dosť aj pre 185 cm vysokého cestujúceho s rezervou na kolená aj na hlavu. Miesto vzadu v strede odporúčame len pre deti, lebo hlavová opierka sa nedá vysunúť dosť vysoko. Batožinový priestor má praktickú dvojitú podlahu a polohovateľné horné dno. So sklopenými zadnými operadlami vytvára takmer vodorovnú predĺženú ložnú plochu.

Motor, prevodovka, spotreba

Na pohon našej verzie slúžil naftový štvorvalec (pôvodom z Fiatu) s výkonom 88 kW (120 k) a krútiacim momentom 320 Nm kombinovaný (len) so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Do 1500 ot./min. akoby ani nebol, žiadnej veľkej sily sa nedočkáte, Môže za to aj pomerne ťažké sprevodovanie. Ale potom až po zhruba 4000 ot./min. dáva plynulo sa zväčšujúci, razantný ťah bez turbodiery. Prevody šesťstupňovej manuálnej prevodovky sú veľmi dlhé, čo si konštruktéri mohli dovoliť s ohľadom na charakteristiku motora a priebeh krútiaceho momentu.

Odstupňovanie je pomerne vyrovnané, no práve medzi 2. a 3. stupňom je výrazný rozdiel a práve tieto dva použijete najčastejšie pri jazde v meste. Asistent radenia je veľmi tolerantný a nebude vám do toho čo máte zaradené veľmi „brblať“. Do 15 km/h je vždy potrebné používať jednotku, pre päťdesiatku po meste je vhodná trojka, kde motor už dýcha ľahšie na 1500 ot/min. Štvrtý stupeň zaradíte približne od 60 km/h, piaty od asi 76 km/h a šestka sa dostane k slovu okolo 90 km/h. Ešte pri diaľničných 130 km/h udržiava motor na 2250 otáčkach za minútu.

Auto si počas jázd v meste pri priemernej rýchlosti čosi nad 30 km/h vypýtalo 5,5 l/100 km. Mimo mesta chcel SX4 S-Cross pri priemer 72 km/h 4,3 l/100 km. Na diaľnici pri rýchlosti 110 km/h to bolo 4,6 l/100 km, pri 120 km/h 5,2 l/100 km a pri 130 km/h 5,9 l/100 km. Tieto údaje by som však tentoraz bral s rezervou. Auto totiž malo na odometri 7 kilometrov keď sme ho prebrali. Zábeh sa teda konal prakticky počas celého nášho testu.

Oproti benzínovej verzii je naftová ťažšia až o 135 kilogramov, no veľmi slušný krútiaci moment aj na pomery rovnako veľkých naftových motorov umožňuje jazdiť (nielen pri predbiehaní) veľmi dynamicky. Pedál akcelerátora je pomerne citlivý, páka radenia rýchlostí má krátky a presný chod, s občasným zakolísaním. Pochváliť treba asistenta rozbehu do kopca. Je jeden z najlepších, čo existuje a výborne sa triafal do situácií, kedy mal zabrať. Ozývajú sa pripomienky na riadenie pri ľahších benzínových verziách, že je veľmi preposilňované bez odporu v stredovej polohe. V tomto prípade však mal volant práve tam pomerne vysoký odpor. To neprekážalo, len sa občas „zabúdal“ vracať do stredovej polohy. Ale dá sa na to zvyknúť.

Jazda so štvorkolkou

Auto využíva najnovšiu generáciu vlastného pohonu všetkých kolies. S-Cross je pritom ďalším zo zástupov áut, ktoré sa spoliehajú na jednoduché zadné zavesenie s torznou priečkou. Že to platí aj pre verziu s pohonom všetkých kolies, je už krajne nezvyčajné riešenie. Napriek tomu to Suzuki  zvláda celkom v pohode. Samotný systém 4x4 označený AllGrip je najnovšou evolúciou elektromagnetickej spojky. Poskytuje štyri voliteľné režimy. Pri nastavení Auto sú poháňané predné kolesá. No v prípade prešmyku, alebo v rýchlej zákrute, do ktorej treba nedotáčavé auto nútiť, sa pridajú zadné a auto je zrazu neutrálne. Režim Snow je vhodný na nespevnených povrchoch - predvolene používa všetky kolesá s riadeným prešmykom na klzkom povrchu. Pri voľbe Sport ide 20 percent krútiaceho momentu dozadu a auto doslova ožije iným mapovaním motora. Lock režim simuluje zamknutie všetkých diferenciálov a rovnaký krútiaci moment smeruje na každé koleso. Pruženie je na podobný typ auta pohodlné. Neuškodila mu ani relatívne väčšia výška podvozka a s prehľadom zvláda aj rýchlejšie prejazdy zákrut.

Pochváliť musíme kúrenie, ktoré dávalo teplo veľmi rýchlo. Motor je relatívne dobre odhlučnený pri všetkých rýchlostiach. Bol spojený so systémom stop - štart, ktorý fungoval bez problémov. Motor sa pri zaradenom neutrále vypína tesne pred úplným zastavením auta, naštartuje stlačením spojky. Prepínanie dát palubného počítača a resetovanie je v duchu Suzuki priamo na budíkoch. Nevyhnete sa tak načahovaniu kvôli zmene zobrazeného údaju a musíte prestrčiť ruku skrz volant. Je to lepšie ako ovládanie na palubnej doske, no stále nie ideálne. A prečo má S-Cross širokú ponuku až piatich stupňov výbavy? Lebo takmer nič k tomu, čo majú, sa nedá doobjednať. Škoda však, že aj na najvyššom stupni sa to týka navigácie. Musíte si zvoliť externú.

Zhrnutie

Dizajn je prudko subjektívna záležitosť ten nebudeme merať exaktne. Toto auto isto nespôsobí pokles sánky všade, kde sa objaví. Zvyk ako železná košeľa však vyvoláva u časti publika mrmlanie, že toto ale nie je SX4-ka. No, naozaj nie je. Suzuki SX4 S-Cross je fakt iné auto, ako model SX4. Ale body na svoje konto zbiera výrazne v momente, keď sa prejavuje účelnosť, praktické nadanie a ekonomika prevádzky. Naftová štvorkolka s manuálnou prevodovkou je príjemným a všestranným autom, ktoré nezabudlo na jednu dôležitú vlastnosť: má charakter. Ukáže sa hlavne v pasážach, kde prejaví svoje nadanie na pohon každého kolesa. Napriek počiatočnej averzii hlavne k zadnej časti karosérie si zvykli pomerne rýchlo na iné tvary aj najväčší frfľoši. Suzuki SX4 S-Cross je poctivo urobené auto. Možno trocha naturálnejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, ale fortieľne a so zmyslom pre účelnosť a detail. A že mieri na inú cieľovú skupinu? Čas ukáže, či naozaj.