Zdroj: Opel
Spomienky na budúcnosť: šmýkali sme sa s Oplom na snehu a na ľade
Nedostatok snehu a vôbec čudná tohtoročná zima preverila schopnosti menšiny vodičov.
Patrím k tým, ktorí si snehu, ľadu, šmýkania a jazdy dverami napred užili podstatne viac. Krátko, ale intenzívne. Na pozvanie značky Opel sme boli trocha „prevetrať“ modely Insignia a Mokka s pohonom 4 x 4.
Stačilo prekonať zhruba 400 kilometrov z Bratislavy do rakúskeho mestečka St. Michael im Lungau. Je asi 110 kilometrov južnejšie od Salzburgu, alebo 80 kilometrov severnejšie od mesta Villach, teda takmer v srdci tejto alpskej krajiny. Odtiaľ sme sa presunuli do pár kilometrov vzdialenej dedinky Thomatal.
Tam v hlbokom údolí chránenom pred vetrami a zimným slnečným svitom už 20 rokov funguje stredisko zimných tréningových jázd. To má pod palcom Franz Schiefer. Bol mnoho rokov absolútnou rakúskou jednotkou na ľadovej plochej dráhe. Na tréningy si sám pripravoval ľadovú trať. To sa odráža na jedinečnej kvalite testovacích tratí doteraz. Ľadovo-snehová dráha je zárukou rovnakých parametrov od polovičky decembra až do marca.
Podľa propozícií nás čakal dvakrát poldeň za volantom značky s bleskom v znaku. No, aby sme boli presní, medzi modelmi Opel Insignia a Mokka sa našli aj dva identické, no pre našinca čudne obrandované autá. V okrúhlom znaku sa usalašil dravec. Vyriešenie hádanky je jednoduché - išlo o vozidlá Vauxhall, ktorá zastupuje modely Opel na Britských ostrovoch a priľahlom okolí. Medzi skupinami novinárov z rôznych krajín boli totiž aj Íri. Ale poďme k veci. Prišli sme predsa jazdiť!
Deň prvý – popoludnie na trati
Thomatal je maličká alpská dedinka, no tamojšie testovacie centrum (Winterfahrtraining) ju preslávilo nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ľadovom podklade s vrstvou snehu nájdete na dvoch oddelených celkoch dráh jazdiť rôznych vodičov od začiatočníkov až po rely profesionálov, ktorí sem chodia trénovať na známu rakúsku Jänner Rallye. Celú jednu časť testovacích tratí s troma rôznymi dráhami sme mali vyhradenú len pre seba. Skôr, ako sa posadíme za volant ešte obligátne základné informácie, upozornenia a výstrahy pre bezpečnosť našu, aj áut. Jazdíme na vlastnú zodpovednosť – poistenie si v takom prípade vybavte vopred... Približne 6 až 8 ľudí v skupine, každý „vyfasoval“ jedno auto s vysielačkou, v ktorej sme počúvali pokyny od prideleného inštruktora - Klaus má korene aj meno poľské. Príkazy pre skupinu slovenských a českých novinárov dostávame v Rakúsku po anglicky... ach tá globalizácia!
Poloha je dôležitá – aj za volantom!
Inštruktor nám najprv názorne vysvetlí správnu polohu za volantom – teda neležať, nenakláňať sa do stredu auta, nejazdiť s natiahnutými rukami. Vystretá ruka sa má v zápästí dotýkať horného okraja volantu a to je hranica, ako najďalej dozadu si môžete posunúť sedadlo. Nohy majú byť pokrčené tak, aby ste pohodlne dosiahli aj na stlačené pedále. Ak chcete driftovať, alebo rýchlejšie krútiť volantom, treba si sedadlo, alebo operadlo prisunúť bližšie. Vlastne máme pred sebou školu bezpečnej jazdy so zvládaním šmykov, tak aké driftovanie?! (Vyskúšame ho, či nám dovolia, či nie...)
Sedan, či Tourer? Všetko! Aj OPC
Najprv na rad prišli Insignie. Od „základného“ modelu s pohonom 4x4 až po nadupanú verziu OPC. Bolo jedno, čo sme si vybrali, postupne sme sa striedali za volantom jednotlivých modelov. Ako sa bude veľké aj pomerne ťažké, ale zasa výkonné auto správať na ľadovom podklade, ktorý poprášil sneh? Kde sú jeho hranice, čo nám dovolí elektronika a aký bude rozdiel, keď bezpečnostné systémy povypíname? Opel je totiž asi jediná značka, ktorá dovolí vypnúť bezpečnostných pomocníkov a asistentov, nielen obmedziť ich (ú)činnosť. Insignia má adaptívny systém pohonu všetkých kolies, podľa výrobcu jeden z najlepších na trhu. No, uvidíme. Najviac som zvedavý na systém s viaclamelovou elektro-hydraulicky ovládanou spojkou Haldex, ktorá rozdeľuje prenášaný krútiaci moment nielen medzi prednú a zadnú nápravu, ale tiež ešte samostatne medzi kolesá zadnej nápravy. To bude jazda, držte si klobúky!
Keď chýba priľnavosť
Najprv pomalý prejazd vytýčeného okruhu, upozornenie na možné problémy a potom už samostatná jazda. Samozrejme stále zrýchľujeme. V plnom područí elektroniky zisťujem, že v prípade začínajúceho šmyku sa snaží auto zrovnať – niekedy aj v zákrute. A čím rýchlejšie idem, tým viac mi „brble“ do riadenia. Pre neskúsených vodičov na bežných cestách dobrá pomoc, keď chce auto „upratať“ v jazdnom pruhu. No niekedy to môže byť proti tomu, čo chce vodič. Jedno je fakt: čím rýchlejšie idem, tým viac sa presviedčam, že ani všetky pomocné a bezpečnostné systémy sveta nič nezmôžu, keď to prepísknete a stratíte adhéziu. Inak – ak nemáte dobré, naozaj dobré zimné pneumatiky, na snehu a na ľade si ani nevrznete a auto si robí s vami čo chce, nie vy s ním...
Chceme dať fyzike „na frak“, teda potvrdiť si, že určite neplatia fyzikálne zákony a auto nás „podrží“ vo vysokej rýchlosti na ľade. Myslíte si to? Vráťte sa do školy a zopakujte si niečo o priľnavosti a o trení. Stačí o 2-3 kilometre za hodinu vyššia nájazdová rýchlosť do zákruty a tam, kde ste prešli pohodlne auto zrazu uteká a šups v smere dotyčnice von zo zákruty! Napriek tomu chcem vedieť, kde má hranice auto. Vypínam všetko čo sa dá, rozkývam auto pred zákrutou a staviam ho „naštorc“, teda krížom. V malých rýchlostiach to funguje, zvyšujem ju. Až zrazu to už nejde, gumy nedržia, auto sa šmýka, robím prvé hodiny. Pri menšej rýchlosti, ako s elektronikou. Prvé poučenie: na šmykľavý povrch treba opatrne a pomaly. Vtedy sa ešte dá niečo skorigovať a zachrániť. V šmyku je to horšie – a prichádza skôr, ako by ste čakali. Dojazdievame už za tmy, dnes končíme. Mám prepotený chrbát a teším sa na zajtra.
Na záver dňa prezentácia modelov, kde v pozadí vrčí traktor upravujúci trať na nasledujúci deň. Zaujme info, že Mokka sa predáva úspešne – už viac ako 175 000 kusov, z toho 45 % je 4x4. Vyše 63 % modelu sa predáva na troch najväčších trhoch v Rusku, Veľkej Británii a v Nemecku. Nová Insignia má na konte 45 000 predaných kusov, z nich je 10 % 4x4, pričom v Nemecku ich je 16 %, v Rusku 14 %, v Rakúsku 20 %, no vo Švajčiarsku až 50 %. Asi vedia prečo...
Deň druhý – predpoludnie
Už vieme, čo nás čaká, volím ľahšie oblečenie za volant. Robím dobre, lebo druhý deň je náročnejší. Začíname s crossoverom, či skôr malým SUV Mokka. Áno, je to iná káva, veď to sme už konštatovali v redakčnom teste. Ale až teraz si môžem naozaj poriadne vychutnať vlastnosti pohonu všetkých kolies, čo počas skúšania auta nebolo možné. Konštatovanie, že Mokka má inteligentný pohon všetkých kolies, kde systém pohonu rozdeľuje krútiaci moment v rozsahu od 100:0 až po 50:50 % medzi prednú a zadnú nápravu znie sucho. Teraz sa však pozerám s väčším rešpektom na toto malé auto, keď viem, čo dokáže, bez ohľadu na motor pod kapotou.
Napriek vyššej pozícii nemám pocit neistoty, alebo žeby to bolo horšie jazdenie, ako deň predtým. Tam, kde sme včera mali s Insigniou problémy a šmýkali sme sa ako kozy na ľade, to Mokka ustála s väčšou gracióznosťou. Kratšie, ľahšie auto s malými prevismi rýchlejšie dostanete, kam potrebujete. Pomohla aj upravená trať s drobnou ľadovou triešťou na povrchu, ktorá do rána premrzla. Jazdilo sa na nej ukážkovo.
Po absolvovaní jázd Mokkou na dvoch z troch okruhov malá pauza na čaj, či kávu a nutnú úpravu trate, ktorá dostáva zabrať. Je iba -3⁰ Celzia a na niektorých miestach ľadový podklad popúšťa pod poriadnou záťažou. Meníme autá, ideme sa rozcvičiť na krátkej a potom na dlhú trať. Včera sme sa s Insigniami zžili. Dnes sme odhodlaní užiť si s nimi zábavu. Perfektne pripravený povrch trate to umožňuje. Kde sme podvečer išli 40 km/h, dnes nerobí problém 70-ka. Brzdím stále neskôr a bližšie k zákrute, šikany sa darí prejsť s centimetrovými rezervami. Adrenalín stúpa, zaujatie rastie, rýchlosť sa zvyšuje. No postupne sa z ľadovej dráhy stáva nepríjemné „vymydlené“ klzisko a ja sa opäť presviedčam na vlastnej koži, že fyzika sa obabrať nedá. Už ani so zapnutou elektronikou. Hodiny, potom ešte jedny, krútim sa okolo vlastnej osi. Našťastie veľkorysé výbehové plochy s vrstvou snehu pôsobia ako štrkové zóny, kde sa auto spomalí. Stačí ubrať plyn a som spolu s ostatnými kráľom ľadových ciest. Poučenie druhé – treba si vyskúšať, ako veľmi sa šmýka a keď sa už začne, ubrať z rýchlosti.
(Ne)stačilo, treba opakovať
Viete sa korčuľovať? Ak ste nestáli na ľade pár rokov, alebo aj viac ako sezónu, vaše kroky sú neisté, váhavé. Hoci toto bola asi moja piata, či šiesta škola šmykov, v zimných podmienkach je nenahraditeľnou skúsenosťou, ako udržať auto na šmykľavom povrchu a ako zvládnuť rozbehnuté kone pod kapotou. Aj cesta domov s Insigniou Country Tourer nám pripadala napriek počasiu pokojnejšia, istejšia.
Jazdenie pri podobných príležitostiach je vysoko a prudko návykové, napriek tomu veľmi prospešné. Nemáme také údolia a práve také ľadové trate, ako je tá, ktorú sme navštívili v Rakúsku. Ale školy šmykov už na Slovensku fungujú, našťastie. Každý motorista by mal na vlastnej koži absolvovať podobnú skúsenosť. Aby riešenie krízových situácií bolo automatické, známe, naučené. Lebo tak sa dá zachrániť, čo sa zdá nenávratne stratené. A na to vlastne takéto a podobné tréningy slúžia. A prečo spomienka na budúcnosť? Ak ešte počas tejtzo zimy nasneží, mám "natrénované" vopred. Také skúsenosti sú bonus navyše k jazdeckým skúsnostiam, ktoré vám nikto nezoberie
Ako to v testovacom stredisku vyzeralo, máme aj krátke video z predchádzajúceho kurzu bezpečnej jazdy v Thomatale ešte v decembri minulého roka:
Komentáre k článku