Zobraziť galériu

Žena prechod, nehoda o vlások

Byť chodcom je dnes ťažké. Ťažké je aj byť vodičom. Bez sústredenia, ohľaduplnosti a zdravých reflexov to nejde.

Tak ako má práva a povinnosti vodič motorového vozidla, práva a povinnosti má aj chodec, cyklista a ďalší účastníci cestnej premávky. Ako chodec ste taktiež účastníkom cestnej premávky, prechádzať cez cestu teda nemôžete len tak hocijak. V prvom rade musíte použiť priechod pre chodcov, ak nie je v dosahu, prechádzať cez cestu môžete len ak je to bezpečné a samozrejme kolmo na jej os.

Platí, že cez cestu by chodci mali prechádzať v skupinkách (ak je to možné), nemali by na cestu vstupovať, ak vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúcich automobilov nemôžu bezpečne prejsť. Taktiež by nemali zdržiavať premávku. Najmä v súčasnosti počas čoraz kratších dní a počas sychravého počasia by chodec mal mať reflexné prvky, zákon to od chodca vyžaduje bez ohľadu na to, či je ulica osvetlená, či je v meste, či v obci.

Na druhú stranu vodiči by samozrejme nemali chodcov na priechodoch ani mimo nich ohroziť. Ak chodec vojde na vozovku na priechode pre chodcov, vodič má povinnosť ho pustiť, samozrejme tak, aby neohrozil cestnú premávku. Ak na viacpruhovej ceste jeden vodič spomalí, či zastaví pred priechodom, musí tak urobiť aj vodič vedľa, či oproti.

Vodiči na Slovensku ešte stále nie sú zvyknutí zastavovať chodcom na priechodoch. Mnohí uplatňujú vlastné výklady a zdôvodnenia prečo tu, či inde pustiť, alebo nepustiť chodcov. Pravdou je, že zákon by v prípade odvekého konfliktu medzi vodičmi a chodcami mal byť len záchytnou sieťou, poslednou inštanciou (za ňou nasledujú iba brzdy a deformačné zóny).

Vodiči i chodci by sa mali predovšetkým snažiť byť k sebe ohľaduplní. Chodci by nemali skákať autám pod kolesá, ak vstúpia na priechod, mali by ďalej sledovať premávku, nechodiť s hlavou vo hviezdach, ani sa po priechode prechádzať. Vodiči naopak by chodcom mali zastaviť, spomaliť, upozorniť ich, že ich púšťajú. Mali by tiež dbať na ostatných vodičov, ktorí nemusia mať dostatok času na reakciu – ak napríklad sa jeden vodič náhle rozhodne pustiť chodca a prudko zabrzdí, vodič vo vedľajšom pruhu pár metrov za ním nemusí zareagovať a nielenže tak poruší predpisy, môže ohroziť chodca.

Tá najuniverzálnejšia zásada teda znie: ohľaduplnosť. Vodiči by sa mali snažiť chodcov púšťať, ak je to čo i len trochu možné. Nakoniec, sú to práve vodiči, ktorí si sedia v tepľúčku v sedadlách, kým chodci musia znášať nielen výkyvy počasia.

Myslieť si, že keď už vstúpite na priechod, stávate sa automaticky VIP, ste v bezpečnej zóne, ba stávate sa nezraniteľní je nielenže naivné, ale i nebezpečné. Aj keď totiž stretnete jedného ohľaduplného vodiča, druhý vodič už ohľaduplný byť nemusí. Dokonca to môže byť poriadny ignorant.

Presvedčila sa o tom chodkyňa v nasledujúcom videu pochádzajúcom z USA. Vodič červeného auta ju v predstihu pustil na priechod pre chodcov. Ona na priechod vstúpila a pozerala sa niekam na stromy. Stačili centimetre a mohla skončiť v nemocnici, ak nie v márnici...

Práve toto je typická riziková situácia aj na našich cestách a priechodoch. Ak vás pustí jeden vodič, druhý nemusí, aj keď podľa zákona musí...