Zobraziť galériu

E39 Nórsko
Zdroj: Google Maps, Daily Mail

Nórska cesta E39 môže byť o niekoľko rokov vybavená plávajúcimi tunelmi. Ušetria prírodu a skrátia cestu.

Nórska krajina ponúka množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Tie najzaujímavejšie sa ukrývajú za slovom fjord. Fjordy sú úzke a veľmi dlhé morské zálivy vyznačujúce sa veľkou hĺbkou a príkrymi svahmi okolitej krajiny. Sú to „šrámy“ ktoré na krajine zanechali ľadovce. Vďaka nim je nórska krajina krásna, no zároveň mimoriadne ťažko dostupná.

Cesta E39, ktorú Nóri vybudovali naprieč pobrežím krajiny je vďaka fjordom kľukatá, má veľké prevýšenie, nízku rýchlosť a ak ju chcete prejsť celú počas vyše 1000 kilometrov sa musíte 7-krát nalodiť na trajekt, ktorý vás cez záliv prevezie na opačnú stranu. Celkovo tak jazda z Kristiansandu na juhu po Trondheim na severe zaberie prinajlepšom cca 21 hodín.

Veľkú časť z toho zaberú práve presuny trajektami. Ak by sa však Nórom tieto úseky podarilo premostiť, cesta by sa skrátila aj o polovicu.

Problém však je, že na miestach, kde autá, autobusy a nákladné vozidlá prevážajú trajekty je pobrežie príliš vzdialené a záliv príliš hlboký na to, aby ho bolo možné premostiť štandardnými mostmi.

Riešením tak môžu byť tunely, skryté pod hladinou mora, ktoré nie sú pevne spojené s dnom zálivu a nadnášajú sa málo pod hladinou.

Veľkou výhodou plávajúcich tunelov je okrem skutočnosti, že nemusia byť každých niekoľko metrov ukotvené o dno mora prostredníctvom železobetónu tiež to, že nie sú na rozdiel od mostov vystavené poveternostným podmienkam, a tak v prípade zlého počasia môže byť premávka zachovaná bez akýchkoľvek problémov. Výhodou tiež je, že sa pri ich stavbe takmer vôbec nenaruší príroda a aj scenéria zostane zachovaná. Nevýhodou je celkom pochopiteľne cena.

Zaujímavé je, že plávajúce tunely neobmedzia ani lodnú dopravu, lodiam poskytnú priestor kde môžu preplávať ponad tunely. Tunely budú ponorené 30 metrov pod hladinou, na mieste sa udržia prostredníctvom obrovských pontónov rozmiestnených v určených rozostupoch. Tunely budú  zložené z dvoch rúr, každá bude mať dva pruhy v jednom smere. Jeden priebežný pruh, druhý pruh určený pre údržbu.

Prvý z nich v dĺžke presahujúcej 1 kilometer by mal spojiť dediny Lavik a Oppedal, pričom celá sieť by mala byť hotová do konca roka 2035. Keďže však plávajúce tunely doteraz existovali iba na papieri a výstavba môže byť náročná prinajmenšom tak ako bude drahá, je možné, že z projektu nakoniec nič nebude a Nóri prostriedky investujú inam. Tak či onak ide o ambiciózny projekt, ktorý je v rukách Nórov omnoho realistickejší ako v rukách akejkoľvek inej krajiny (bez urážky).